tron

Toto je môj 3368. komentár, takže to možno niekoho trocha prekvapí, ale... niečo TAKÉTO som ešte nevidel.

"Ja by som pomohla. Ale zabudla som." Určite jeden z najlepších slovenských filmov, aké som kedy videl. Trocha ako 12 rozhnevaných mužov, ale takých špecifických. Takých našich. Možno o to mrazivejších. Lebo nejde "len" o jednu vraždu, ale o systémové zavraždenie celej spoločnosti.

„Bolo to prvý a posledný raz, čo som pána Churcha videla plakať. A aj to robil decentne.“ Že sa na to Eddie nevydlabe. Na všetkých tých Zamilovaných profesorov a Norbitov. Chápem, že vždy bol predovšetkým komik a že mu poskytujú istý finančný luxus (a asi ho to aj baví, čo sa ale nedá povedať o divákoch). Ale keď ho človek vidí v pecke ako Mr. Church, so slzou v oku si pomyslí „teda, ten Eddie, ak by chcel, mohol by sa stať jedným z najväčších hercov Hollywoodu“. Nie najlepšie plateným. Nie najkomediálnejším. Najlepším. Iste, scenár je skutočne impozantný a ak by sa mi taký dostal do rúk, nielenže by som sa kvôli účinkovaniu v takom filme vzdal honoráru. Ešte by som tvorcom zaplatil, aby som si v ňom mohol zahrať. Ale nemožno znižovať Eddieho vklad do tohto skvelého, krásneho projektu v tom zmysle, že by takú rolu zvládol ktokoľvek. Nie, nezvládol. Aspoň si myslím. Eddie Murphy je ako pán Church skvelý, fantastický, dojemný, proste nádherný. Ale všetci herci sú super, hrajú parádne napísané postavy, z nich každá v nečakanej chvíli zasiahne do deja a na konci (a v prostriedku) nezostane jedno oko suché. Myslel som si to už keď som prvý raz videl trailer a po pozretí samotného filmu som veľmi šťastný a rád, že to môžem skonštatovať i nahlas a oficiálne: Mr. Church je jedným z najlepších filmov roka a bez debaty jedným z najlepších filmov Eddeho Murphyho. Ak nie najlepším.

Jeden z najlepších filmov roka. Milujem takéto filmy.

Pozitívny film o rakovine??? Ale áno, dá sa to. Seth Rogen a Joseph Gordon-Levitt sú super dvojka a film má presne taký úžasný scenár, aký čakáte, ale bojíte sa, že ho nikto nie je schopný napísať. Ale je. A to je božské. Scéna, v ktorej ho odvážajú na operačku a on prvý raz stratí nervy (a zošokovaný divák spolu s ním) a uvedomí si, v akej šlamastike sa ocitol, je riadne drsná, horory sa môžu strčiť. Palec hore na jednej aj druhej ruke a potom som prinútil dať palce hore aj najbližšieho psa, ktorý práve v tej chvíli išiel okolo.

Ak z AHS berieme do úvahy série od Muder House až po Roanoke (vrátane), tak Asylum je jednoznačne najlepšou. Úplná šupa. Famózne postavy, fantastické herecké výkony. Neviem, či ohromujúcejší výkon podal James Cromwell alebo Zachary Quinto ... ale asi Jessica Lange. Bombové sú však i ostatné postavy, bombová je i neuveriteľná muzikálová pasáž a až na mierne WTF nápad s mimozemšťanmi je to fakt vyrovnaná, scenáristicky brilantne zvládnutá séria. Všetko v nej má svoje miesto, zmysel a logiku. Koniec dôstojne uzatvorí konce všetkých dôležitých (a i menej dôležitých) postáv. Poburujúce, škandalózne, desivé. Kontroverzné. Skvelé.

„Svoje prvé dieťa som porodila na zemi v kuchyni, kým ma mama kopala do hlavy. TOTO ste mali na mysli, keď ste vraveli, aby som povedala prvé, čo mi napadne?“ Videl som votrelca drať sa naprieč hrudníkom, videl som rezanie v KANIBALOCH, znásilnenie v STRAW DOGS. Ale toto bola stokrát tuhšia káva. Bez cukru, len osem polievkových lyžíc Arabici v omlátenej dvojdecovej šálke, ktorú pred vami kde-to chytal, takže máte veľkú šancu okrem hnusnej tekutiny dostať ako bonus ešte aj žltačku. Šokujúcich zvratov v PRECIOUS bolo v určitej chvíli tak veľa, že som si chvíľu seriózne myslel, že to vypnem a nikdy nedopozerám.

