ScarPoul

Myslím si, že Reygadas ušiel ako tvorca obrovský kus cesty. Sledovať túto jeho cestu za vizuálnou pôsobivosťou je zábavné a iné. Post Tenebras Lux sa síce nesie vo formálnej čistote, aká sa mi s menom Reygadas spája, ale žánrovo je film viac ukotvený v poetickom háve. Hoci si požičiava motívy z predchádzajúcich diel, či už je to magický realizmus, explicitná erotika alebo osamelosť mužov v strednom veku. Tento film je pre mňa pútavý, ani nie tak pre svoju myšlienku - predsa len je ústredná línia jednoduchá - ale preto, lebo každá jedna scéna ma svoj skrytý význam, ktorý ma bavilo nachádzať a čítať. Na konci síce zostáva dojem straty a prchavosti, sprostredkovaný divákovi pútavo a efektne, ale nezasiahlo ma to tak, ako rovnaký motív v Bitke v Nebi alebo v Tichom svetle. Hoci treba zdôrazniť, že aj napriek pomalosti ma film bavil a nenudil som sa. Každopádne je každý obraz v tomto filme osobitou básňou. A nebojím sa povedať, že sa k nemu budem časom vracať.

Toto som dnes pozrel prvýkrát. Je to milé. Ja síce české rozprávky neobľubujem. Rozhodne nemusím ani tie "populárne" filmy, ktoré neustále bežia v televízií cez sviatky. Ale zase je pravda, že s Burianom a hlavne s Werichom sa to dá zvládnuť. Myslím si, že na svoju dobu to bolo veľmi svieže a nápadité. Také tie hodnoty typické pre Dobšinského a Němcovú. A možno práve preto to pohladilo omnoho viac, ako nejaká súčasná česká rozprávková produkcia. Nie je to niečo, čo by som musel pozerať stále, ale oceňujem kvalitu. Možno by som v súčasnosti uvítal viac takýchto rozprávok. Možno.

Nie je to už také hravé a svieže ako prvá časť, ale stále sa jedná o kráľovskú zábavu. Má to dokonca aj pár putovných vtipov, ktoré robili z jednotky takú chuťovku. Každopádne je tu viac odkazov na filmy ( King Kong) kedy si príbeh berie aj poetiku týchto citovaných diel, čo v konečnom dôsledku pôsobí predvídateľne a ku koncu nie až tak originálne. Postavičky sa ako keby vracajú vo vývine trochu späť a predstavujú nám nové charakterové črty, tvárou tvár novým situáciám, čo tiež trošku zamrzí. Mimo to je to ale stále zábavne a hravé. Dva krát som vybuchol smiechom a užíval som si výrazne prechody medzi akciou a romantickým feelingom. Obstojné pokračovanie, ktoré síce nepôsobí tak konzistentne, ako by som čakal, ale na zábavnosti mu to neuberá.

AC/DC vo filme, boli pre mňa vždy známkou toho, že tvorcovia svojim príbehom rozumejú, majú ich radi, a vedia ich okoreniť tou správnou hudbou.

Typický Moore. Krásna animácia, komplexný príbeh a trochu tej mágie. Írská verzia Mononoke je roztomilá, s posolstvom a s nečakanými dejovými zvratmi. Síce sa nejedná o Pieseň mora - ktorú považujem za Moorovu najlepšiu prácu, ale stále je to svieži dych v plejáde CGI animácií. Poctivá robota so špecifickou atmosférou. Ešte by som poprosil nový film od Nory Twomey a budem spokojný.

Prvú hodinu je to uťahané až hrôza. DuVall má dobrý úmysel, ale skrátka nevie pracovať s tempom. Na to, koľko sa v tomto príbehu mihne známych mien a hercov, stojí celý film na bedrách Kirsten Stewart, ktorá po nejakom čase očividne nevládze. Skutočné emócie a vyostrenia - hoci v rámci žánru očakávateľné - prichádzajú v Peripetií a Katastrofe a dodávajú tomu síce cheezy, ale zároveň potrebný koniec. Ten je podľa mňa slušný. Má presne také chute, aké som od takéhoto mixu čakal a v zásade som bol s tým spokojný. Veľká poklona patrí Kirsten. Tá baba je úplne super. Všetko okolo je buď nutné zlo, alebo zbytočné klišé. Dosť závisí aj od nálady, kedy sa film pozrie. Nie je to veľdielo ani dôležitý film. Je len dobrý. Ok. V pohode. Možno vhodný práve na ten vianočný čas. Originálnejší prístup, by ale dokázal vydláždiť lepšiu cestu pre filmy s podobnou tématikou - hoci sú žánrovo nezameniteľné s tými tradičnými, ktoré nás živili celé storočie. (Men/Women).

