samuelsson

Pri Narnii som došiel na jednu dôležitú vec: najhorší film je film, ktorý sa snaží na niečo pretvarovať. Presne toto robí Narnia. A začína sa to celkom sľubne. Nádherné prostredie, v ktorom sa odohráva (lesy, lúky, zrúcaniny, proste príroda), vás nabudí veľmi pozitívnou energiou. Ako náhle sa však 4 malé deti snažia tváriť ako králi, film je kompletne zničený. Nie je to ani originálne, herecké výkony sú strašné, film sa stane infantilnou, afektovanou zlátaninou. Je strašne nepravdepodobný (samozrejme v rámci možností), a s Pánom prsteňov, na čo sa to evidentne snaží tváriť, sa to ani nedá porovnať. Čítal som aj knižnú predlohu, a tá sa viac podobá na rozprávku pre deti než na fantasy. Čo sa snažili urobiť z Narnie vo filme? Presný opak. Dali tam bitku, ktorá je trápna a skončí sa absolútne nudne. Namiesto toho mohli vyzdvihnúť utláčanie a život v lesoch (súdržnosť zvierat ako v predlohe). Narnia je jedna obrovská pretvárka, ktorá sa veľmi ťažko približuje k lepšiemu priemeru (teda 3 hviezdičkám).

Šokujúce. Týmto jedným slovom by sa dal vyjadriť film Cocaine Cowboys. Tento dokument rozprávajúci o začiatkoch drogového biznisu v USA je brutálny, reálny a poučný. Veľmi sa mi páčilo, že „autori“ uviedli aj čísla, stratégie, obchody, techniky, ... proste všetko čo sa len s drogovými mafiánmi spojiť dá. Zatknutý/ prepustený väzni rozprávajú, ako sa smiali na filmoch v kinách alebo telke (napr. Miami Vice) a charakterizovali to ako blbosť. Taktiež môžeme pozorovať zmeny mesta Miami (hlavne infraštruktúra). Je zjavné, že polícia bola, je a bude vždy o krok pozadu a tento rozbehnutý biznis sa už zastaviť nedá. Zaujímavé je, že sa nenudíte, aj vďaka brutálnym snímkom (policajných záberoch), ktorých je vo filme naozaj dosť. A motív všetkého tohto? Peniaze! Ak sa chcete dozvedieť niečo viac o drogových karteloch, potom je pre Vás Cocaine Cowboys to „pravé orechové“.

Film o dvoch pohľadoch na život: pozitívnom a negatívnom, aj toto predstavujú Adamove jablká. Dlhé dialógy nečakajte, pretože to je hlavne o symboloch a názorných ukážkach. Keď už som pri tom, režisér nemá problém ukázať hocičo. Ani rozstrelenú hlavu, z ktorej vyteká mozog. V každom prípade je to veľmi originálny film, a každý si z neho zoberie niečo iné. Uvidíte, aké „následky“ môže mať sila vôle, že aj nemožné sa môže stať skutočnosťou. Tiež môžete vidieť, že všetky ideály sa dajú zničiť, ale znova aj navrátiť. To isté platí aj pre vieru. Dá sa zavrhnúť, ale môžeme sa k nej znova vrátiť. Dej je pomerne jednoduchý a krátky, takže nemáte príležitosť začať sa nudiť. Okrem toho sú Adamove jablká miestami komické a akčné (priam až brutálne, viď vyššie). Neodporúčam pozerať ak trpíte depkou, ak ale chcete mať dobrý námet na premýšľanie, potom je film Adamove jablká ten pravý.

