Cavalo Dinheiro

Costa sa po ôsmich rokoch vracia k svojmu hrdinovi Venturovi z dnes už nejestvujúceho lisabonského slumu Fontainhas, ktorý hrá de facto sám seba. Film je snivou cestou (či iba halucináciou) Venturovým životom a minulosťou krajiny, príbehom plným duchov v metaforickom zmysle a možno i doslovne. Už tradične je Costa je už tradične nejednoznačný v rozprávaní a strohý vo výraze, pričom ponuré obrazy, neraz osvetlené iba sčasti, sú výtvarne krásne. A práve vďaka svetlu a tme Costa neustále mení rám obrazu, čím nám ukazuje, že pevné hranice obrazu možno ľahko prekonať. (IFF Bratislava)