Plaque

Film mohol byť buď za A: priamočiary alebo za B: preplácaný. Pred pozretím by som asi radšej volil klasiku priamočiarosti, kde Smrť, Čas a Láska sú Smrť, Čas a Láska a "zjavujú" sa iba Willovi. Bolo by to obohraté klišé, ktoré by nejak zvlášť nenadchlo, ale ani neurazilo. Určite by to zarobilo aj na novoročné prémie a všetci by boli spokojní. Bolo to však za B. Človek sa v tom celkom dosť topil a miestami mal problém sledovať všetky dejové linky. Vďaka nadupanému castingu to však bolo za každých okolností zaujímavé a pútavé. Nakoniec aj dobre, že to bolo preplácané, pretože sa tam dokázali rozohrať príbehy viacerých aktérov. Ukázalo sa, že každý má svoje sračky a tak sa to netočilo stále iba okolo Willa a jeho dcéry. Postupne sa to skladalo ako tie domino kocky a mňa to čoraz viac bavilo aj napriek tomu, že nemám rád prvoplánový útok na city a akonáhle také čosi vycítim, okamžite idem na zadné od zúrivosti. Tu ma to však celkom "učičíkalo" a nemal som potrebu samonasierania ako pri Zázrakoch z neba či iných žánrovkách citového vykrádania. V závere sa to pokúsilo aj o nejaké tie nečakané zvraty, čo je len dobre. V konečnom dôsledku preto mením svoje hodnotenie a pridávam ešte jednu hviezdu. Uvažujem nad tým, že konečne začínam rozumieť zmyslu písania týchto komentárov. Človek ich nepíše ani tak pre druhých, ako skôr pre seba a to je tá collateral beauty ;)

Toto je ten film, pri ktorom vás úplne dostanú všetky ťaživé pocity a beznádej natoľko, že máte chuť utiecť a viac sa neobzerať späť. Lenže kam a ako? Dom predsa ovládla banda skurvencov, ktorí si vychutnávajú opojnú chuť moci nad životom... Bomba film, naozaj psychofilm.

Pri hodnotení tohto filmu vo mne bojuje moje dospelé JA a moje detské JA. To dospelé hovorí, že je to film plný klišé sračiek, kde neohrozený boxerista so sľubne našliapnutou kariérou musí utiecť a zachrániť sa pred istou smrťou jedine odchodom na istú smrť. Potom to už ide s klišé jedna radosť. Nosatý Talian ukazuje všade okolo fotografiu svojej snúbenice Špagety, aby o 10 minút dostal guľu medzi oči a zomrel ako prvý v dojímavej scéne plnej prachu, krvi a fotografií v rukách. Nakoniec zakončené skutočne veľkolepo. Všetci legionári vykillovaní v heroickom zápase s neubúdajúcou armádou ISIS. Teda skoro všetci. Van Damme dostal milosť, aby pochopil, že Légia nie je nič preňho a radšej si to namieril krížom cez púšť naspäť do Paríža. To dospelé ja by z fleku strelilo odpad! a ani by nemrklo. LENŽE!!! Je tu ešte to detské ja, ktoré hovorí, že srať na všetko. Toto ja si ešte pamätá, ako som to sledoval so zatajeným dychom a slintal nad každou bojovou scénou. Ako som Van Dammemu fandil, aby v sebe objavil schopnosti Univerzálneho vojaka alebo Kickboxera a poriadne ich všetkých nakopal... Moje detské JA by neváhalo zavesiť 5 hviezdičiek a flochnúť každému neznabohovi kopanec do gulí a la Karate Tiger. No a preto sa stretávame uprostred, aby dostalo zadosťučinenie obe z mojich JA.

