Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Animovaný
  • Dobrodružný
  • Komedie

Recenze (311)

plakát

Dvanáct rozhněvaných mužů (1957) 

Konverzačka, ktorá sa odohráva v takmer reálnom čase a takmer v jednej miestnosti, čo však vďaka perfektnému scenáru je skôr na úžitok. Film o chlapcovi obvinenom z vraždy, o ktorého osude má rozhodnúť 12 porotcov, ktorí sa však viac zaujímajú o to, aby stihli baseballový zápas... Až na jedného z nich, ktorý chce vec prediskutovať a tým "rozhnevá" všetkých účastníkov. Kritika amerického súdnictva, ktorá sa právom zaraďuje medzi najlepšie filmy v dejinách nastoľuje otázku rozhodovania človeka o živote iného človeka - človeka z nižšej vrstvy, ktorého konanie jednak zostáva bohatšími porotcami nepochopené a tiež sa zamýšľa nad osobným a skresleným prístupom porotcov k prípadu.

plakát

Džúičinin no samurai (1966) 

Ďalší atentátnický film od Eiiči Kudóa, opäť s nehodným bratom šóguna, ktorého treba odstrániť, opäť so skupinou odvážnych samurajov, ktorí vedia, že pri útoku zrejme zomrú, opäť s nejakým tým filozofovaním, opäť s chytrým verným dôstojníkom, ktorý zlého pána poslušne stráži, opäť s veľkým plánovaním a prípravami a opäť s jednou poriadne napínavou scénou pre hlavným útokom akurát tentoraz na lesnej ceste... Čo je nové, je lepšie prepracované politické pozadie a intrigy atentátu, kratšia stopáž, viac krvi, výraznejšia hudba, skvelé hry s kamerou a najmä perfektne vizuálne spracovaná záverečná bitka v daždi (hodná porovnania s Kurosawom). Spočiatku to možno vyzerá ako kópia/prepracovanie predošlých Trinástich zabijakov, ale po čase sa dej vyberie vlastným (prepracovanejším) smerom. Nájdu sa tu pochopiteľne aj chyby (občasná prehnanosť niektorých scén), ale inak by divák očakávajúci pravý samurajský film (či už s dávkou krvi, cti alebo intríg) mal byť spokojný.

plakát

Džúsannin no šikaku (1963) 

Partia trinástich samurajov dostane za úlohu odstrániť nehodného šógunovho brata, ktorého správanie sa vymyká medziam. Tri štvrtiny filmu tvorí oboznámenie sa s "prípadom" a plánovanie útoku spojené s viacerými taktickými neúspechmi a zvyšok filmu zobrazuje samotný dlhotrvajúci útok. Dej je síce jednoduchý, ale nie vyslovene priamočiary (postavy na oboch stranách premýšľajú a musia plány stále meniť až kým to konečne nevyjde), herci sú výborní, scenár plný zaujímavých dialógov - pátosu a idealizácie tu veľa nie je, namiesto toho je tu pomerne verné zobrazenie úlohy a postavenia samurajov, či už ide o teoretické úvahy o cti alebo priamu praktickú službu, kde niet miesta na vlastný názor, ale iba na neobmedzenú (psiu) poslušnosť pánovi. Záverečný útok uvádzaný jednou poriadne napínavou scénou na moste je natočený z väčšej časti kvalitne (je tu pár prepálených detailov a nepodarených kúskov, ale ako celok je scéna dobre zvládnutá), aj keď "náhodných" podobností s Kurosawovými Siedmimi samurajmi je tu celkom dosť (na poslednú chvíľu pribratý samuraj-vidiečan, opevnenie dediny, plánovanie...), ale to sa dá odpustiť. Toto je film vyslovene pre fanúšikov samurajských filmov spred 70-tych rokov, ktorí už nejaké tie chybičky a rozvláčnosť deja dokážu odpustiť.

plakát

Expendables: Postradatelní (2010) 

