Recenze (1)
Po začiatkoch kinematografie plnej kratučkých, rôznorakých jarmočno/umeleckých šotov sa filmy postupne predlžovali, čo spolu s ich témami vzdialenými detskému mysleniu spôsobilo potrebu oddeľovania filmov na detské a dospelácke. Jednou z vývojových vetiev (dodnes občas používaná) tohto trendu bola tá, ktorá do hlavných postáv príbehu obsadila detských hercov. Notoricky známy príbeh o synovi obuvníka z irackého Bagdadu, ktorý sa zamiluje do princeznej, pričom využíva pomoc obrieho ducha z čarovnej lampy, je presne týmto typom filmu. Aladin je rozkošný blonďatý chlapček s rozcuchanou brčkavou hrivou (pripomína barokového anjelika), princezka nemenej krásne blonďaté dievčatko. Herecky exceluje najmä ona, strúha rôzne emócie vyjadrujúce tváre s bravúrou skúsenej dospelej divy. Príbeh je jednoduchučký. Z dnešného pohľadu, z pohľadu vývoja histórie v 20. storočí, z pohľadu zmien v prístupe k ľudským právam a z hľadiska nástupu politickej korektnosti sa film dá označiť za propagandu árijskej rasy, šmrncnutú rasizmom (scéna, kedy černošský otrok zmení svoje ebenovočierne telo na vodorovný schodík, umožňujúci vstup blonďatej princezky do krytých nosidiel) a určenú deťom a súčasne všetkým tým ujom, čo vrúcne milujú deti. ()