prasjanko

Solídny filmík a aj keď nie som primárnym fanúšikom SF, toto bolo fajn. Dobré herecké výkony, napätie, akcia, slušný závar, obstojný záver :-) Našťastie sa to po megadepresívnej prvej polke až tretine zakčnilo a rozbehlo a napriek koncu vypálilo pozitívne.

Nebetyčná pičovina, veľmi sa mi to páčilo. Celkom ma prekvapuje, koľko ľudí tu v komentároch chápe kultový film ako film, ktorý sa páči jemu. Tak aby sme si urobili jasno, pre začiatok by som sem švihol definíciu kultového filmu podľa wikipedie: "Kultovní film je označení pro film, který svým významem ovlivnil část populace nebo umění, které jej uctívá. Obvykle jde o film, který má početnou skupinu obdivovatelů, čímž si udržuje svou hodnotu, která je stálá. Obsah kultovního snímku klade důraz na neobyčejnost. Neobyčejné snímky jsou běžně považovány za „experimentální“. Dále pak nekonvenčnost a danou kontroverzi. Poměrně důležitým atributem kultovního filmu, zvláště pro vyznavače, je, že by měl budit touhu divákova opětovného zhlédnutí." Zápletka a vlastne aj celý príbeh postráda akúkoľvek logiku. Narvatého je toho tam stráášne veľa, ako keď psíček a mačička varia tortu, len tak skratkovite: FBI, CIA, UFO, PUNK, TV kazatelia, etc. Motív tajomného toxického auta je dozvukom paranoje z atómovej vojny, ktorá kulminovala niekedy koncom 50tych rokov a bola hojne využívaná v kultúre takzvaných poklesnutých žánrov ako su horory či scifička. Niečo, čo nás tu, za železnou oponou, úplne minulo (našu paranoju sme si mohli vychutnávať, keď sme sa na branných cvičeniach v pršiplášťoch a s mikroténovými sáčkami na rukách a nohách hádzali do jarku pri ceste nohami smerom k výbuchu). Miestami som bol úplne stratený, niektorým vtipom som vôbec nerozumel. Na druhej strane to celé malo takú krásnu naivné punkovú atmosféru a kopec fakt dobrých hlášok. Podľa mňa určite jeden z obľúbených Tarantinových filmov. "I`m gonna ask you few questions. Since time is short and you may lie, I`m going to have to torture you. But I want you to know it isn`t personal" A tiež snáď asi najkrajšia punková smrť: "I know life of crime led me to this sad fate, I blame society. Society made me what I am."

Mladý JSEMSKOROPANIC ajtičkársky trtko, ktorému by pomohlo snáď zopár faciek, nech sa chlapec preberie, vyhrá firemnú súťaž a odlieta vrtuľníkom na týždenný pobyt do domčeka snov pod vodopádom k pseudofilozofujúcemu zmrdovi, ktorému by pre zmenu nepomohlo ani keby ho skopala do rubikovej kocky partička fanúšikov Skrewdriver. Thuringov test a téma inteligentných robotov uchopená nie príliš novátorskym spôsobom. Vizuálne pekný film skoro bez napätia a s očakávateľným koncom. Body za Lloyd Wrightovsky haus a arabelovsku Aliciu :-)

Sbírka fakt dobrejch vtipů, aneb co se dálo o tábře :-) Konečne som to videl, bohužiaľ s časovým odstupom nejakých 25 rokov. V dobe vzniku filmu som už mohol len ľutovať, o čo všetko som v tábore prišiel, ale kariéra mladého vychoša ležala priamo predo mnou. Ak by mi teda niekto niečo podobné ponúkol. Divadlo sklep z celého toho trčí ako vlajkový stožiar, pekné neherecké a miestami poloherecké výkony, trošku to drhne a nie všetky vtipy sú vtipné, ale raz alebo dvakrát som sa schuti zasmial a to nie je málo a plačúce ságo a kvílivá gitara snáď inšpirovali Jimma Jarmusha a Neila Younga pri ozvučovaní mŕŕŕtveho muža :-) U mně dorbý.

Forma zvíťazila nad obsahom. Schytila ho za pačesy a vytrela ním všetky zašlé kúty v úzkych chodbičkách broadwayských divadiel. Vytrela si ním koniec tráviaceho traktu. Zlomila mu tvár! Presne to isté som mal spočiatku chuť spraviť aj tomu jammujúcemu bicistovi. Neskôr mi už to jeho onanistické perkusionovanie pripadalo citlivejšie nadávkované, niekde sa dokonca výslovne hodilo. Super herecké výkony, parádne dlhé zábery, prechody medzi scénami, dobre sa to pozeralo aj keď prerozprávať to ako príbeh kamarátom v krčme, či niekde v spacáku prri dohasínajúcom táboráku by asi nemalo význam. U mňa takých 75. Oscara už dostali aj ďaleko väčšie zverstvá.

Nezasmial som sa ani raz. Nie že by to nejako zvlášť bolelo, nemal som problém to dopozerať do konca, len som sa niekde v polke filmu vzdal nádeje, že sa pri tom zasmejem. Možno som sa len zle vyspal, možno vstal ráno zlou nohou, možno som prežil príliš veľa kocovín vo svojom krátkom živote, ktohovie. Asi mi alkohol silno poškodil presne tú časť mozgu, kde je ukrytý zmysel pre humor, pretože som nebol ani schopný identifikovať miesta, kde sa treba smiať a nejaký ten seriálový smiech zo záznamu by mi určite bodol. Škoda. Ale celkovo mám v poslednej dobe dojem, že ma dokáže rozosmiať čím ďalej tým menej vecí.

Požičal som si tento film na základe recenzie Jura Malíčka ešte za čias nebožtíka Inzinabodkaeska. Už v vtedy v tej recenzii Juraj naznačoval, že niekde v strede filmu mal pocit, že sa musí rozhodnúť, či sa pozerá na "absolútnu kolosálnu blbosť svetovího formátu, alebo na geniálnu, do detailu premyslenú filmovú hračku". Ja som sa rozhodovať nemusel. Požičal som si , pozrel som si a... bol som sklamaný. (renti, vidi, frustrati) Film prešiel mimo mňa, ako Bohom rozdávaná skromnosť okolo Rytmusa. Nemám rád svet celebrít, nezaujíma ma a nevidím absolútne dôvod si z neho robiť srandu. Sám o sebej te taký trápny, že trápnejšie vyznie fakt asi už len pokus o jeho parodovanie. Svet módy ma zaujíma len do tej miery, že nekombinujem tesiláčky s tričkom IRON MAIDEN. Film sa mi zdal tak neskutočne zlý, že odvtedy nedokážem sledovať filmy Benna Stillera a ani toho druheho kokota.