Partia žoldákov dostane za úlohu odstrániť krutého diktátora z malého juhoamerického ostrova ovládaného zlým bývalým americkým agentom, pri prvotnom prieskume však zistia, že veci sú inak, ako sa zdalo, napriek tomu sa ale rozhodnú z dobrej vôle akcie zúčastniť... Jednoduchý a priamočiary dej, kvalitne natočené akčné scény, dobrá kamera, prestreliek viac než dosť a hlášiek bohato, každý člen týmu tu má viac-menej vlastný priestor (aj keď najviac majú pochopiteľne Stallone a Statham). Najlepšia scéna je bez debaty objednávka v kostole. Ale aj tak je to celé nehorázne prehnané a nereálne, krv je digitálna a tie efekty ako z niakej televíznej produkcie sú najväčšou vadou na kráse celého filmu - a čo sa záveru týka sú vyslovene otrasné. Ak vynecháme technickú časť, ide o klasický akčný výplach s malým náznakom myšlienky (aby sa nepovedalo...), plný hlášiek, brutálnych prestreliek a súbojov a neustálej akcie. Pre fanúšikov žánru určite splnený sen.

plakát

Expendables: Postradatelní 2 (2012) 

Oveľa lepšie ako prvý film. Digitálna krv, prehnanosť a pár ďalších slabín tu síce zostalo, ale ostatné detaily sa vyladili - efekty sú obstojné, hudba ujde, kamera je dobrá, dej je ucelenejší, hlášok je viac a kvalitnejších a to hlavné - konečne tu má väčšiu rolu Schwarzenegger a Willis a pribudnú ďalšie tváre (Van Damme, ale hlavne starý dobrý Chuck). Áno, je to brutálny akčný výplach bez myšlienky, bez posolstva a glorifikujúci násilie, ale inak je to perfektná akčná zábava s geniálnymi (miestami až "vražednými") hláškami.

plakát

Farma zvířat (1999) (TV film) 

Ďalšia filmová verzia Orwellovej zvieracej farmy - tentoraz so živými hercami a zvieratami. Efekty sú dostačujúce (aj keď v pár scénach skôr komické), hudba veľmi dobrá a dej viac-menej verný predlohe - až na záver, ktorý je opäť takmer happy-endový a s predlohou nemá nič spoločné. Otravne pôsobí aj poučný voice-over a zbytočné začiatočné dejové vsuvky. Naopak výborným nápadom sú nahrávky a filmy zvierat nahrané prascami, ktoré majú byť väčším odkazom na éru stalinizmu a kvalitné pôvodné anglické nadabovanie - ani tie ale film nevytiahli zo všedného priemeru.

plakát

Farma zvířat (1954) 

V prvom rade treba povedať, že film je príliš krátky a celú tému prebehne príliš rýchlo. Z knihy (ktorá je tiež pomerne krátka, ale vyjadruje všetko, čo treba a tvorí premyslený kompaktný celok) si tvorcovia vzali niekoľko hlavných udalostí a postáv, niektoré vyškrtli a najmä ich spracovali čierno-bielo. Animácia postáv je celkom dobrá a na pohľad zaujímavá (napríklad zvieratá pri žatve), animácia okolia už je jednoduchšia. Dialógy tu takmer nie sú, ale o 90% diania informuje rozprávač. Výhodou je aj niekoľko temnejších scén, ktoré film vyťahujú z "rozprávkovosti". Najväčším zádrhelom je ale bezpochyby koniec, ktorý sa jednak definitívne odklonil od predlohy, ale najmä poprel všetko, o čom dovtedy film (spolu s knihou) bol a človek nevie, čo si má o ňom teda myslieť... Keby som nečítal knihu, tak by som to možno "zožral", ale takto z pohľadu fanúšika knihy film zostáva iba márnym pokusom.

plakát

Fetih 1453 (2012) 