Mäsokombinát Boogieman s. r. o. zaúčinkoval opäť na výbornú. Neo má zjavne viac životov ako všetky mačky na Pezinskej skládke odpadov. Prežil nielen priame zásahy z bezprostrednej blízkosti či niekoľko zrazení autom, po ktorých dorazil všetkých naokolo a akože s bolesťou v boku, ktorá pripomína ani nie tak bodnutie nožom, ale skôr zastavené vetry, si to odkráčal pekne po svojich domov. Nevadí, vyvážil to skutočne bravúrnou akciou. Zaujímavý bol aj pohľad do svetového podsvetia. Gangstri združení vo Svetovej organizácii vrahov a mafiánov majú viac cti, ako kdejaký slušný občan a riadia sa neprekonateľnými pravidlami, ktoré platia pre všetkých rovnako. Platón a Aristoteles musia v hrobe slastne vzdychať ako pri kvalitnom sexe. Navyše celá spoločnosť sa živý mimo zákon, keďže aj homeless sú mafiáni. Ako vidno John Wick nie je len obyčajná akčná strieľačka z 80. - 90. rokov, kde sa guľky od Dolpha Lundgrena, Van Damma, Seagala či Chucka Norrisa doslova odrážajú (a v prípade posledne menovaného sa boja vôbec vyletieť z hlavne). John Wick rozvíja svoj vlastný gangsterský svet na pozadí prepracovanej a akciou nadupanej vendety. Tentokrát to bolo navyše aj pre nejaký uveriteľnejší dôvod, pretože koho by nenasralo, ak by mu zrovnali vilku zo zemou? Aj keď Boogiemana asi viac trápili spopolnené fotografie. Srať na to, toto nebol film, v ktorom sa mal blysnúť scenárista oscarovým príbehom.

Rozlúčka dvoch najväčších ikon celej série Xmenov vo veľkom štýle. Iné sa asi čakať ani nedalo. Už keď si kupujem lístok do kina, uvažujem nad tým, že to nie je rozlúčka "iba" s Hughom Jackmanom, ale aj s Patrickom Stewartom, Wolverinom a Profesorom X. Dať zbohom všetkým štyrom, to zatrasie kdejakým fanúšikom a divák musí pozerať do budúcnosti s patričnou skepsou. To ako keby mali byť Ninja Korytnačky bez Leonarda, Donatela, Rafaela a Michelangela... Ale teraz k filmu. Oceňujem scenár, ktorý svojou dramatizáciou celkom iste zaujme aj toho najväčšieho odporcu Xmenov a všetkých komiksoviek. Sledovať geriatrického Logana a senilného Charlesa nebola vždy sranda. Niekedy som mal chuť utiecť a ponechať si v spomienkach predstavu nadupaného Wolverina, ktorý vládze zabehnúť viac ako 100 metrov, ale vydržal som. Odmenou mi bol hlavne príbeh. Ten bol naozaj premakaný a o to zaujímavejšie je sledovať, že všetky komiksové superschopnosti a bravúrne servírovanie sushi, boli tentokrát v závese za celou storyline. Snáď len samotná dĺžka sa pokojne mohla skresať. Miestami som mal pocit, že sú tam natlačené sentimenty, ktoré ak by sa zhutnili, mohlo to vydať na príjemných 110 minút a príbehu by to ani neublížilo. Inak bol postapokalyptický Xsvet, v ktorom prirodzene narodených mutantov striedajú priemyselne narodené fabrikáty, a v ktorom už nie je pre Wolverina a Xaviera miesto, celkom prijateľný. Dáva síce tušiť, že v budúcnosti sa všetky Xschopnosti, na ktoré sme zvyknutí, vrátia, no bez pôvodnej partie to už nebude ono.