„Kura? ZASA to posraté kura? Celé dni nežerieme nič iné, len zasraté kura, všade samé kura, doriti s kurami!“ – „Tak si var sám.“ – „Len som sa pýtal.“ Občas sa taký film zjaví a niekedy je dokonca z Ameriky, zaklope vám na dvere a zrazu s ním jete čokoládové špice a od smiechu sa dusíte pomarančovým džúsom. Toto je prvý film po takmer tridsiatich rokoch, ktorý sa môže sebavedomo postaviť po bok Griswoldovcov. Pritom sú to oba úplne iné (aj žánrové) kategórie. Ale trvám si na tom. Pred koncom, vysilený smiechom i dojatím, som si hovoril, že by som musel byť riadna sviňa, aby som nedal 100%. Ale povedal som si, že aby chalanom zbytočne nenarástol kohútik, dám len 80%. 100% iba pod podmienkou, že sa k hrdinom na konci s potleskom pridá ten drsný rocker v rifľovej bunde. Pridal. Veci sú to detailoch. A aj ja mám najradšej čokoládovú. „Dobre, že si sa rozhodol zasa hovoriť.“

„Vždy sa nájde nejaké dievča v latexe.“ Bola nedeľa večer a ja som sa chystal po 20. raz pozerať POSLEDNÉHO MOHYKÁNA. Po štvrťhodine samozrejme prišla reklama, tak som znudene prepínal. A zasekol som sa na ČT 2. Pozerám, krčím obočie a zmätene špúlim pery. Čo to je? Nejaký záznam divadelnej hry s americkými hercami v pôvodnom znení s českými titulkami? Za minútu som si už na Sokolie oko nespomenul. Skúmam teletext. Pullitzerom (!) ocenený americký rockový muzikál na motívy opery „La bohème“ Giocoma Pucciniho, prenesený do New Yorku 20. storočia. Miestna pouličná bohéma žije, miluje, pochybuje, umiera na AIDS, na drogy, na lásku. Niektorí prežijú, ale s traumou z toho, že ich priatelia už nie sú s nimi. Režiséri, učitelia, speváci, ale aj prostitútky a transvestiti z ulice. Každý z nich niekoho miluje, všetci sa navzájom zraňujú, nič nové pod slnkom, ibaže hovorené slovo nahradené spevom. Úchvatne predneseným, sústredene zahraným, nikto nevypadáva z úlohy a to sa ide so spevom naplno po celých 165 (!) minút. Vôbec by som sa nečudoval, ak by sa niektorý z hercov zosypal a museli ho hospitalizovať. Obrovské nasadenie a nesmierne náročné texty musel ešte umocniť fakt, že po 12. rokoch repríz (odohralo sa viac, ako 4000 predstavení) sa jednalo o posledné vystúpenie. Takže keď na konci všetci spustia „525 tisíc minút“, je to o to silnejšie, že už to nie sú len postavy, už to nie je len príbeh. Už sú to skutoční ľudia. A rozprávajú o tých, ktorí žili a umierali (Jonathan Larson sa pri písaní inšpiroval priateľmi, ktorí mu zomreli a potom sám zomrel, deň pred premiérou). Zažívajú trápenia, zisťujú, kto je človek, ktorého milujú a musia sa rozhodnúť, či ho budú milovať aj naďalej. Bisexuáli, heterosexuáli, homosexuáli, transsexuáli, akoby záležalo. Tajil sa mi dych, neveriacky som pozoroval diabolských hercov (najviac ma šokovala Idi Menzel ako Maureen, veci ako „Cyberland“ by 99% hercov nikde na svete nevedelo TAKTO urobiť). Keď na konci zo zákulisia vyšiel Angel, skoro som stál pred televízorom s rukou na srdci ako pri hymne. Počas pozerania som si spomenul na všetky tie príšerné divadelné hry a pseudomuzikály, na ktoré nás nútili chodiť zo školy. P.S. Columbusova filmová verzia bola príšerná a zaslúžene prepadla.

Ak je slávny režisér múdry, snaží sa ísť dopredu. Experimentovať, hľadať nové cesty a okrem svojej vily a okrem víl pre svoju rodinu, financovať i provokatívne pokusy začínajúcich chudobných filmárov s fantáziou. Niečo také urobil Peter Jackson (ktorý mal v rovnakom roku v hre aj „vlastné“ PEVNÉ PUTO, to ale nebol príliš dobrý film), keď štúdio odmietlo dať jeho zverencovi, začínajúcemu režisérovi Blomkampovi, stomiliónový rozpočet na adaptáciu krvavej počítačovej hry „Halo“ a tak mu sám z vlastného vrecka vyplatil hravú sci-fi DISTRICT 9 (alias celovečernú verziu Blomkampovho kraťasu). A je to paráda, ani sa mi sem viac písať nechce.