E=mc2

Dokument ktorý svojou formou ukazuje, že nepatrí do kín ale do televízie. (Cinematik 2018)

Hollywood dlhodobo tlačí vekovú hranicu čoraz nižšie a to je v tomto prípade škoda. Potešili odkazy na 90´ a Kubrickov Shining. Jedna z vecí ktorá mi chýbala, lepšia expozícia skutočného sveta a jeho pravidiel. Väčšinu času človek sleduje virtuálnu realitu - teda CGI postavy a prostredie, čo vo výsledku nudí. Myšlienka Baudrillardovej (nápadná podoba s tvorcom hry. Z Baudrillardovej koncepcie simulakier vychádzali aj tvorcovia Matrixu) hyperreality je dobre badateľná v prevzatej identite z popkultúry, ktorej chýba skutočný základ - kópia kópie bez originálu.

Prajem Oldmanovi Oscara. Postaviť film na jednom hercovi je náročná vec. Oldman aj Wright to zvládli na výbornú. Film ktorý má nadhľad, výborné tempo a silne britskú humornú perspektívu. "V" 80% Kino Flóra. Praha.

75%

Tak Harrison Ford cestuje po galaxii, najprv princezná Leia a teraz... Krásne sa na to pozerá, Deakins na Oscara inak je to hanba (je to práve jeho práca ktorá najhlbšie odkazuje na Blade Runnera). Hudba výborná. Scénár do momentu kedy sa stretnú Blade Runnerovia fajn - ako tak funguje (nevyužíva sa však myšlienka skutočného života - kvet a aj samotné kľúčové zistenie bit spolier: hranica medzi ľuďmi a replikantami je biologicky stierateľná - vôbec príbehu nedominuje a posolstvo pôvodného filmu "more human then human" odznie iba ako prázdna veta hoci bola nosnou témou pôvodného filmu ktorý hovoril jednu vec dookola - stroje sú viac ľudia než ľudia, výborné je že myšlienka neschopnosti rozlíšiť skutočné od napodobeniny zostáva). Záver znovu pochoval celý príbeh a v podstate aj všetky postavy a to len pre obstarožného Deckarda (Forda) kvôli ktorému sa všetko napokon podriaďuje jeho príbehu a z ostatných - hlavne súčasného Blade Runnera robí iba dočasné kulisy ktoré v závere všetky niekam vyšumia. Pekné odkazy na pôvodný film, ale toto nemalo naozajstnú dušu, išlo o replikanta (pôvodný film bol poetický o duši, toto bolo reálne - prozaické a to sú neporovnateľné polohy). Prílišné tlačenie na pílu ktoré bolo dômyselne prekryté dlhou stopážou. Je to teda prílišná doslovnosť ktorá spôsobuje absenciu známej atmosféry. Režiséri dneška by si nemali iba kupovať diváka tým čo už pozná a čo mu je známe. Mali by sa odvážiť prísť so svojím pohľadom a názorom na vec. Napriek tomu iná liga a úroveň ktorú súčasná filmová produkcia nedosahuje a ani tak skoro nedosiahne, takže to treba vidieť v kine. **** 85% v rámci súčasnej kinematografie. 40% v rámci pôvodného filmu. Rozlíšil som pôvodné od umelého.

Konečne aspoň nádych a patina 90' kedy sa ešte robili dobré filmy s kvalitnými dialógmi a fungujúcimi zápletkami ako na bežiacom páse. Človek si tak má možnosť zaspomínať na masterpísy ako Posledný Skaut, Smrtonosná pasca, Smrtonosntná zbraň. Snímok však má aj veľa nedostatkov súčasnej kinematografie a je tak vo svojej podstate už iba karikatúrou 90' rokov, takže viac než 75% si nezaslúži. Samuel L. Jackson a jeho hlášky sú tým jediným dôvodom prečo si ho pozrieť. Film ideálny na vyšumenie.

