Plaque

Každý predsa vie, že ak príliš tlačíš na pílu, poleno nerozrežeš, ale naopak, píla sa v ňom zasekne...

Nebola to Obecní škola, ale aj tak... Veľmi ľubivý film s typickou svěrákovskou fantáziou a zaujímavým pohľadom na zaujímavosti všedných dní počas vojny... Áno, uznávam, že to bolo miestami patetické, ako moje hodnotenie a komentár, ale niekedy ani tá patetičnosť nie je na škodu a môže vás celkom pobaviť... A čo je pri umení dôležitejšie, než zábava?

Tento komediálny vygrcanec žmýkajúci skvelú predlohu a hrajúci sa na bububu horor so strašne cool odkazom, bol úplne na hovno. Kým predloha pracuje s príbehom a nápadom, tak tu sa pracuje skôr s nechutnými čurákmi a pizdami, ktorí medzi oživovaním ďalšieho v rade iba nezmyselne chľastajú, šukajú alebo sa bububu boja. A prečo to všetko? No, aby si zlepšili priemer na seminároch a odpovedali Kieferovi na jeho prijebaté otázky ešte prijebatejšími odpoveďami...

Holy MotherFucker Shit! To bolo čo?! To bolo, pre Krista pána, čo?! Ja ani neviem, či sa mi to páčilo alebo ma to úplne nasralo! Voči artovým filmom som vopred skeptický a to hlavne preto, že sa väčšinou na artové iba hrajú. Tu neviem povedať či to bola hra alebo skutočný art, ale celkom ma to opantalo... Oceňujem hlavne postoj gréckeho režiséra, ktorý je veľmi podobný, ako má jeho krajina k celej EÚ... Dobre, politikárčenie bokom, ale chcel som tým povedať, že úplne z toho filmu sršalo, ako má na háku diváka a jeho pochopenie. Jednoducho pozeraj alebo vypni! Žiadne vysvetľovanie, žiadne uvádzanie do deja, žiadne pointovanie na konci, žiadne nič. A ten zasran bol tak neuveriteľne úchylný, že Shyamalan si búcha hlavu o stenu, prečo ho neangažoval do poslednej rozpoltenej schizofrénie. Prečo teda nie plný počet, ak tu na to skladám ódy? Ani sám neviem, ten film si plný počet nezaslúži, pretože bol rozporuplný, ako moje hodnotenie a preto mu dávam namiesto toho svoje uznanie.

Za toto by som všetkým, čo s tým majú niečo spoločné, normálne prerazil kosti... Kým pri knihe sa striedali všetky možné emócie - strach, napätie, hnus, pohoršenie, súcit a pod., tak tu to bolo iba prekvapenie s neveriacky vytáčanou hlavou a pretieraním si očí, či naozaj sledujem to, čo to malo byť. Ja byť Nesbo, tak ich žalujem, ako spastačili celý príbeh.

Survival romanca s neskutočne zdĺhavým a nudným trampovaním. Všetko bolo jasné, predvídateľné a v mnohých ohľadoch aj nelogické či neuveriteľne neuveriteľné. Nuda, ale poriadna... A navyše posledných 15 minút filmu bolo akoby vyrobené brainstormingom bez spätnej kontroly. "A keď sa vrátia, tak čo by sme tam ešte mohli dať?" "Mohli by tam byť dlhé zábery na uplakané oči a na to, ako ležia na tvrdej zemi a potom sa akože rozídu..." "To fakt? Rozídu?" "Nie, hovorím akože, skončí to čelovicou na rohu ulice..." K tomu si domyslite tie priblblé úsmevy na spôsob - to znie dobre...

Dvojka ďaleko lepšia ako jednotka a to som považoval prvú časť za vynikajúcu po všetkých stránkach. Anjel Pána naprataný hláškami a humorom sa zjavne utrhol z reťaze a tie religionistické fóry nabrali na sile, častosti a intenzite, čo je len dobré. Už teraz patrí medzi rozprávkovú vianočnú klasiku...

Mne je to asi fuk, či to boli malé mikropríbehy, ktoré už kdesi odzneli alebo by to bol ucelený príbeh hodný veľkofilmu... Pat a Mat sú ako Vianoce... Je jedno aké zvyky, aké ryby, či aké polievky podávate, všetci sa na ne tešíme a užívame... A ja som si užíval, ako keď som bol malý, Večerníček zažínal svetielka a ja som sa modlil, aby tam nebola nejaká trapošina, ale ďalšie dobrodružstvo týchto skvelých domácich majstrov...

Kreslený Rocky, ktorý si vyberie toho najviac podceňovaného žiaka, aby ho naučil boxovať na okruhu Nascar... Dejovo to nie je nič moc, celkom predvídateľné a v mnohých ohľadoch aj otrepané... Avšak u animáku sa dá možno prižmúriť očko a hlavne ak to vyvážia vizuálne hody plné typickej grafiky...

Spočiatku som si na Uthreda, syna Uthredova, nevedel zvyknúť. Herec a aj jeho stvárnenie hlavnej postavy mi akosi nesedeli. Našťastie tam bola partička okolo Alfréda, ktorého David Dawson vyšpičkoval do detailov. Zápasil som s všakovakou nelogickosťou v deji, kde Uthred preskakoval od jednej šľapky k druhej a správal sa ako mentolka, ktorá jediná nechápe následky svojich činov. Dokonca aj jeho kôň nepokojne fŕkal, bo vedel, že najbližšie dobrodružstvo poriadne naserie niekoho vplyvného vo Wessexe. No, ale k pointe. Nakoniec mi vôbec nevadí, že Uthred, syn Uthredov, maskoval svoje kurvenie za skutočnú lásku a takmer v každej novej časti sa drsne zadíval na inú ženu. Nevadí mi ani to, že namiesto, aby niečo normálne povedal pred kráľovskou radou, tak tam iba stál ako taký papek, zvieral čeľuste a otáčal hlavu do strán ako nemecký vlčiak. Postupne sa seriál, aj napriek týmto nedostatkom, vyvážil a priniesol mnoho zaujímavých zvratov či rozuzlení. S minimalistickou výpravou dokázali tvorcovia vyrobiť dosť surový stredovek a Uthred, syn Uthredov, so svojou partičkou Avangers do neho skvele zapadli so všetkými dobrodružstvami, ktoré im osud postavil do cesty. Nakoniec som sa vynikajúco bavil, seriál som si obľúbil a už sa teším na pokračovanie. PS: Seriál by mohol byť pokojne aj didaktickou pomôckou, navrhujem, aby si ho púšťali v školách na hodinách angličtiny... Aj em Utred, son of Utred end Des-ti-ny is ól!