1944: Přinuceni k boji

Po Zimnej válke ďalší to „pohľad z druhej strany“ na vojnové udalosti a oslobodzovaciu červenú armádu tentokrát estónskej proveniencie. Silný dramatický príbeh o účasti Estóncov v armáde - bielej i červenej. O pocitoch estónskych vojakov bojujúcich .. jedných za „Hitlera“ druhých za „oslobodenie Estónska“ proti Hitlerovi , pod vedením statočnej červenej armády a nesmierne zákerných politrukov. V takom zmysle je film rozdelený na dve časti v ktorých sa ako nitka vinie príbeh listov divoch pisateľov smerujúci až do samého konca , vždy k tej istej osobe. Milovníci bojových scén si prídu na svoje v početných bojových stresov , s výbornou kamerou, milovníci dramatička si na svoje prídu rovnako. (24.07.2015)

Taková lehká Talvisota z Estonska, jinak velmi dobře natočený film o tom jak bylo Pobaltí v kleštích Hitlera a Stalina. Protiválečná rétorika z tohoto filmu přímo čiší, možná kdyby byl film o něco málo delší sdělil by opravdu to co chtěl a měl. Klíčovou otázkou filmu je, kdo byl na správné straně? SS Estonci nebo Rudí Estonci? Něco málo tomu chybělo, každopádně film z Pobaltí velmi překvapil. 65%. (09.07.2015)

No, pokud by Red army v roce 1944 opravdu bojovala tímto způsobem, jakým si to představuje režisér v prvních 5 minutách filmu, nikdy by do Berlína nedošla. V roce 1944 to už ale dávno nebyla nějaká zbrklá partička dementů řítících se do útoku s mocným Urráá, ale nesmírně efektivní mašina, která smázla z povrchu zemskýho Wehrmacht se všemi jeho spojenci jako kdyby to to byl pluk francouzských četníků na dovolené. Takže sorry, ale tohle se může líbít tak 15-ti letým kluků s erekcí při vyslovení slova Adolf...... 1 hvězda za výživnou dělostřeleckou přípravu k útoku, pak už to nešlo.... (30.05.2016)

Nestáva sa mi často, že narazím na film z Pobaltia. Tieto kúsky vždy potešia svojou profesionálnou filmárčinou. Ak ku tomu prirátam moju lásku ku vojnovým filmom, špeciálne z 2. sv. vojny je to vždy pasia pre moju filmovú dušu. Už je dosť otrepané stále zobrazovať len konflikty vo Francúzsku, Nemecku, poprípade Rusku. Každá iná krajina ak predvedie svoju históriu je to ako svieži závan vetra v sparnom lete. Scény vyrobené estónsko-fínskym zoskupením sú fakt drsné a pritom veľmi osobné. Majú snahu diváka doslova vtiahnuť do zákopov a predviesť mu silu a zbytočnosť vojny. Umierajú starí, mladí, smrť si berie každého. Bol som, ale prekvapený, že vojna a konflikt tu nie je jediným prostriedkom na zobrazenie deja. Oveľa hlbší podtext film získava pri ústupe Nemcov a sile rozhodovania ako bude situácia ďalej pre chudákov Estóncov pokračovať. Potom to začína byť skutočne drsné. Záchrancovia - Červená armáda sa chová ako besný pes a práve toto sa tvorcovia nebáli ukázať. Ich film je načasovaný do súčasnej vyhrotenej situácie, kde mierne hrozí znovu vojnový konflikt. Možno je to aj zámer, ako poukázať na zbytočnosť takýchto pičovín ako je boj o moc, majetky pár vyšinutých dementov. (01.07.2015)

Ak by som tento film vnímala len čisto, ako poctu Estónskym vojakom padlím počas druhej svetovej vojny, či už na sovietskej, alebo na nemeckej strane, tak 1944 rozhodne spĺňa všetky kritériá takejto pocty na jednodnotku a na tomto fronte si určtie zaslúži absolútne hodnotenie. Ak by som ho však mala vnímať čisto, ako film a príbeh v ňom odrozprávaný už by to tak jednoznačné nebolo, skôr priemerné a v podstate v prvej hodine vlastne takmer bez deja (závisí znova od uhla pohľadu). Spojením týchto dvoch rôznych vnímaní som sa teda rozhodla nakoniec pre 4*, ktoré si tento film rozhodne zaslúži. Videné v rámci Challange tour marec 2016 - 30 dní so svetovou kinematografiou. (15.03.2016)