Drsnejšie, akčnejšie, brutálnejšie, napínavejšie, proste lepšie než hocijaká iná bondovka- Casino Royale. Pierce Brosnan vo filme vôbec nechýba. Práve naopak: Daniel Craig urobil Casino Royale akčné jak hovädo. Taktiež nám objasnil, že aj Bondovi sa môže situácia vymknúť z rúk a že aj on je omylný, teda že aj on je človek ako my... Nečakajte však žiadne „superhračičky“. James je len na svojich začiatkoch a v práci je „zelené ucho“. Auto síce dostane, ale rozmláti ho hneď v tretej zatáčke. To by až taký finančný problém nebol, horšie to bude asi s Benátkami, kde zničil pre zmenu celý dom. Eva Green odviedla výborný herecký výkon a môžete si na nej oči nechať, ako je vo filme krásna. Veľmi sa mi páčia typicky bondovské ženské dialógy. Hlavne pri zoznamovaní sa s bankárkou (Eva Green). Casino Royale vyčítam, že dej je pozliepaný. Niekoľko krát to vyzerá, že to už skončí, ale rozvinie sa zase nejaká nová zápletka, ktorá nie celkom súvisí so zvyškom filmu. Vzbudzuje to dojem, akoby režisér len chcel vyplniť časový limit, aby film nebol príliš krátky. Napriek tomu, ak ste, ale aj nie ste fanúšikmi bondoviek, Casino Royale si určite pozrite!

Najväčšie plus vo filme Goyove prízraky sú vzťahy. Tak zapletené, a tak nepravdepodobné; napriek tomu však ľudské a úprimné; niekedy sa človeku až zatají dych. Na druhej strane sú tu kruté praktiky inkvizície (vrátane korupcie), ich následky; a ako tak dej ide ďalej zistíte, že či už inkvizícia alebo iná inštitúcia, ich mučiace praktiky sú vlastne rovnaké. Toto všetko je popretkávané nádhernými kamerovými zábermi, ale hlavne nádhernými Goyovými obrazmi, ktoré sú tam však v pozadí, čo filmu vyčítam. Dej mohol byť taktiež pomalší. Forman podľa mňa obsiahol časové obdobie, ktoré trvá len pár rokov, ale stalo sa v ňom strašne veľa, čo spôsobilo, že sa na diváka valí primnoho informácií, až sa v tom stratí. Inak sú dejové línie veľmi zaujímavé (úmyselne o nich nepíšem viac), a kvôli nim sa film Goyove prízraky určite oplatí vidieť.

Krátky romantický úryvok zo života profesora, ktorý sa zamiluje do jednej zo svojich mladých študentiek- to je Elegy. 80% prvej polovice filmu sa odohráva v posteli (samozrejme vrátane dialógov). Tie sú však nenapodobiteľné, ironické, sarkastické, úprimné. Zaujímavé je, že profesor vie, že tento románik sa rýchlo skončí, a stále si to aj opakuje. Film je usmievavý a miestami prekvapivý, teda hlavne už spomínané dialógy. Elegy je spracovaný veľmi dobre. Najprv vyzerá ako priemer (klasická americká lovestory), ale postupne sa zmení: z filmu vyžaruje istý nenapodobiteľný druh energie, ktorý je aj v knihe od Phillipa Rotha. Toto je obrovské plus, pretože film tým pádom splnil rovnaký účel, aký mala aj kniha- divák/ čitateľ naňho len tak rýchlo nezabudne!

Film, ktorý sa oplatí vidieť už len kvôli koncu- 12. Nanešťastie začiatok až taký geniálny nie je. Paradoxne je to to jediné, čo filmu vyčítam. Vyzerá to akoby boli všetci porotcovia úplne blbí a úvodné hlasovanie sa zbytočne naťahuje. Postupne sa našťastie tento pocit stratí a uvidíme skoro každého názor na zločin, ktorý obvinený/ chlapec spáchal. Rozhodnutia sa prelievajú z jednej strany na druhú, čo robí film pútavým... Treba spomenúť, že rozhodnutia jednotlivých porotcov sa uskutočňujú na základe jednotlivých príbehov, nie priamo obhajobe či obvineniam voči obvinenému chlapcovi. Herecké výkony v 12 sú prirodzené, nevidno žiadnu pretvárku. Tiež treba spomenúť, že niektoré kamerové zábery sú veľmi originálne, napr. horiaci klavír. Ja osobne som bohužiaľ nerozumel, čo symbolizuje vrabec (toto samozrejme do hodnotenia nezahŕňam). Nevidel som pôvodnú verziu, takže to nemôžem porovnať, avšak na veľmi dobrý film stačí aj 12...

