Lucky Life

Film, ktorý rozpráva o samote a nechopnosti nájsť si svoje miesto a byť v živote šťastný. Hlavný hrdinovia sa neustále zmietajú v rozporoch a rozhovoroch a túžbach, ktoré chcú naplniť, ale keď príde na lámanie chleba nie sú si sebou až taký istý. Film je pomalý, dáva možnosť vyniknúť samote a opustenosti, dlhými zábermi na oceán a na to ako sa vlny strácajú v piesku na pobreží. Do toho všetkého hlavný hrdina prednáša básne Geralda Sterna a vytvára tak neskutočne silný dojem lyrickosti aký som vo filme už dávno nevidel. V niektorých scénach film postráda potrebné tempo, ale vzápätí si uvedomujem, že bezmocnosť konania v živote hrdinov, podfarbená práve tou snahou vykonávať všedné činosti, ktoré sa im nedaria - stavba detskej postieľky, oslava - majú v sebe viac skutočného a ľudského než väčšina filmov. Citovo film diváka nevydiera. Len ho pomaly necháva v osamotený. V tomto film pôsobí chladne ale je potrebné aby tak pôsobil. Možno z neho nebudete nadšený, ale uvedomíte si že aj vy niekedy mávate tieto dni. Scénar bol napísaný zo zručnosťou a obsahuje kopec rôznych malých príbehov a postrehov zo všedného života . Za tento svoj druhý réžijny počin sa Lee Isaac Chung vôbec nemusí hanbiť. Nie je to ale film pre každého. (07.11.2010)

Príliš zdĺahvé zábery ma pomaly, ale isto uspávali a myslím, že režisér sa asi nechal trochu uniesť svojou poetickou dušou a trochu pozabudol na to, o čo mu asi vo filme išlo. Čo sa mu na druhej strane veľmi podarilo, boli krásne scény, najmä tie na pláži ( človek by si to s hlavnými postavami hneď vymenil ), spojené s peknou hudbou. Škoda toho, že príbeh nestál ani trochu za to. Myšlienka bola pekná, však práve preto som si film aj vybrala, ale úplne sa to v tom deji stratilo. Hlavná postava, Mark, nedával svoje pocity vôbec najavo a divák si aspoň mohol porozmýšlať kam zajtra pôjde von. Takže z celého filmu mám zmiešané pocity a kebyže sa ma niekto opýta o čom vlastne film bol, odpoveď by som nevedela povedať. (11.11.2010)