tron

Moja najobľúbenejšia misia, paradoxne najnižšia tržba, práve vinou ktorej bolo v nasledujúcej štvorke rozhodnuté, že Cruisea vystrieda Renner, čo sa však nakoniec neudialo, hoci veľa vecí naznačovalo, že sa to udeje. Celosvetových 397 nie je samozrejme žiadna katastrofa a to ani pri pomerme masívnom 150-miliónovom rozpočte, ale jednotka zarobila 457 a dvojka dokonca 546, takže rozhodne sa jednalo o pomerne masívny prepad na zárobku. Zároveň je záhadou, prečo sme po takom enormnom úspechu dvojky museli na trojku čakať dlhých šesť rokov. De Palmova jednotka bola výborným špionážnym akčným trilerom, ale dvojka Johna Woo sériu po kvalitatívnej stránke temer zabila, hoc paradoxne sme mali dočinenia s megatrhákom. Z trojky Cruise najskôr vyrazil niekoľkých hercov (Scarlett Johansson, Kennetha Branagha, ten si napokon záporáka v špionážnej sérii zahral až o 8 rokov neskôr a to v prepadáku Jack Ryan), potom prišli na rad režiséri (David Fincher, Joe Carnahan) a nakoniec Cruise na uvoľnenú režisérsku stoličku vysokorozpočtovky dosadil režijne debutujúceho seriálového scenáristu. Je šokujúce, aký sebavedomý film to pri takejto konštelácii hviezd je. Veď už v tej extrémne krátkej predtitulkovej scéne nedostaneme výbuchy lietadiel, ani pády 10-poschodových budov, len Toma Cruisea siahajúceho si na dno svojich síl tak, ako si na ne nesiahol ani v celej jednotke a dvojke dokopy... a funguje to báječne! Je to na jednej strane poctivo filmárske, veľkolepé a tradičné a na druhej je to niečo nové a strhujúce. Od geniálneho McGuffina v podobe tajuplnej Zajačej packy, cez špičkové akčné scény (prepad autokolóny na fotogenickom moste), až po realistické, uveriteľné a ľudské postavy a zdatného ústredného zlosyna, ktorému prepožičal oscarový Philip Seymour Hoffman bravúrny, minimalistický mráz. Odvážne, drzé, návykové. S ďalšími pozretiami čoraz lepšie. Môj najobľúbenejší diel plný fantastických momentov, na ktoré sa dá dívať 100x (hodenie pištole agentke Ferrisovej, vyhrážky v lietadle, plavba v člne). Mnohí mylne tvrdia, že až v trojke sa z one man show stala tímovka, ale tímy mal Hunt ako v jednotke (tam dokonca dva!), tak v dvojke. Aby bola trojka dostatočne kvalitná, muselo sa pristúpiť k viacerým popretím dvojky, takže na Thandie Newton ako Ethanovu osudnú lásku je okamžite zabudnuté a nekoná sa ani návrat najzabudnuteľnejšieho člena jeho tímu od r. 1996: Johna Polsona ako Billyho Bairda. Fishburne skvelý.

„Ako vyriešime váš problém?“ – „Môj problém je, že som tomu smradovi málo rozbil papuľu.“ Zaujímavý nápad o otravných fotografoch, ktorí vám ničia súkromie a často si to i užívajú (ťažko povedať, čo si o tom – a princeznej Diane - myslia reálni paparazziovia) sa v slaboduchej réžii a podľa triviálneho scenára mení na (pod)priemerný akčný triler o chlapovi, ktorý sa naštval a dal sa na cestu pomsty. Prirátajte si k tomu čudné herecké výkony Colea Hausera (TÁBOR TIGROV, ČIERNOČIERNA TMA) a Toma Sizemorea (RELIC, PAVUČINA SNOV), vynásobte to odhadnuteľnou zápletkou a vydeľte hŕstkou cameo roličiek (Vaughn, producent Gibson).