Čo všetko dokážu urobiť hooligans (po slov. chuligáni) pre svoj futbalový klub? To sa dozviete v odľahčenej forme vo filme Green Street Hooligans. Film je pútavý, ak si ho pozriete nedabovaný, poteší vás londýnska slovná zásoba, v ktorej sa po anglicky kade čo priučíte... „Hooligans kultúra“ je v Green Street Hooligans zobrazená pomerne identicky- cesta na zápasy, hierarchia, kto proti komu. Veľké mínus vo filme je, že po bitke fanúšikov dvoch tímov, majú bitkári len zakrvavené nosy, nič viac (vynímajúc poslednú bitku). Pri niektorých úderoch by človek povedal, že musí mať minimálne rozbitú lebku, avšak na niečo také sa tešíte zbytočne. Mne osobne sa nepáči spomalená trasľavá kamera (hlavne pri spomínaných bitkách), ktorá keď sníma zábery, tak z nich dokopy nič nemáte. Dej je dobrý, až na zbytočnú zápletku otca so synom. F*ck, f*ck, f*ck toto slovo počujete v každej vete minimálne raz, čo spôsobilo, že to už nevyznie ani drsne, ani výhražne, ale trápne a neprimerane. Preto, ale aj mnohé iné len 3 hviezdičky...

Katyň je vojnový film, s dobrým menom, ktoré priláka množstvo ľudí; so zápletkou, ktorá mohla vyhrať množstvo cien, keby... Keby bola o Katyni. Dejové línie sú mätúce, nie len časové posuny medzi nimi, ale aj niektoré zápletky sa mi zdali byť úplne zbytočné. Film sa od ostatných 2.-svetovovojnových filmov líši tým, že nemá len jednu dejovú líniu, ktorá zobrazí príbeh (históriu), ale viacero, čo mne osobne prekážalo. Často som si kládol otázku: O čom vlastne tento film je? Pretože Katyň sa ukáže až v závere, dovtedy by to mohol byť hocijaký iný vojnový film. Akoby tam Katyň bola ukázaná len okrajovo. Treba však vyzdvihnúť pôsobivý začiatok a koniec. Na začiatku je okupácia znázornená veľmi autenticky (zneucťovanie vlajky a pod.), koniec je zas brutálny a konečne uvidíte aj Katyň... Pre mňa je film jedným obrovským sklamaním a očakával som oveľa viac!

Hlavná myšlienka filmu BRIDGE TO TERABITHIA je žitie pre okamžik/ prítomnosť a nie pre budúcnosť. Dej je prevedený do súčasnosti, do školy, kde môžeme pozorovať vzťah vidieckych detí verzus mestských, ktorý sa v praxi javí ako šikana. Chlapec z vidieka sa spozná s novou spolužiačkou- veľmi talentovanou pisateľkou s neuveriteľnou predstavivosťou. Títo dvaja kamaráti si predstavujú, že určitá časť lesa je ich kráľovstvom: Terabithia. Postupom času, začnete hrať ich hru, a to aj vďaka krásnymi pohľadmi na prírodu. K tomu vás doprevádza výstižný soundtrack. Celkovo je film BRIDGE TO TERABITHIA veľmi originálny a dojímavý. Ak chcete bližšie spoznať detské myslenie, vidieť, čo všetko si dve dvanásť ročné deti dokážu predstaviť, až to niekedy nestíhate sledovať, potom je BRIDGE TO TERABITHIA práve pre vás (= nemám mu čo vyčítať).