Ja budem v tomto prípade asi ten, čo pôjde trošku proti prúdu. A som ochotný svoje dôvody aj vysvetliť. V prvom rade treba povedať, že Patty Jankins nabrala obrovskú istotu vo svoje schopnosti. Má to za následok dve veci - prvá sú krásne zmotivované postavy prechádzajúce neustálym vývinom počas celého príbehu. A druhá je, že sa viac spolieha aj na praktické efekty. Oproti prvej časti ide digitál veľmi do úzadia a hoci jeho tam stále dosť, nenarúša atmosféru ani vyvrcholenie. Druhá vec, čo treba podotknúť je Zimmer. Od prvej scény na Themyscire dupne na plyn a nepúšťa dokým film neskončí. Hudba je dynamická, zapamätateľná, využívajúca mnohé motívy z DC univerza a hlavne je hravá. Obrovským kladom filmu (a tu som celý film rozmýšľal či je to viac pozitívum alebo negatívum) je, že sa nikde neponáhľa. Dáva nám dostatočný priestor spoznávať postavy, chápať ich motiváciám, dáva ich do kontextu a hlavne vytvára inteligentný vonkajší aj vnútorný konflikt u protagonistu. Niečo v takomto formáte a v takej dobrej forme pre mňa predviedol kedysi dávno Raimiho Spider-man 2, a to je už fakt dlhý čas. Je to iní komiksový film. Nedbá na akciu, hoci keď sa tam zjaví, je nápaditá a premyslená. Dôraz WW84 je ale kladený na postavy. Možno preto fungujú záporáci tak, ako fungujú. Či už Max Lord alebo Cheetah, ktorá je ku koncu aj riadne strašidelná. A film pôsobí komplexne. Neustále sa tam niečo deje, niekto niekde kráča, ľudia (hlavne v scéne kedy nastáva hromadná anarchia) majú svoje mikropríbehy, ktoré máme možnosť sledovať a tým hlbšie chápať kontext daného sveta. Každá kauzalita je tu dôležitá a finálne Dianine pochopenie a zmena, je omnoho silnejší Origin, ako tomu bolo v prvom filme. Obidve časti, ale spolu krásne komunikujú a vytvárajú kompaktný celok, ktorý ako pevne dúfam, uzatvorí tretia časť.

Mám to rád. Ja viem, že je to blbina, ale pozerať sa na Arnolda behajúce a skákajúceho a kričiaceho - PUT DOWN THE COOKIE!!!!NOOOW! je na nezaplatenie. Pri najstresovejších scénach - hrá tá najpríjemnejšia vianočná hudba - a nebyť konca, ktorý posúva celý príbeh do neuverieľnej roviny, tak by sa jednalo o vianočnú klasiku. Chápem prečo to spravili. Nehnevám sa na nich za to. Jingle All the Way je film na ktorom som vyrastal a po dlhom čase mi príde fajn pozerať sa na niečo - čo by sa kvôli mnohých scénam nemohlo natočiť dnes. Chýba mi svet bez tej hlúpej PC. Kedy dospelí muž mohol skočiť do guličiek a napadnúť dieťa, kedy černoch mohol len tak škrtiť ženu pred hračkárstvom a kde sa dávalo päsťou nasratému sobovi. Videl som Director´s Cut. Guilty Pleasure.

Veľmi dlho som chcel dať filmu plný počet. To, čo si režisér predsavzal v predchádzajúcich častiach aj splnil. To, že postavy poznáme a sú nám do jednej sympatické, dopomáha k tomu, že dokážeme viac oceniť aj ich prehry aj momenty kedy víťazia. Emočné spektrum charakterov je komplexné, neustále sa meniace a je ťahúňom rôznych dejových odbočiek a situácií. Hoci sa jedná o jednoduchý príbeh. Herci a tvorcovia do toho vložili dušu. A to si stále myslím, že Karute ako hre až tak nerozumiem. Ale pri každom zápase som cítil napätie spolu s postavami. A to oceňujem. Koniec ale trošku vyšumí do prázdna. Niektoré hlavné motivácie zostanú nedopovedané, čo zamrzí. To, že je to miestami patetické odpustím, lebo si to séria postupným budovaním atmosféry zaslúžila. V zásade je to ale skvelá trilógia. Milá, vtipná a úprimná. A s nádhernou Suzu Hirose.

Je veľmi smutné, že toto pokračovanie tak strašne pohorelo. Hlavne, keď vezmeme do úvahy, že sa vrátili ťahúni z prvej časti. Campbell je zručný režisér, ale asi potrebuje silnejší scenár. Neviem. Niektoré tie jeho vysokorozpočtové filmy teda fakt bolia. Problém Zorra je v tom, že klame. A robí to tak povrchne, že si to všimne každý pozornejší divák. Klame preto, lebo sa nám snaží dodať pocit komplexnosti - to sú dejové linky so synom a s rodinou Cortézovcov. Ale pre samotné vyznenie hlavnej zápletky, nie je ani jedna vyslovene potrebná, a ak už tam má byť, tak nech je aj trochu logickejšie zmotivovaná. Samozrejme, že je to chyba môjho rozmýšľania. Mal by som držať hubu a mozog vypnúť, lenže to by nemohol byť prvý diel tak krásne funkčný. Vadilo mi tu veľa vecí. Dokonca aj infantilný humor medzi postavami, ktorý som si v prvej časti užíval. A celá tá zápletka s rozvodom...asi tam ma to stratilo. Potom to už boli ďalšie zbytočné vrstvenia, hoci základný kameň bol pre mňa veľmi nekonzistentný. A to, že majú cowboyi meče...bože.