misterz

Niekedy príde nešťastie hneď z viacerých smerov. Deti stratia pri autonehode svojich rodičov a tak sa dostanú do pestúnstva ich psychopatickej tety Ruth. A začne sa druhé peklo v podobe týrania oboch detí, to všetko s postupnou gradáciou dramatickej a emotívnej stránky. Ku koncu už oba tieto prvky dosahujú skoro neznesiteľnú úroveň, cítil som sa prázdny, naplnený len ľútosťou, smútkom a obrovským hnusom. Ďalší z "nasieracích" snímkov, kedy máte chuť niekomu vo filme poriadne nakopať zadok. V tomto prípade však len tak obyčajné nakopanie nestačí, spravil by som tej mrche presne to isté, čo urobila ona Meg, a možno by som si ešte k tomu niečo vymyslel. Pre tých, čo nemajú radi hororový žáner - horor to nie je ani omylom. Alebo skôr áno, ale len v duševnej rovine, nie filmovej. 80/100

Nemá zmysel písať niečo ku každej poviedke, to by bolo toho na dve strany, toľko tu toho je. A to je asi aj ten najväčší problém. Kým si človek stačil získať nejaký ten vzťah k postavám a než sa ústredná myšlienka poviedky stihla naplno rozvinúť už tu bol koniec a s ním obyčajne prišlo aj rozčarovanie. Niekedy je menej viac. Nad všetky však vynikli poviedky od Coenovcov, Cravena a Tykwera. Ostatné len slabučký priemer a zmiešané pocity k tomu. 55/100

Drámy s deťmi bývajú zvyčajne veľmi emotívne a nie je tomu inak ani v tomto prípade. Emotívna stránka s nutnou dávkou istej diváckej empatie je najsilnejšou devízou tohto snímku. Trhalo mi srdce keď obaja chalani chodili v tej špine ulice ako bez duše, len s jediným cieľom nájsť aspoň trochu jedla. Hlavne čo sa týka toho kórejka, chalan ho zahral veľmi dobre - skvelý casting. Stačilo sa len na neho pozrieť a už mal človek slzy na krajíčku. Tak to vypadá, keď niekto prepadne sitom amerického sociálneho systému, ku koncu to už preto začínalo byť riadne depresívne, len škoda, že nie hneď od začiatku. Za srdce chytí aj postupné budovanie vzťahu medzi oboma chlapcami, od otravných začiatkov (z černoškovej strany) až po takmer bratskú lásku. Silná a veľmi smutná dráma s deťmi v hlavnej úlohe. 80/100

Príjemné prekvapenie. Ukazuje sa, že C. Cox nie je len šikovná herečka, ale že jej to ide aj na režisérskej stoličke. Niekedy, keď je niečo naplánované a sme pevne rozhodnutí urobiť "definitívne riešenie svojej smutnej situácie", pretože niet iného východiska na dohľad, sa však tesne pred cieľom môžu veci zvrtnúť úplne inak a život zrazu dostane nový zmyslel. Žiadna prehnaná sentimentalita ani pátos, snímok príjemný na pohľad, S. W. Scott v netypickej vážnejšej úlohe, pekné pesničky a svižný, zaujímavý dej okorenený humorom a pár výbornými hláškami. To všetko tu je a preto môžem jedine odporúčať. 75/100

