Arsenal83

Kvádrovitá hlava Shannona, to je sen každého filmára pri obsadzovaní vrahov, najlepšie masových, ale zas nie až takých ako Stalin či Hitler, tam už sú potrebné iné deformácie. A je to práve Shannon, ktorý ten film ťahá a myslím, že aj tvorcovia na prvú vedeli, že vďaka nemu film bude o 50% sledovateľnejší. Na vyše stonásobného vraha sme nevideli až toľko, koľko sa dalo. A možno aj brutálnejšie sa dalo. Ale obraz si človek urobí.

Nikto sa nedočkalo dabingu, nikto ten film skoro nevidel. Pritom Katarína Medicejská a jej doba je skvelá doba na spracovanie a tu si dovolím povedať, že filmári jej postavu a aj ďalšie historické osobnosti znázornili bravúrne. Už len herci majú takmer dokonalú podobu v porovnaní s dostupnými obrazmi alebo s popismi, lebo o Kataríne sa veru nepísalo ako o vychýrenej krásavici: „Je postavou malá, chudá, chýbajú jej jemné črty a má vypúlené oči, čo je pre mediciovský rod typické.“ Nehovoriac o kostýmoch a snahe čo najdokonalejšie zobraziť udalosti a pohnútky, ktoré stáli za nimi, ako aj osobné charakteristiky postáv. Pritom vidieť, že rozpočet bol obmedzený a dá sa tu vyčítať akási strnulosť prejavu, no zároveň filmári neváhali a ukazovali francúzsky dvor, aký bol: plno úchylákov, deviantov, transvestitov, nymfomanov a narcisov. Všetko doložené. U machiavelistickej Kataríny Medicejskej, zvanej aj Madam zmija alebo Červ z talianskej hrobky, treba spomenúť niekoľko pikošiek. Stretávala sa so samotným Nostradamom a ten jej veštil budúcnosť. Vždy presne. Povedal, že jej synovia sa stanú kráľmi, ale predpovedal im aj bolestivé konce a okolnosti ich vlády. Zaujímavý je však aj koniec Kataríny, ktorý bol vo filme ukázaný ledabolo, bez najväčšej zaujímavosti, ktorá nastala. Jej dvorný astrológ, Cosimo Ruggieri, totiž Kataríne raz vyjavil, že zomrie v blízkosti Saint-Germain, čo je známa štvrť v Paríži. Kráľovná sa odvtedy tejto oblasti vyhýbala ako čert krížu a aj svoj osobný palác si nechala postaviť za hranicami tejto oblasti. Márna to snaha. 5. januára 1589 jej prišli predstaviť jej nového spovedníka, mladého opáta z Charlieu. V chladných múroch kráľovského paláca sa ticho odrážal hlas opáta, keď sa predstavil: „K Vašim službám Vaše veličenstvo, moje meno je Julien de Saint Germain.“ Kráľovnej sa zaleskol na čele pot a len povedala: „Čože? Tak to som už mŕtva!“ O pár minút sa Katarína Medicejská naozaj pobrala na večnosť.

Ako sa u Turzonovovej zrodila láska. Ja viem, že je uznávaná profesorka, pani herečka, ale čo ja viem, akúkoľvek inscenáciu zapnem spred 40-60 rokov a ona v nej, stále ten istý utrápený pohľad, stále psie oči. Aj Kvietik pri nej odkvitol.

Španielske gitarky a veľa opálenia s romantickými medzihrami a hrdinstvom na úrovni mušketierov. Len nie tak veľkolepé, ale horúco tu bolo.

Scarface pod vlajkou hákového kríža. Málo známy muž, pritom významný a horlivý nacista a záchranca Mussoliniho (teda len na čas), ktorý potom paradoxne spolupracoval s Mosadom. A na pohrebe sa mu hajlovalo tak, že niektorým šlo kĺby vykrútiť jak tú pravačku naťahovali. A to bolo 30 rokov po vojne...

Američania nechávali svojich vojakov plodiť deti s Nemkami aj spojenkami. Ale ak to dieťa naozaj splodili, rýchlo ich prevelili, len aby sa o neho nemuseli starať. A to sa týkalo hlavne "menejcenných" černochov. Francúzi zas segregovali oficiálne: "Deti, ktoré som označila za slabé alebo zaostalé, som posielala späť do Nemecka. Tie silné do Francúzska. Tie slabé nemohli mať francúzsky pôvod." Francúzi sa politicky oficiálne prihlásili k selekcii, akú len pred pár mesiacmi a rokmi robili nacisti. A teraz: aký bol medzi nimi teda rozdiel? V mnohých momentoch šokujúce informácie. Hoci podanie je také mdlejšie.

Zázračné terapie v Dunaji sa potvrdili, ide o gardistické Lurdy. Ochrnutý Holubec najprv ťahaním povrázka omotaného okolo prstu na nohe vykonal zázrak a za deň sa z chromého stal chodec. Zatiaľ len o barlách. Tentokrát nastal mirákl ešte ohromujúcejšieho charakteru. Kým sa Holubec ledva opiera o barly hore v kancelárii, odrazu príde prestrih a o dve minúty je už dole v predajni, lenže aký to údiv - žiadne barle a on si tam krepčí a pochoduje, ako keby sa so Zátopkom už pripravoval na olympiádu! Vždy som tvrdil, že ide o historicky, akurátnosťou a scenáristickou vycibrenosťou o mimoriadny seriálový počin!

"Byl na mně hodnej. A neskutečně štědrej!" No čo, ludra, povedal by si dezolát. Ale kdeže! My osvietení dobre vieme, že je to len poctivá študentka. A skriptá sú drahé!

50 rokov od víťazstva ABBA a platí to, čo som k nim napísal. Hudba zažíva neuveriteľný progres. Mozart a Bach boli len amatérmi, Beatles trápni komedianti a Elvis barbiturátový potrimiskár oproti tomu, čo sa vysiela na súčasných eurovíziách. Naháči, démoni, štvrťoktávoví teplomery. Tlieskam v stoji, stúpame do výšin, ale pocit to dáva ako keď sa človek spustí s holou riťou po zjazdovke.

Podľa mňa výborný prierez od začiatku až po koniec slávneho zoskupenia. Ja som nemal ani tušenia, že v dobe prelomu bola táto skupina, ako my moderní Slováci hovoríme, hejtovaná. Je tiež zaujímavé vidieť, ako prebiehala Eurovízia v roku 1974. Dnes je tomu 50 rokov a prišli zásadné, pokrokové zmeny. Fíni prišli s nahým disco spevákom, Íri s akýmsi satanistami. Kde sa len hrabe akási ABBA, my si ten progres zobrať nenecháme!