katusia

drama o tom, ako sa neda zit v malomestiackom prostredi, ak sa co i len kusok vymykate. cely cas som mala pred ocami americku krasu a uvedomovala som si, o kolko je lepsia. Male deti su zbytocne ukvakane(zbytocny komentar) hlavne tri pribehy spolu podla mna nie velmi suvisia.

neverím že niečo také obludné mohlo vzniknúť, že na to bol ktosi ochotný dať peniaze. metafory, za ktoré by sa hanbil aj žiak zakladnej školy (bocian-tehotenstvo, cválajuce kone-sloboda, "ohnivé" milovanie) príšerné dialógy, nedokončene motívy, čistučké kostýmy, výprava (cigánske chatrče ani 20 storočí nie sú také peknučké ako v Cinke), žiadna dobová atmosféra. nikdy viac.

Hláškujúci neohrozený pilot, dokonalá fame fatale, piráti, hroziaca vojna... Dokonalá zmes dobrodružstva, lásky, humoru a lietadiel... Neviem prečo, ale atmosférou mi to hrozne pripomínalo Casablancu.

Miazakiho filmy by som rozdelila na dve skupiny. V prvej sú prvotriedne rozprávky s atmosférou a pozadím, ktoré nedovolia pár nocí zaspať mladším detvákom. V druhej skupine sú filmy s veľkým F, magické, neuchopiteľné, plné veľkých myšlienok. Ponyo patrí žiaľ do tej prvej skupiny. Napiek tomu mi na konci ostal na tvári priblblý úsmev a pocit krásna.

výborný film. Skvelá atmosféra, herci. Pod zubami mi škrípal scenár, konkrétne línia seriového vraha, ktorá mi pripadala ako násilné a nepatričné oživovanie príbehu zúfalej matky proti ktorej stojí moc. Tam to malo ostať. tam to malo skončiť. Zbytočné naťahovanie v podobe znovuobjaveného dieťaťa, príbehu sériového vraha bez motivácií, zabilo výsledný dojem.

Postavy sa chovali podľa toho, čo im nadiktovala história. Orlandovi ani Eve som ich kľúčové rozhodnutia neuverila. Perfektný vizuál, hudba, vedľajšie postavy... Ale tento film sa ma nedotkol.

prvá polovica klame telom, navodzuje dojem realistickej drámy z anglických "public schools". Od krádeže motorky sa to celé zvrtne na symbolmi a metaforami prepchtý úlet, pri ktorom som zistila, že nie som natoľko vzdelaná, aby som si to užila plnohodnotne. záverečná krvavá revolúcia bola tým nejlepším zadosťučinením, ktoré som mohla dostať. Aj po gradačnej a po ľudskej stránke, pretože tým šikanistickým zastaralým bastardom som od začiatku taký koniec priala.(no a čo, že to bol iba výplod fantázie mladých revolucionárov:))

Tento typ (väščinou) amerických filmov mám celkom rada. medzi bandu študentov, ktorí nevedia, čo s načatým životom príde neortodoxný učiteľ,ktorý všetko zmení a ukáže im, ako správne žiť. Väčšinou sa z týchto filmov podarí vyžmýkať slušné množstvo emócií, amerického pátosu, a eufórie z toho, že mladý človek si predsalen môže vybrať vlastnú cestu. Tento film mohol byť niečím viac. Lenže postavy sú príliš schématické(bonzák, talentovaný herec, ktorému otec bráni v realizácii, spiatočnícki riaditeľ, rebel, cool učiteľ), ich činy nezmotivované, tempo je až do objavenia sa otca v divadle hrozne pomalé. Posledná polhodina ma však absolútne pohltila.

Žiadne napätie, žiadne "prevtelenie sa" do postáv, žiaden strach, žiadne herecké výkony(modlila som sa aby ten premúdrelý profesor s lukom a šípmi umrel straaašne krvavo a straaašne rýchlo a on si to s prehľadom prežil...), žiaden originálny príbeh. jediné čo zostáva je vážne skvelá forma a jeden podarený fór.