Dalo by sa rozmýšľať aj o 3*, ale predsa len tam už toho bolo príliš. Niektoré dialógy sú síce kvalitné, hudba je dobrá a kostýmy nie sú najhoršie, zároveň sú tu ale otrasné počítačové efekty (ktorých je tu priveľa), prehnané náboženské (úvod, stále dookola Alláhu Akbar!), patriotické (vztýčenie vlajky) až vyslovene propagandistické a naivné scény (záver v chráme Hagia Sofia). Prvá polovica je zdĺhavá, vedľajšie romantické príbehy (či už okolo sultána alebo "mučeníka" Hasana) sú úplne zbytočné a nudné. Bojové scény a samotné obliehanie v druhej polovici sú najlepšou časťou filmu, to ale neznamená, že film posielajú do vyššej ligy - sú síce natočené dobre, ale kazia ich patetické spomalené zábery, otrasné efekty a najmä absolútne hranie sa s históriou, ktorá je v celom filme až šialene a nelogicky úplne obrátená naruby - netrpia obliehaní (ktorí sa tu zabávajú, popíjajú a tancujú so sporo odetými modelkami...), ale obliehajúci Turci, tribút neplatia zúfalí Byzantínci, ale prosperujúci Turci (...), Byzancia nie je zdevastovaný, oklieštený a slabý miništát na pokraji zániku, ale arogantná prosperujúca veľmoc a sultán Mehmed II. nie je kruťas so záľubou v alkohole, ale mladý inteligentný romantický osvietený požehnaný vojvodca, ktorý doprial chudákom Grékom náboženskú slobodu, ktorú im vzal ich pôžitkársky cisár, ktorý ich vydal napospas zákerným katolíkom, čiže im sultán vlastne pomohol... Je tu síce aj pár vydarených scén (odliatie dela), ale nič to nemení na fakte, že je to naivný, prehnaný a tureckou propagandou zidealizovaný pseudohistorický snímok.

plakát

Forrest Gump (1994) 

Zmiešanina komédie a tragiky s výbornými hercami (najlepší je samozrejme Tom Hanks v hlavnej úlohe), perfektný výber dobovej hudby, ktorá skvele podtrhuje atmosféru a samozrejme scenár a réžia, ktoré vytvárajú jeden z najnepravdepodobnejších a najvtipnejších (niektoré hlášky sú jednoducho nezabudnuteľné) filmových príbehov vôbec - zrejme preto je to ale tak vtipné. Veľmi pekný a dojemný film a zároveň kronika americkej histórie o jednoduchom "prosťáčikovi", v ktorého takmer nikto neveril, napriek tomu však dokázal všetkým vytrieť zrak (a ani si to nevšimol).

plakát

Fúrin kazan (1969) 

Výborný historický film, ktorý s dokumentárnou presnosťou spracováva vzostup klanu Takeda počas rokov 1543-1561, za ktorým stál stratég Jamamoto Kansuke. Film zobrazuje jeho vstup do klanu, pôsobenie, ktoré klan vynieslo medzi najsilnejšie v Japonsku, nemilosrdnú cestu, ktorej sa pri tomto vzostupe Jamamoto držal a záver jeho pôsobenia v klane. Film je významný jednak z informačného hľadiska, vďaka svojmu vernému zobrazeniu historických udalostí a vojenskej stratégie tej doby a jednak aj zo zobrazenia pozadia úspechov tejto stratégie - intríg, zrád, podvodov a vrážd, na ktorých film stojí a ktoré ho posúvajú na úroveň inteligentnej vysokej politickej hry - žiadna samurajská česť a domnelá rytierskosť, ale realita obdobia Sengoku. Vadou filmu sú bojové scény, v ktorých nevystupuje veľký počet komparzistov a ani súboje nie je sú natočené práve najlepšie (aj keď nie všetky), keďže je ale film založený hlavne na stratégii a plánovaní a bitky tvoria minimum stopáže, tak to veľmi nevadí, druhou vadou je mierna idealizácia a nereálnosť v závere (ten šíp v oku bol predsa len príliš) a poslednou vadou bola dĺžka filmu, ktorá pri tom množstve deja a informácií nakoniec začne uspávať. Napriek neduhom ale ide o perfektný samurajský film výborne vykresľujúci stratégiu a praktiky mocných počas obdobia Sengoku.