Michail Kalatozov

Vizuální hodnotu filmů Michaila Kalatozova označil Andrej Tarkovskij za obdivuhodnou a inspirativní pro svou vlastní tvorbu. (Zdroj: MFF Karlovy Vary)

Scéna Borisovej (Aleksey Batalov) smrti je poňatá invenčne ako metafora svadby s Veronikou (Tatyana Samoylova). Kalatozov vyjadruje ich splynutie krúživými pohybmi kamery, taktiež dvojexpozíciou, v ktorej sa objavuje Veronika ako nevesta s rozkvitnutými stromami. (Biopler)

Napriek tomu, že sa film odohráva v období druhej svetovej vojny, Kalatozov sa absolútne vyhol zobrazeniu Nemcov ako nepriateľov, ako nejakých démonov. Skôr sa upriamil na Rusa Marka (Aleksandr Shvorin), ktorého expresívne nerealisticky zobrazil ako zvádza Veroniku (Tatyana Samoylova) v najfamóznejšej scéne snímky. Filmovou rečou a kamerovými podhľadmi zobrazil Marka ako hororového protivníka, ktorý sa postupne zmocňuje dievčiny, v ktorej vyhasla nádej v budúcnosť vzťahu s Borisom (Aleksey Batalov). (Biopler)

Kalatozov si dal záležať na symbolike príbehu protagonistov. Najprv sa milenci stretávajú pred vypuknutím bojov na nábreží za slnečného dňa a prekypujú radosťou z chvíle. Keď vypukne vojna, je zamračené a namiesto Borisa (Aleksey Batalov) sa Veronika (Tatyana Samoylova) stretáva s Markom (Aleksandr Shvorin) na tom istom mieste. Vojnový konflikt je zároveň aj hýbateľom zmeny vo vzťahu, Veronikiným prechodom od Borisa k Markovi. (Biopler)

Filmy

1969

1964

1960

1957

1955

1954

1953

1950

1943

1941

1939

1931

1930

Dokumentární
1945	Kinokoncert k 25-letiju Krasnoj Armii (koncert)
1930	Sůl pro Svanetii
1929	Mkhatis teatris gastrolebi
1928	Avganeli khanis chamosvla Tbilisshi
	Ich carstvo
1927	Konnyj zavod
	Otkrytije elektrostancii Zachesi

Dokumentární

1945