Únos má za sebou premiérový predĺžený víkend. Nechcem opakovať, že to je jeden z najdôležitejších filmov novodobej éry (post)komunistického Slovenska, kde podvod je doteraz tou najdôležitejšou metódou pre získanie čohokoľvek. A čo mu zatiaľ odborníci na ČSFD vytýkajú? Zlú réžiu, scenár, strácanie sa v obsahu, vulgarizmy? Réžia je na slovenské pomery obzvlášť dobrá, svižná a film drží presne tam, kde ho potrebuje (alebo mieni) mať. Scenár je nesúvislý? Divák sa stráca v deji? No, povedzme si na rovinu, že je to skutočne náročný námet a keď ešte nemôžete otvorene povedať, že Mečiar je gangster, ale musíte mlžiť o nejakom Predsedovi, tak sa to nijako nezjednoduší. Autori z toho vybruslili celkom obstojne. Ak má divák aspoň základné vedomosti o celej kauze, tak sa v príbehu nestratí. Ak ich nemá, film ho uvedie do problematiky aspoň natoľko, aby si uvedomil, že Slovensko po roku 1989 nebolo raj na Zemi a vládla mu tá najväčšia zberba, akú dokázali matere vyprdnúť na tento svet. Pozorný divák, ktorý ešte nezdegeneroval zo všetkých Avengerov, si minimálne všimne metódy, ktoré boli vtedajším politikom vlastné. Určite nie som jediný, kto si počas Predsedových a. k. a. Kramárových a. k. a. Mečiarových mítingov všimol tie lacné triky, ktorými nás politické elity opíjajú rožkom dodnes. Patriotistickú pieseň falošne bliaka nejaká stará rašpla, ktorú zo septiku pod Národným divadlom vytiahol hovnocuc ktorejsi politickej strany, aby pre pár drobných degradovala všetku svoju predchádzajúcu prácu. Iba ja som tam videl paralely na Kulyho či Joža Ráža? Súčasný Predseda slovenskej štátostrany využíva na svojich akciách služby takých odpadov, ako Nikodým, Brichtová, Leiferová, Weiter. Koho týmito geriatrickými obľúbencami chce osloviť? Nebola náhodou aj vo filme (či v skutočnosti) členská základňa Predsedových voličov na mítingoch zložená prevažne zo 65+? Toto sú tie skryté metafory, ktoré film ponúka, ktoré sú výpovednou hodnotou, aj keď mi práve padol pukanec na zem a nestihol som sa zamyslieť, že kto je ten alebo onen. Mudrujete tu nad tým, že ste sa strácali v deji. Toto je film a nie dokument! Keď neviem, čítam pre Boha, nechodím do kina, aby som získal všeobecný rozhľad alebo som sa, nebodaj, stal polyhistorom. Stoneovi nikto nevyčíta, že nás, debil jeden, vôbec nezoznámil s ostatnými hackermi, ktorí so Snowdenom odpočúvali ľudí... No to je teda odpad ten film, ako sa má človek zorientovať alebo pochopiť, keď mu nevysvetlia, kto to tam v tom Pentagone nalieva kávu s tými veľkými ceckami? Ako sa v tom nestratiť?? Čo ste kurva chceli?!?!? Červené šípky s popiskou, že toto je Jožko? Jožko je z rozvrátenej rodiny a preto sa už ako 16 ročný zaplietol do obchodu s narkotikami a pašovaním ľudí. Vo svojich 25 rokoch sa stal mafiánom na plný úväzok a kým doštudoval VŠ za klobásky, roztápal pre Mečiara, Lexu a ostatných papalášov ľudí v kyseline na Dohodu o brigádnickej práci študenta??? A nakoniec. Tramtarará!!! Film je plný vulgarizmov... Citlivý slovenský divák, ktorý bežne počuje "ty kokot" namiesto interpunkčných znamienok v každej tretej diskusii, sa cíti dotknutý nízkou cenovou kategóriou zvolených vyjadrovacích prostriedkov. Navrhujem, aby sme sa vrátili o 10 rokov nazad, keď aj slovenský dabing amerických gangstrov, ktorí na počkanie odjebali, teda pardon, samozrejme, že odbachli kohokoľvek, používal najhoršie slovo "do riti". Potom sa budeme pozerať na Pulp Fiction, Casino, Mafiánov, Donnie Brasco a pod., a Al Pacino ako najdrsnejší mafián bude nemilostne killovať všetkých naokolo, ale so svojimi parťákmi sa bude rozprávať ako buzerant - "Vieš čo, Donnie? Pekne ma serieš, choď do čerta, dobre?" Ťuťumuťu, aké sladké. A my potom budeme na zástavke, u lekára, v knižnici, na univerzite, v obchode a čojaviemkdeešte, a z každej strany bude samé "piča, kurva, kokot, jebať, hajzel, čurák". No a keď sa stretneme s kamošom tak "nazdar kokot", ale vo filme to nemá čo robiť. Na to sú naše uši príliš citlivé. Ondríkom bravúrne stvárnený Lexa by ako papaláš nemal hovoriť "do piče", on je predsa slušný človek. Nevidíš to na Markíze? Kedy si v Televíznych novinách počul Kaliňáka povedať redaktorke, že je "kurva"? On jej povie, že "pani redaktorka, už ma nebavíte". Vidíš? Takto sa vyjadruje slušný človek!!! Aby som však aj čo to vyzdvihol, tak film je naozaj hodnotný, pre Slovač a jej nízku mieru sebareflexie priam nevyhnutný. Neviem či bude mať dlhší účinok ako po východ z kina, no keď končil, tak mladí aj starí sedeli a s otvorenými tlamami sme všetci civeli na titulky. Uvažovali sme nad nedávnym Slovenskom a niektorí aj nad podobnosťou so Slovenskom súčasným...

