Plaque

Neviem čím a neviem prečo... Ale ano... Viem presne čím a viem presne aj prečo si ma tento film tak získal. Bol to hlavne mrazivý (nielen prostredím) a famózne spracovaný príbeh. Dokonalé dávkovanie zápletky a osudov postáv, bez zbytočných odbočiek, bolo excelentné. Herecké výkony ma neuveriteľne bavili, réžia ich hutne skombinovala s dejom či prostredím a kamera bola úplne nevtieravá, dokonale sa hodila k atmosfére. Jednoducho nemám čo vytknúť.

Nerozumiem tomu, niekto natočí film pre 13 - 15 ročných, ale prístupnosť tam strelí 18+. Mám taký pocit, že súčasné horory by sa mali deliť na niekoľko kategórií: 1. Cartoon horror, 2. Teenage horror, 3. Light horror, 4. Horror without scream a napokon 5. Real horror. Annabelle 2 sa pohybuje niekde medzi prvými dvoma kategóriami, takže verím, že kino plné násťročných revalo hrôzou a po návrate domov upratalo všetky Barbie, ale na mňa to nepôsobilo. Množstvo nelogického strašenia a neustále ukazovanie démonov pre tých s menšou fantáziou, zabili celý potenciál strašidelnej bábiky. Pritom to prvú polhodinu držalo celkom obstojnú atmosféru, na ktorej pozadí sa sem tam niečo mihlo, občas čosi buchlo, žuchlo, bliklo a pod. Potom si však pán režisér povedal, že jeho postavy treba spraviť nelogickými, celé to premastiť polopatizmom pre mentolky a tak dodrbať (po Lights out) ďalší obstojný námet. No čo, peniaze sú peniaze a držanie žánru musí ísť bokom...

Áno, áno, bolo to multikulti, vtipné, poučné, milé, príjemné, výchovné a pod... Najviac však oceňujem, že to bolo také normálne, také zo života, ako by moja mama povedala... Nie, teraz vážne. Pôsobilo to na mňa dosť reálne, miestami až natoľko, že ma spracovanie bez umelého prikrášľovania svrbelo po celom tele. Neustále som sa ošíval a možno som sa ani tak veľmi nehihúňal, ako by sa na komédiu patrilo a predsa som sa skvele bavil. Jednoducho ten reálny príbeh skutočných ľudí bol cítiť takmer v každom momente a bol zaujímavý sám o sebe, nepotreboval umelé dokrášlenie...

Vydarený remake knihy Exodus, v ktorom hlavnú úlohu stvárňuje Moše monkey Ceasar... Po vojne ako takej v tomto snímku ani pes neštekne a verím, že všetci, ktorí čakali poriadny boj, boli sklamaní, za to však dostali vyvážený a dosť emotívny príbeh, postavený na skvelých hereckých výkonoch digitálne dorobenej partičky okolo Andyho Serkisa... Okrem toho nenormálna kamera a výprava, ktoré preniesli pôvod opičieho sviatku pesach do lesov severnej Ameriky, úplne dotvárali celkovú atmosféru. Ťaživosť stupňoval aj skvelý faraón Harrelson I. so svojim bezcitným kukučom. No jednoducho, na pár drobností, to musím hodnotiť určite pozitívne. Výraznejšie polemizovať môžeme len nad (ne)vhodne zvoleným názvom, ale to je tak všetko, čo tomu môžeme vytknúť...

Niektoré príbehy by mali zostať len na papieri...

Len tak uvažujem, čo sa tu s tým budem ondieť a hľadať nejaké pozitíva tam, kde ich je menej než šafranu. Jeden a pol hodiny života sa mi už nevráti a tak odmietam tomuto filmu venovať ešte viac času. Uvažovať nad tým, že Nicole nemá absolútne žiadny rešpekt, keď zakáže komukoľvek navštíviť yenkeeboya a pritom mladé šťandy si kľučku podávajú ako na diskotékových záchodoch. K tomu všetkému je to prepletené nezmyselnými zábermi cudných pohľadov na spôsob, "papušky cmuque, zavolaj, stretneme sa v stodole, už sa teším, ako mi ho tam...", no jednoducho des a hrôza absolútnej nudy a príšerného deja plného nezmyselných zvrat(k)ov.

Pri čítaní knihy som si stále opakoval, že natočiť It by bola pecka, ale zároveň obrovská odvaha. Ten, kto sa do toho pustí, musí byť buď šialený cvok alebo nenapraviteľný dobrodruh. Ako sa ukázalo, bolo to to druhé. Menej desivá časť určená skôr pre vysvetlenie súvislostí sa nakoniec celkom podarilo. Musím uznať, že atmosféru Derry vystihli tvorcovia úplne famózne. Čo sa týka deja, išlo si to svoj vlastný freestyle a ku knižnej predlohe to malo rovnako blízko ako ďaleko. Ospevovaný Pennywise na mňa akosi nepôsobil a pri mnohých častiach ho bolo až príliš. Kým kniha bola skutočne šťavnatý horror, tak tu sa to zviezlo po vlne detského dobrodružného žánru, aké sa púšťali svojho času v nedeľu doobeda, kým nás mama vyhnala do kostola. Či to bola chyba ani nedokážem posúdiť, ale určite si počkám na druhú (oveľa desivejšiu) kapitolu...

No, v skutočnosti to nebolo inšpirované divadelnou hrou, ono to bola divadelná hra. Postavené na dialógoch, ktoré samé o sebe neboli možno zlé, boli také divadelné, vzájomne sa dopĺňali a skladali príbeh malej lolitky. Horšie to už bolo so samotným spracovaním, keď tie naháňačky v sklade alebo iné pasáže načisto drtili dej svojou nelogickosťou a prijebanciou. Rooney bola super, šialená ako dokáže byť len ona, na tvári výraz, akoby sa na nej jašilo od 9 rokov celé futbalové mužstvo a ona ich v dospelosti miluje až za hrob. No jednoducho, ak sa to pre niečo oplatilo pozerať, tak to bola ona.

Napínavý a strhujúci thriller, v ktorom napätie vytvárajú väčšinou celkom normálne veci, napr. kľúč zaseknutý v nesprávnej zámke... Tým chcem hlavne oceniť, že siňor Russell sa nezmenil na kriminálnika, superplánovača úteku, únoscu a čojaviemčoešte z večera do rána. Mnohé veci mu nevyšli a väčšina nevychádzala, tak ako si to predstavoval. Dôležité bolo teda povestné šťastíčko, ktoré zafungovalo presne vtedy, keď to bolo nevyhnutné. No nič, našťastie sa všetko na dobré obrátilo a rodinka siňora Russella mohla začať nový život v slnečnej Venezuele... Nekúp to, navyše ak vychovávaš syna sám na sychravom severe júeséj. Takže, poučenie do budúcnosti milé deti - čítajte klasiku a učte sa návody, nikdy neviete, kedy vám napadne poraziť veterné mlyny...

Na niektoré filmy musí človek dozrieť...