Ani po rokoch tento televízny, historický seriál natočený podľa Gravesovej predlohy, nestratil nič zo svojej geniality. Stále senzačné, stále mimoriadne pútavé a stále rovnako očarujúce. Hovoriť o D. Jacobim čo by predstaviteľovi hlavnej postavy nemá zmyslel, to je ako nosiť drevo do lesa, ale ani ostatní herci nezaostali, skrátka veľká väčšina z nich podala excelentný výkon. Tu máme krásnu ukážku toho, že aj s jednoduchými papundeklovými (ale pritom peknými) kulisami a bez vizuálnych bombastických efektov, je možné natočiť majstrovské, nadčasové dielo. Stačí iba silný príbeh (o väčšinu sa postarala história sama), k tomu sieť intríg rozohraných hlavne babičkou Líviou a pútavé, mimoriadne strhujúce divadlo sa môže začať. Stačí už len žasnúť nad tým, čoho všetkého je človek schopný. Inak len tak naokraj, celková Claudiova charakteristika jeho osobnosti tu bola vykreslená a zahraná mimoriadne presne. Poznám iba jeden príklad, kde je jedno či si človek prečíta knihu alebo pozrie filmové spracovanie, a to je práve tento.

Vogtova režisérska prvotina síce nebola najhoršia, ale asi by mal ostať len u písania scenárov. Snímok krásne zapadne do severskej kinematografie svojim typicky chladným filtrom farieb a aj celkovým technickým prevedením, samotná réžia ma však moc neoslnila. Miestami som mal už z toho, hlavne ku koncu, v hlave riadny bordel a to aj napriek tomu, že prelínanie fikcie s realitou mám veľmi rád. V tomto prípade mi však táto koncepcia akosi nesadla - zbytočne zmätočné. Je to škoda, pretože príbehová kostra s ústrednou myšlienkou a pointou boli vynikajúce, niečo, čo donúti diváka popremýšľať. Preto aj keď nie som nadšený, sklamaný určite nie som, len som čakal viac. 69/100

Ako prvé mi udrel do očí ohromný kontrast medzi krásnymi exteriérmi s nedotknutou prírodou obklopujúcimi vilu a pretechnizovaným, ultramoderným interiérom odľahlej usadlosti, kde sledujeme drvivú väčšinu filmu. Kým som sa toho nabažil, dejová linka sa rozbehla a vcelku pekne odsýpala. Ono vlastne ani nešlo o nič komplikované, skôr si tu len celý čas režisér filozoficky pohráva s témou umelej inteligencie, hlavne na princípe možného vzťahu človek-robot a to s minimom vedľajších dejových odbočiek či inak rozvíjanej dejovej linky, len na báze jednoduchého komorného príbehu, ktorý sleduje jednu hlavnú myšlienku. Nudnejšie miesta našťastie vyplnila krásna Alicia Vikander takže s odretými ušami nadpriemer. 70/100

Výborná romantická dráma, pociťovka, kde hrá prím hlavne skvelá réžia, herci a v neposlednom rade aj scenár, vychádzajúci skôr z reality ako z nejakého vymysleného romantického sna. Z toho dôvodu oceňujem aj koniec, ktorý sa tak dokázal vyhnúť prvoplánovosti a umelej prisladenosti, aj keď priznávam, v istom časovom úseku snímku to tam smerovalo, ale potom našťastie prišiel zvrat a s ním záver ako vystrihnutý zo života. Spokojnosť. 75/100

Tak ani do tretice Noc v múzeu neprekročila svoj tieň. Dvojka Stiller-Wilson obyčajne funguje minimálne priemerne a nie je núdza ani o zábavu, tu však divák nájde iba nudu zmiešanú s istou dávkou nostalgie a patetizmu. Prehliadka hereckých hviezd v prázdnej peknej škatuľke s občasným sekundovým zábleskom zlepšenia. 40/100

Jama a kyvadlo bola legenda ešte za mojich detských čias, pamätám si, ako vtedy všetci dospeláci okolo mňa boli z toho hotoví. Musím uznať, že ani po rokoch snímok nestratil nič zo svojho lesku. Stopercentná a nadčasová výprava, slušný scenár a excelujúci V. Price sa postarali o nádherné hororové divadlo. Inak v mnohých veciach sa film podobá na Premature Burial (1962), ktorý je taktiež podľa predlohy E.A. Poea. Pravdepodobne ide o dve spracovania tej istej hororovej poviedky. Výborná gotika. 80/100