Recenze (1)
Takto nejako si predstavujem subjektívnu obrazovú výpoveď/komentár/recenziu o hudobnom podujatí. Ruchy, švenky, slová, nápevy, skúšky, strihy, rozmazané i zreteľné postavy (ako to tak - alebo obdobne - vo vedomí diváka podujatí ostáva). No a potom som sa dozvedel, že režisér pri reportovaní festivalu, presúvajúceho sa po Nemecku a Švajčiarsku výdatne napájal zmesou amfetamínov a alkoholu, až niekedy nevedel, čo vlastne nakrúca. Kvalitu výsledku tento poznatok nijako neznižuje. Pretože znalcov neúnavného rakúskeho experimentátorského undergroundového filmára predsa nijako nedokáže prekvapiť zabehaná forma strihu a obrazu Krenových filmov. Tentokrát to má všetko viac doku nádych. Ak sa dá niečo také o Krenovej tvorbe povedať. Najmä vzhľadom na formu režisérových diel, ktorú charakterizujú systematicky rýchle prestrihy opakovaných záberov. ()