The Hour of Liberation Has Arrived
Recenze (2)
Filmové spracovanie tohto dokumentu nie je výnimočné, ale jeho historická hodnota je neoceniteľná. Film sa odohráva počas konfliktu, ktorý prebiehal v rokoch 1963-1976 v Ománe medzi Britskými vojskami, resp. Britskou bábkovou vládou a obyvateľmi Ománu a čiastočne aj Jemenu združenými pod názvom People liberation front. V čase natáčania mala táto organizácia pod svojou kontrolou západnú časť Ománu - tzv. Dhofar. Film sa zameriava na rôzne aspekty odboja - od toho ako revolucionári stavajú cesty a školy, učia sa na získaných územiach poľnohospodárstvu, vyučujú mladé deti angličtinu, matematiku a rôzne iné veci (deti samozrejme s kalašnikovmi v rukách). Najneobvyklejšia časť dokumentu sa dotýka žien v odboji - aj samotná režisérka je prvá arabská žena, ktorej film sa premietal na festivale v Cannes. Tento nesmierne progresívny element (na svoju dobu a miesto vzniku) odlišuje film od väčšiny vojnových dokumentov ktoré som videl. Dovolím si tvrdiť že z historického hľadiska ide o unikátny prístup, ktorý filmu dodáva na historickom význame. Ide o fascinujúci náhľad do toho, ako sa popri vojne vychovala z negramotných pastierov, nomádov, a ich detí generácia, ktorá vedela nielen čítať a písať, ale mala v sebe zakorenené demokratické hodnoty, rovnako ako povedomie o rovnosti pohlaví - čo v prevažne moslimskom Ománe môžno považovať za malý zázrak, obzvlášť s prihliadnutím na dobu. ()
Správně psáno: Saat el Tahrir...Pouze dokumentární záznam boje za svobodu a výuky...(bohužel nikde nejsou titulky k arabštině, pouze existují íránské)..(50%) ()