Portretul luptatorului la tinerete

Červená armáda začala oslobodzovať Rumunsko v lete 1944 a z bývalých nepriateľov sa stali spojenci. Podľa dohovoru Stalina a Churchilla ku konci vojny v Moskve bolo Rumunsko záujmovým územím   ZSSR. Zostali tam až do roku 1957, ale pri potláčaní revolty (ani ako poradcovia) sa nezúčastňovali. Rumuskí komunisti v roku 1945 zmanipulovali voľby a začal sa teror podľa vzoru Stalina. Nič nezmenila ani jeho smrť v 1953. Kolektivizáciou roľník agrárneho Rumunska stratil pôdu a majetok, násilné vstupy do komunistických družstiev mali za následok rezistenciu obyvateľstva. Pokračovalo to znárodňovaním priemyslu a prenasledovaním  cirkiev. Partizánsky boj prebiehal najmä v Karpatoch, kde skupinky 10 partizánov - Hajdukov sa postavili na odpor. Bolo ich niekoľko tisíc. Ich prenasledovanie riadila Securitate, nasadila armádu, konfidentov, príbuzných partizánov a ich spolupracovníkov sadisticky mučila a pozatvárala do väzníc a pracovných táborov. Postupne sa kruh zužoval, Hajduci boli odrezaní od zásobovania, žili v neustálom strachu a zbytočne čakali na pomoc zvonku. Utiecť za hranice nebolo kde. Niektoré skupiny vydržali  až do 1967. Veliteľ skupiny vo filme  bol zadržaný až v r. 1976, ale to už boli všetci amnestovaní. Celkový počet mŕtvych v tomto období komunistického teroru sa počíta na 250 000 ľudí. Podobný povojnový odboj boli Ustašovci (UOA) na území Ukrajiny, Poľska a pri prechode na Západ operovali aj na Slovensku. V ČSR Werwolf a Mašínovci. Ich príbeh úteku cez DDR, kde ich prenasledovala divízia nemeckého vojska a polície vrátane ČA je až neuveriteľný. Iste, ich príbeh je kontraverzný a ovplyvnený epizódou majora Zemana, ale taký film by si rád pozrel každý fanúšik histórie a military žánru.