Rozporuplná záležitosť tento Náš čerstvo ocenený film na Karlových Varoch. Na jednej strane nemožno uprieť snahu a tú odvedenú prácu je aj vidieť - miestami až veľmi dobre. Za čo môže byť divák vďačný? Film má výborné tempo, teda aj strih (ľudovou rečou, divák veľmi netrpí, rýchlo to ubehne). Lokácie fajn. Casting fajn. Herecké výkony pre mňa v tomto poradí Boklan, Libezniuk, Vašáryová a Hryc. Mladšia generácia hercov ma príliš neberie, príde mi že je pre nich veľmi náročné - nemožné vytvoriť charakternú postavu - ale to je možno otázka na vzťah scenárista - režisér - herec. Čo treba glorifikovať a oceniť je absolútne bravúrne zvládnutná vizuálna stránka vďaka výbornému, talentovanému a nadovšetko šikovnému Martinovi Žiaranovi 👍🙏👌 (možno až na tie ploché zábery z kameňolomu kde dominuje modrý kontajner ) má každý záber vizuálne a atmosférovo čo ponúknuť (je sa na čo kukať pretože film má scény ktoré si dokážem aj zapamätať - hlavne z lesa a potom na konci v kuchyni). A teraz čo pokulháva. Žiadne napätie,čo znamená takmer žiadna práca s divákom (2+2=divák domysli si - ako vravievali Billy Wilder), minimum humoru a predovšetkým zle vystavaný príbeh a zápletka (a to sú dve rozdielne veci, príbeh je spôsob ako sa to stane a zápletka je čo a v akom poradí sa to stane - a to vo výsledku znamená len jedno, žalostne napísaný scenár - obľúbená slovenská disciplína). Napr. záverečná scéna kde sa opitý Krajniak baví a funguje vďaka Milke Vášaryovej, až do kým nedá príbeh o orechu, vtedy nastáva strih a sme v Horúcich strelách. Scény su tiež vnútorne a atmosférovo nekonzistentné a tak ani nevieme čo sa bude diať, sme len pasívni pozorovatelia, namiesto toho aby sme sa zapojili a stali sa postavami ktoré sledujeme na plátne. Chýba väčšia ucelenosť. Absolútna nevyužitosť romales, vychodňárčiny, na ukrajine sme len preto, lebo viem že dve, tri postavy hovoria po ukrajinsky... A nemôžem nespomenúť neexistenciu kontaktného zvuku pri niektorých dialógoch - ako býva už zyvkom žalostný umelý výstup. Filmu chýba subtext. Napriek týmto veciam je film niekde medzi 65-70% Odo mňa 3* Gratulujem k oceneniu. (Vždy som dumal nad tým ako sa dá objektívne zhodnotiť réžia bez toho, aby bola komisia na placi :) ) Napokon najlepšiu réžiu nevidno, takže existencia tej ceny mi je stále tak trochu záhadou. Každopádne je fajn vidieť to v kine. Režisér Bebjak sa ukazuje ako schopný rejžo, akurát do budúcna by mal nájsť skutočného scenáristu. Tá hudba hneď po filme v titulkoch je vrchol nevkusu.

"Nie náhody, ale rozhodnutia určujú náš osud." Aneb "História je iba záznamom morálnych víťazstiev a pádov." Nolanova inšpirácia Malickom je evidentná v strihu, tempe, záberovaní a hudbe. Dunkirk je vo svojej podstate 107minútová scéna ktorá smeruje priamo k veci. Nolanovi ide o svedomie človeka - rozhodnutie. To je pre neho v tomto filme najdôležitejšie. Bez pátosu a v podstate až Bressonovsky minimalistické s premysleným odstupom. Evidentný je aj odkaz na britskú filmovú tvorbu, takže Britská identita tu zohráva svoju úlohu. Poteší aj prítomnosť paralelného naratívu. Nachádzame tu ťaživú atmosféru - prirodzenú reálnosť, preto je výborné že CGI nie sú prakticky prítomné, ako sme u Nolana zvyknutý. A čas beží. Videné v IMAX Bory Mall. Inde než na IMAX to nemá zmysel. Na ten zvuk náletu Messerschmitta len tak nezabudnem. Vojaci ale aj všetky postavy sú len čísla, to sa však na moment zmení keď sa stretnú s pomocou civilistov- kolektívnym hrdinstvom a konečne prídu domov - tento fakt zdôrazňuje samotná hudba, ktorá končí v momente kedy si vojaci sadnú do vlaku. V mnohých komentároch k tomuto filmu zaznieva myšlienka, že absentuje emócia ktorá vychádza z prítomnosti ľudskej bytosti. Tá je limitovaná len na dejovú líniu civilistov, teda je v tom zámer. Ľudskosť sa na okamih mihne pri rozhodovaní postáv, inak vo vojne nie je žiadna ľudskosť. Nolan ma dokázal po niekoľkých nevýrazných rokoch jeho tvorby znovu zaujať (naposledy od TDK).

Masterpiece.

Najlepší Francov výkon. Smutné že to píšem, ale Ridley Scott by mal už asi prestať točiť filmy a ten scénarista a "story by" písať. Celé zle. Průser desaťročia. 40% Kvalitná kinematografia 80-90' navždy zdochla a digitálny humus ktorý nám prinieslo prznenie filmového umenia v podobe Netflixov a iných nezmyslov má svoje ovocie. Gratulujem. 👏👏👏 (Človek nevie či pozerá sci-fi, LOTR, odkaz na scénu s velociraptormi z Lost World, alebo nejakú časť tv série z Game of Thrones.) Zlatý Jimbo a jeho Aliens - Tarkovsky pre dnešnú sci-fi éru. "Absence of limitations is the enemy of art." Orson Welles. Hádanka do ďalšieho dielu a rozmrazenia. Čo ten POMO berie? (Náznak spoileru : David uričte nestvoril Aliena. Prečo? 1. Už v Prometheovi bolo ukázané pri vstupe do tej miestnosti kde zostala Space Jockeyova hlava, ako je na strope vyobrazenie Aliena. 2. Ak by ho aj nepoznali, nevytvoril ho David, ale Dr. Shawova tým že ho vyoperovala zo seba a potom sa spojil s rozmrazeným Space Jockeyom na konci Promethea. V oboch týchto przniteľských filmoch je jedna nelogickosť za druhou ktoré vo výsledku nedávajú význam a ani neodpovedajú na veci ktoré boli predznačené v predošlom filme). Znovu sa raz potvrdilo, že veľké rozpočty nič neznamenajú, pokiaľ nie je správne vystavaná kostra príbehu, ktorá paradoxne stojí minimum financií, ale za to vyžaduje veľa filmárskeho kumštu, žiaľ nekoná sa.