Tabatierka z Muhlbergu

Dokument je o obyvateľoch Sklabine a medzi nimi aj o Pavlovi Samčíkovi, ktorý vyvesil na ich dome Československú zástavu. Na jeseň 1943 sa v Kantorskej doline začali organizovať partizánske skupiny, ktoré u obyvateľov Sklabine našli veľkú podporu. V júni 1944 sa do obce dostala Veličkova parašutistická skupina. Pamätným je 21. august, keď do Sklabine zoskočilo v dvoch fázach dvadsaťjeden výsadkárov pod vedením Jána Ušiaka. Z tejto skupiny sa potom sformovala Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika, ktorá sa podieľala na obsadení Martina a Vrútok. V noci z 20. na 21. augusta 1944 partizáni zišli z hôr a zbratali sa s vojenskou posádkou, ktorá ich mala pozatýkať. Prišli do dediny a s Revolučným národným výborom obce vyhlásili 21.8. Sklabiňu za prvé oslobodené územie Československa. Vzápätí spoločne vyvesili na dome Samčíkovcov československú zástavu. Koncom septembra partizáni ustúpili do hôr a Nemci zajali 144 obyvateľov Sklabine. Z nich 24 mužov umučili a zabili. Ostatných odvliekli do Nemecka do Stalag IV-B. Išlo o jeden z najväčších zajateckých táborov na území Nemecka. Nachádzal sa 8 km severovýchodne od mesta Mühlberg v Sasku, len 30 km od Drážďan. Tábor oslobodila Červená armáda 23.4.1945 a zajatých sklabinských obyvateľov čakala cesta domov. Vrátili sa v zúboženom stave, ale vrátili sa. (20.09.2019)

Kvalita spracovania dokumentu je dosť priemerná, ale samozrejme najväčšiu hodnotu majú výpovede veteránov. Tu konkrétne Pavla Samčíka, ktorý prežil nielen láger v Mulhbergu , ale i v Stalagu. Tu ma prekvapila informácia, že drevené baráky pochádzajú z drevárskej továrne v Turanoch, ktorú vlastnili Nemci. P. Samčík je jeden z tisícov zajatých Slovákov a jeho zážitky i skúsenosti sú na nezaplatenie. O pamiatke z lágru-spomínanej tabatierke je tu tiež reč, ale je skôr iba spojovacím prvkom medzi človekom a jeho utrpením. 80%. (27.08.2014)