Nikdy by som neveril, že ma bude baviť takmer dve hodiny sledovať zvadu všetkých možných papalášov o tom, či zdemolujú jednu chajdu v Nairobi. A keby len bavilo. Normálne ma to pripútalo k sedačke. Neustále skypovanie a chatovanie o tom, či podporiť alebo zahubiť miestne súkromné podnikanie malej černošky, bolo napínavejšie ako kdejaký súčasný akčňák, v ktorom sa to výbuchmi, zabíjaním alebo superhrdinami len tak hemží. Herecké výkony boli geniálne a kraľovala im Helen so svojou maskáčovou etikou. Film, ktorý ukazuje ako sa dá vytrieskať z minimalizmu úplné maximum a pritom je k tomu potrebné celkom málo - solídny príbeh, dobrá réžia a patričné herecké výkony. Tlieskam!

Neuveriteľne umelecký a mrazivo realistický snímok - to je Schindlerov zoznam. Krutý, drsný film, ale zároveň aj plný nádeje, že človečina dokáže prekonať akékoľvek zverstvá či sebecké ciele prospechárstva. Toto by malo byť súčasťou povinnej literatúry hodín dejepisu už od základnej školy.

Zvykol som si, že Jake si vie vybrať projekt a okoreniť ho natoľko, že sa stane ikonou snímku. Stačí aj taká blbosť, ako neustále žmurkanie a jeho postava sa stane nezabudnuteľnou. A inak ide o film s naozaj dlhou a ťaživou stopážou, ktorý však nestráca na pochmúrnosti a mrazivom náboji.

Väčšina magical filmov je vyskladaná tak, že počas príbehu sa kedykoľvek vytratí práve ono magično. Toto však nie je ten prípad. Príbehy dvoch rivalov sú ako misky váh. Neustále sa prevažujú, divák si nemá šancu vybrať svojho favorita a sympatizovanie s jedným sa razom zmení na odpor, aby sa o pár desiatok minút vrátilo k fandeniu tomu zavrhnutému. Obaja hlavní aktéri sú takisto ako na miskách váh, raz hore, potom dole. A síce je samotné rozuzlenie postupne naznačované (a poslednú pol hodinu až trestuhodne a veľkohubo prezradené), nič to nemení na dokonale vypracovanej atmosfére bratov Nolanovcov, ktorá trikmi dýcha až do prasknutia.