Good Bye Armand

Eutanázia. Ešte aj v 21.storočí veľmi kontroverzná téma, naviac veľmi ľahko napadnuteľná a spochybniteľná, čo sa etických a morálnych aspektov týka. Pri sledovaní dokumentu sa teda musí divák spoliehať na vlastný hodnotový rebríček, svedomie a empatiu. Osobne s eutanáziou súhlasím. Vídam často nevyliečiteľne chorých pacientov, ako z posledných síl čelia bolesti a utrpeniu, bez nádeje na zlepšenie. Myslím, že argumenty typu - " každý deň môže byť objavený liek " sú často len planou nádejou, hlavne v terminálnom štádiu ochorenia, keď už by chorému nepomohol ani zázrak. Nše telo má určité limity a tie má aj naša psychika. Každodenný život v krutých bolestiach, alebo pod vysokou dávkov opiátov a analgetík už je len živorením. Všetci nevyliečiteľne chorí pacienti prechádzajú určitými fázami od popierania až po akceptáciu a zmirenie. Ak človek dospeje do fáze zmierenia a je s čistou hlavou schopný rozhodnúť sa, či chce zotrvať pri živote a čakať na zázrak, alebo utrpenie ukončiť, súhlasím s tým, že by mal mať právo rozhodovať o vlastnej smrti. U pacientov, ktorí už sami o sebe rozhodnúť nemôžu (kvôli zlému stavu psychiky, alebo neprítomnosti vedomia) začína kontroverznosť eutanázie. Takéto rozhodnutie od členov rodiny môže byť zištné a ľahko zneužiteľné. Tento dokument vám poslúži, ako impulz k zamysleniu, nie však ako univerzálny návod. Každý prípad sa musí posudzovať individuálne, ale o eutanázii by sa nemalo mlčať. (16.12.2013)

Polemika nad otázkou eutanázie nevyliečiteľne chorých pacientov. Aj keď ani nie tak polemika ako skôr obhajovanie. Pán Armand v bolestiach umierajúci na rakovinu a jeho manželka trpiaca ťažkou demenciou rozprávajú nad možnosťou nechať si humánne ukončiť svoj život. Urobil by som to isté, len nie v organizácii, ktorá si za to vypýta niekoľko stovák. (14.12.2013)