Blackfoot

Portrét muža. Potetovanej vyšedivenej máničky. Typický český androš presýtený pachom desiatok vypitých a po dlážkach a stoloch porozlievaných pív, grgov, prdov a grcaních z tohto plynúcich, odérom stoviek vyhulených cigariet a mizivej umeleckej úrovne v zmysle zvládnutia remesla (na takéto výčitky interpreti andrgrandu a ich guruovia rovnako urputne reagujú spontánnosťou výrazu oslobodeného od sračkovitej pózy, naučenej vo fašizujúcej umeleckej škole, zabíjajúceho dych surového herectva, hudby, výtvarna a podobne). Tak pôsobí aj divadelno-tanečná skupina Vyžvejklá Bambule. Známa ich večnou nahotou pri predstaveniach. V 90. rokoch som o nej zachytil sporadické správy, čosi počul, nejaké fotky videl. Pôsobili na mňa ako nástupca českého andrgrandu za socializmu. Odvalení a nespútano šokantní v dobe, kedy sa už smie všetko. Vizuálne ma odpuzuje (inak netušil som, že ešte fungujú) a odpudzovala ich nahota v podobe viac či menej vyvinutých pivných brušísk, spod ktorých vytŕča husté chlpaté krovie. No a spod neho nezbedne vykukuje obnažene zakrivený minivtáčik. Ich pózy, gestá a šokizmy zas čímsi pripomínajú Viedenských akcionistov. Možno tým štýlom na Adama a mizivou umeleckou úrovňou. Niet divu, že vo filme sa objavuje aj nahý Ivan Matin Jirous, pravidelne sa vyzliekajúci vrámci rôznych koncertov. Aj pri Bambuli sa obnaží. Poznámka: Niečo desivo uniformné je mimochodom na tom ako sa zarputilí undergronďáci, pankáči a trampi rokmi začnú na seba podobať, hoci ich ideové východiská a životný štýl sú predsa len trochu odlišné. Ba možno ani nie - podobní sú si pri volaní o slobode, povinne obalenej do odevu tej-ktorej podskupiny vlasatcov, pokyckaného vždy pivom, premastenými dlhými vlasmi a bradami a záľube v posedení v rôznych typoch krčiem a exteriérov pri píve, cíge (trampi aj pri kotlíku s guľášom) a gitarke či inom nástroji. (26.08.2015)

Joho, pán je dobrej magor, stejně jako byla o dobrý magorii asi i Vyžvejklá bambule. Ale když ho to baví... Jako dokumentární portrét celkem fajn... ;-) (11.01.2016)