JohnMiller

Scrat je hádam jediná postavička z Doby ľadovej ktorá ma baví aj po rokoch. Svojim spôsobom to je síce stále to isté dookola, ale ruku na srdce. Škodoradosť je tá najväčšia radosť.

Je to už niekoľko rokov čo som nedokázal pochopiť, ako je možné, že žiadny môj známy ani rodinný príslušník nevidí a nevníma všetku tú faloš a umelosť v kultúrnej sfére a umení. Bol to pre mňa vždy jeden veľký podvod. Či už v Hudbe, v komerčných TV reláciách alebo v trendy zmýšľaní. Zo zákulisia celebrít sa mi vždy zdvíhal žalúdok. Niekedy som mal pocit, že som iba schizofrenik čo si predstavuje negatívne a hlboko kritické "fakty" o trhu a marketingu dnešnej spoločnosti. Avšak po zhliadnutí tohoto dokumentu ktorý nazrel objektívne pod pokrievku tohoto svinstva som rád, že nie som jediný kto zmýšľa rovnako ako ja, a keby som mal možnosť, tohoto tvorcu by som určite podporil. Snímka sa začína castingom dievčat na nejaký tunningový festival či výstavu. Tam sa v krátkosti predstavia "inteligentné" baby a hor sa na súťaž plaviek. Pri prechádzaní cez mólo na ne opitý návštevníci kričia "ukáž kozy" na poslednú však pritvrdia a kričia "ukáž pi*u" v spomalenom zábere je očividné, že sa to dievčaťu nepáči.. A ja si iba hovorím, to čo si chcela, máš. Nasleduje koncert pre dôchodcov, niečo ako moderné repete, senzi TV či šláger rádio, to určite poznáte, Umelecký vkus nulový, ale musia predsa z niečoho žiť. Potom nasleduje časť pri ktorej sa mi otváral nožík vo vrecku. Nahliadneme do zákulisia Modrého z neba (či v siedmom nebi) kde účastníkov režisér neustále upozorňuje, že sa majú tváriť prirodzene, hovorí to neustále, to že je to všetko umelé, rovnako ako playback počas šou je jedna vec ale točiť peniaze z chorých je pekne hnusná vec. Ešte ma zaujal report Majka Spirita na krste jeho výblitku.... teda albumu. na chvíľku sa zjavil aj Rytmus. Nechýbal ošiaľ davov pri skladbe Jeb*m na to. Tomu vravím poézia, text akoby vytiahnutý z análu, hrôza.. Toto sa páči ľudom? To je to čo chcú? Celkom ma zaujala úprimná Zuzana Fialová pri nakrúcaní epizódy z Paneláku kedy sa priznala, že je úbohé aby takíto kvalitný herci hrali v predpotopných tv seriáloch, že z narýchlo uvareného scenáru sa nedá spraviť kvalitný audiouvizuálny materiál. Týmto si u mňa šplhla. Záver snímky je venovaný fanatickým veriacim, ktorí sa popri koncertu tvária horšie ako keby užili trojnásobnú dávku LSD... a popri tom tam niekto žobre o peniaze a zakryje to v teplučkých rečičkách akoby podpora financií bol vstupný kľúč do neba. Veru ľudia veriaci ak toto čítate, ani takíto boh nie je tou správnou cestou. Som veľmi nadšený z tohoto prierezu Slovenskou kultúrnou žumpou, škoda, že nie je viac takíto autorov ktorí sa nenechajú zapredať.

Pamätám sa na časy kedy to nebolo iba intro modrého z neba a Lampárne ale bolo to naozaj publicistické, aj zaujímavosti sa sem tam vyskytli.. Dneska to je žumpa ako takmer všetko v komerčných TV.

Je to presne taká istá žumpa ako rodinné prípady, iba ako naznačuje názov, hádať sa tu budú susedia. Slovenský plebs sa v tom opäť našli, prečo tí, ktorí sa hádajú zo susedmi si to nepozrú aj v telke? Odzrkadlovanie našich životov opäť funguje ako magnet.

Z hlavnej úlohy začínam mať rovnaké pocity ako som pociťoval pri Escobarovi v seriáli Narcos. Zo začiatku mi prišlo jeho zlo a temnota veľmi sympatická, ale postupne som ho začínal nenávidieť. Pius XIII je plný nenávisti a dotyčný blízki mu to jasne dávajú najavo. Jeho plán je znovu obnoviť pomaličky chátrajúcu slávu Cirkvi, tak ako to robili jeho predchodcovia počas stredoveku. A to šíriť strach medzi plebejcami. No je iná doba a dneska to už tak jednoducho nepôjde.

Kardináli si uvedomujú, že zvoliť si za pápeža mladého človeka ktorý ich všetkých prežije a ešte o ňom nevedia zhola nič (ani akú sexuálnu orientáciu má) nebol veľmi rozumný nápad. Väčšina seriálov sa po pilote umierní ale The Young Pope rozhodne nie. Je to ešte lepšie ako pilot. Svojou vizuálnou stránkou a originálne osviežujúcim dejom ide o veľmi zaujímavé dielo. Vrcholom tejto časti je prejav v ktorom mladý pápež pod pokrývkou temnoty a noci kritizuje spoločnosť.

Chvíľku som váhal či sa pustím do tohoto seriálu. No nakoniec som rád, že som mu dal šancu. Paolo Sorrentino je tvorca od ktorého som veľa snímkou nevidel ale zase to čo som zhliadol ma celkom bavilo. Hneď úvodom musím pochváliť soundtrack a zvukové efekty. Neskutočne dobre to prifarbuje atmosféru pochmúrneho, komorného, Vatikánskeho prostredia. Hneď na začiatku ma dostal príhovor nového Pápeža, ktorý bol až príliš otvorený samozrejme by cez cenzúru nikdy neprešiel. Všetky tie intrigy a zlomyseľnosť nechutných kardinálov ktorí sú miestami horší ako "neveriaci" vo mne vyvoláva pocity a potrebu pozrieť si ďalšiu epizódu. Samotný mladý pápež tiež nie je bez viny ale páči sa mi na ňom, že sa nenechá ovplyvňovať ostatnými ako to mnohí chceli a práve preto zaňho hlasovali. Toto je po prvej epizóde tak kontroverzné, že to privolá infarkt nejednému katolíkovi. Tak im treba.

Uznávam kvality tejto snímky. Perfektný scenár ktorý poukazuje na to, že pri výsluchu, každý z vypočúvajúcich dokáže z jednej historky spraviť viac alternatív, ale tie prílišné Japonské na silu tlačiace herecké výkony ako z divadla mi neskutočne nesadli a miestami ma iritovali. Tak ale 3* sú stále dobré. Akira Kurosawa bol filmový génius.

Netvrdím, že Martin Lawrence nie je dobrý komik (Nieje čo stratiť považujem za jednu z mojich najobľúbenejších komédií) ale toto fakt nie. Fekálny trápny humor ako je tento v skutku nemusím.

Podľa mňa to mnohým divákom ktorý túžili pozerať iba na nekonečné programovanie a s tým spojený virtuálny terrorizmus (či ako sa to presne volá) No druhá séria začala nazretím do rozloženej mysle hlavnej postavy. A jeho pokus vyrovnať sa zo svojou ťažkou schizofréniou. Je to mindfuck pre ktoré mám slabosť, takže mne rozhodne neprekáža, keď sa seriál uberie skr takýmto smerom.