Galaxy
Recenze (1)
Na začiatku máme letiace vetrone, čo poteší dobrodružného ducha, podporené jazzom. Obraz na rozdiel od predošlých filmov Sain a Datai farebný a nie čiernobiely. Na siedmich chlapov pri aute a v aute sa pozeráme najprv zhora. Asi jeseň, kabáty. Kamera sa zameria na tvár chlapa, ktorý vyzerá neiste. Počujeme aj ženský hlas hlasno hovoriaci do ozývajúceho sa priestoru. Auto sa nedarí naštartovať. Chlap zmätene pozerá, fajčí a vidí šťastnú ženu, ktorá ku nemu beží a na druhej strane hrabáčov, ktorí ťahajú hrable za sebou po piesku. Stane sa prvý zo zobrazených incidentov, kedy neovládne svoju agresivitu. Do toho hmlistý opar, akoby hmla bola súčasťou dňa rovnako ako slnko a vytvárala tak fantastickú krajinu, resp. snovú atmosféru. Počas filmu je asi trikrát zobrazená nejaká násilnosť alebo surreálna násilnosť, za ktorou nasleduje kresba škaredých, deformovaných ľudí, ktorá zobrazuje práve tento násilný incident. Z formálnej stránky rieši Adachi zjavovanie sa vecí mágiou bohužiaľ len strihom, čo v tomto roku trochu zamrzí, ale vzhľadom na menší rozpočet sa to dá pochopiť. Filter obrazu sa mení na ružový pri scénach na zdanlivo nekonenečných schodoch. Dej je absurdný, ako v predošlom režisérovom Sain a tiež nie je jasné, čo je realita a čo predstava. Fanúšikovia dadaizmu si prídu na svoje, ja som filmu neporozumel. Hlavnou témou je asi vracanie sa ku svojmu mladšiemu ja, možno ku vnútornému dieťaťu, ktoré hlavný hrdina zatratil a chce ho oživiť, lebo nevie, kým sa stal. Tomuto by zodpovedalo miznutie všetkých vecí, ktoré používate v detstve, ako bicykel, basketbalová lopka, kniha, špeciálne hodiny, ktoré necháva mág, ktorý hlavného hrdinu psychicky mučí a poodhaľuje mu z neho samého niečo, miznúť. Interpretuje sa to ale len veľmi ťažko. ()