Passado e o Presente, O
Recenze (1)
Aké kľukaté vedia byť cesty manželstva, ukazuje príbeh ženy - vdovy, ktorá pociťuje neodolateľnú túžbu po zosnulom mužovi. Rozvešiava jeho podobizne a fotky po celom dome, čo spolu s arogantnou ignoranciou jej aktuálneho manžela, ho dovedie k zúfalej samovražde. Po jeho smrti sa znovu vydáva - za jednovaječné dvojča jej bývalého manžela. Ten sa jej zverí so šokujúcim tajomstvom. A situácia sa onedlho opakuje - žena začne pociťovať skutočnú lásku po exmanželovi, ktorý spáchal samovraždu. Zúfalý muž túži manželku odoslať na psychiatriu (častá túžba mužov, nerozumejúcich svojim celoživotným partnerkám). Uvažuje nad samovraždou. Toto všetko sa odohráva v majestátnom sídle hlavnej hrdinky a jeho okolí, pričom situácia zhusta komentujú najbližší priatelia hrdinky, ktorí si sami prechádzajú vlastnými vzťahovými peripetiami. Manželské zvady, neustále príchody a odchody priateľov autami, či samovraždu, nemo no bedlivo pozorujú záhradník, slúžka a šofér. Samotný film nevyznieva priamo nejako veľmi komediálne, skôr tak pod povrchom a po zamyslení sa nad dobre nakrútenými scénami. Ironizujúcu zložku pri nezmieriteľných partnerských konfliktoch však zjavne obstaráva pri nich nahlas hraný sprievodný organový Svadobný pochod nemeckého romantického hudobného skladateľa Felixa Mendelssohna Bartholdyho (zložený bol v roku 1842, ako súčasť hudby k Shakespearovej hre Sen noci svätojánskej). ()