I. séria: Je pravda, že doba praje „iným“ televíznym seriálom ("24", "Nezvestní") a "Prison Break: Útek z väzenia" nie je za žiadneho lúzra, aj keď moje srdce si príliš nezískal. Lepšie, ako "Nezvestní", to už z princípu nemá prečo byť - už preto, že hrdinov je podstatne menej a ich psychológia je na úrovni... Bretta Ratnera... ktorý režíroval "náhodou" prvý diel. Takže, ak vám nesadne titulný šialene potetovaný Wentworth Miller a jeho seriálový bad brother Dominic Purcell (je pravda, že obaja sú asi takí kvalitní herci, ako ja...), potom máte problém, pretože žiadne ďalšie „poriadne“ postavy vám táto televízna šou neponúkne (dokonca ani "ksicht" Stormare ma nebavil). K tomu si prirátajte nudnú sprisahaneckú rovinu (odohrávajúcu sa mimo väzenia) a zistíte, že okrem samotného adrenalínového, až strašidelne detailne plánovaného pokusu o shawshankský útek, vám tento seriál príliš neponúka. Na prvú sériu to ale stačí bohato.

„To, čo ona začala, ja dokončím.“ Nie, nie je to druhé MESTO BOHOV, ale napriek prítomnosti hviezd Ralpha Fiennesa (ako vždy skvelý) a Rachel Weiszovej (výborný oscarový výkon, to musia uznať i tí, ktorí ju nemajú v láske) sa podarilo výbornému režisérovi do svojho nepokojného politického/romantického trileru prepašovať dostatok vlastnej tváre a kinetickou energiou (napriek melancholickým kalóriám) oplývajúceho drajvu na to, aby nikto nemohol drístať o tom, že mu Hollywood zobral tvár.

Snaživý pokus o „Bill Cosby navždy“, ale tento pokus o osamostatnenie sa bohužiaľ príliš nevyšiel. Aspoň teda čo sa úspechu týka, pretože inak je zrejme presne taký, aký ho starnúci Cosby chcel mať – príbeh o starom mužovi a jeho, ehm, mierne staršej manželke. Čisto objektívne – projektu nepomohla absencia kŕdľa detí a povestného huxtableovského luxusu, ale to je zase ako vyčítať chlapovi, že nie je žena.

THE CORPSE VANISHES je stará, nudná čierno-biela kvázi hororová záležitosť, ktorú od podpriemeru nezachráni ani starý dobrý Béla a lilipután.

Mladučký vojak (Jack Nicholson) blúdi z posledných síl pochmúrne vyľudnenou krajinou a stretáva krásku, s ktorou však nie je všetko OK. Odpovede (alebo smrť?) nachádza v strašidelnom zámku na úpätí burácajúceho mora a pod podozrivým dohľadom legendárneho Borisa Karloffa. To všetko podčiarknuté nepokojnou hudbou, neustále nás držiacou v strehu, pôsobivou výpravou a poeovskou atmosférou, ktorá ma úplne pohltila, preto dávam až 80%.

Byť zavretý v jednej izbe pätnásť rokov (!) bez zjavného dôvodu, uff, behá z toho mráz po chrbte. Čo tá chobotnička? Mravec v metre? Kladivo? Otázkou je, na čo je komu dobré také komplikované vysvetlenie toho všetkého, ale napriek tomu, že sa mi nepáči, akým spôsobom (plným úmyselného zatajovania a prízemného šokovania) Chan-wook Park rozpráva, musím uznať, že to celé do seba niečo má. Môj obľúbený film to ale rozhodne nie je.

„Viem, že mi niečo tajíš. Že máš druhú tvár. Ale nebudem sa ťa na nič vypytovať. Nechcem, aby si mi musel klamať.“ Na jednej strane po dlhom čase znesiteľný Nicolas Cage (s ktorým to ide dole vodou od roku 1999) a presné obsadenie podporných rolí (Ian Holm, Bridget Moynahanová, Ethan Hawke, Jared Leto) a originálne nápady (úvodné titulky, halucinogénna pasáž), oproti tomu triviálny a otravne mentorujúci scenár a úsmevne silácke dialógy.

Prekvapivo kvalitný psychologický akčný triler, s ktorým si trápny ŠAKAL s Bruceom Willisom (z rovnakého roku) nesmie ani ruku podať. Na strane druhej, nečakajte ani dokumentárnu mrazivosť DŇA ŠAKALA s Edwardom Foxom zo 70. rokov. Poteší inteligentný príbeh (Šakalov dvojník? Wow!), realistické akčné scény, pôsobivá výprava a dobré herecké výkony Bena Kingsleyho a Donalda Sutherlanda (Aidan Quinn sa snaží).