Poslední recenze (1 207)
The Last Voyage of the Demeter (2023)
,,PREČO LONDÝN?" ,,PRETOŽE V MOJEJ KRAJINE UŽ NEOSTAL NIKTO NA KOM BY SA KŔMIL." __ Nato, že bola Posledná plavba Demeter cez svoju problematickú predprodukciu (o projekte viem aspoň 12 rokov) dopredu vnímaná ako zatratenia hodné dielo, nedopadla až tak zle, hoci menej býva niekedy viac. Previesť dva a pol stránkový kapitánov denník na plátno v podobe dvojhodinového filmu nie je ľahká úloha a je jasné, že bude na seba baliť mnohé (čitateľovi) zamlčané. Prekvapivo Demeter na seba nenabaľuje veľa hlúpostí, dokonca so ženským prvkom je tu narábané v rozumnej miere a bez černochov sa už v USA filmy nakrútiť nedajú. Výsledkom je kryštalicky čistá rutina v ktorej je herecky najpresvedčivejší Liam Cunningham, kde je akcia je zahalená hmlou a utopená tmou a ktorú svojim pojatím a atmosférou hravo strčí do vrecka minútová pasáž z Coppolovho Drakulu. A len tak mimochodom, keď už vedeli načo slúžia bedne s hlinou, prečo ju jednoducho nevysypali do mora a bol by pokoj. (1333. hodnotenie, 146. komentár k filmu)
Nekonečný příběh 2 (1989)
,,OSTÁVA TI UŽ LEN JEDNO PRIANIE. TAK POUŽI ČO TI OSTALO Z MOZGU A PRAJ SI VRÁTIŤ SA DOMOV.“ __ Keď som Nekonečný príbeh 2 pred 200 či 300 rokmi videl opakovane na VHS prevládali vo mne zmiešané pocity. Z formálnej či vizuálnej stránky som si najviac pamätal Bastianov strach zo skoku do vodopádu a najmä absolútne úžasných gigantov, dosiaľ spracovaných natoľko pôsobivo, až ich je škoda do filmu takých rozporuplných kvalít. Zároveň som cítil sklamanie, že sa do úloh Bastiana a Atreya nevrátili ich pôvodní predstavitelia. Dnes je najväčším problémom filmu to – ako tu napísal jeden užívateľ – že hoci knihovník Koreander upozorňuje Bastiana, že opakované čítanie prináša vždy iný zážitok, samotný dej sa o nič inovatívnejšie kam by mohol príbeh posunúť nesnaží, nanajvýš prináša zbytočné postavy s ktorými nevie pracovať (Kameňožrútovo dieťa, vták Nimbly...). Okrem toho od filmu s takým štedrým rozpočtom by som nečakal opakované použitie záberov Atreyovej jazdy z prvého filmu. Striedma 80 minútová stopáž bez titulkov len svedčí o tom, že scenár nevedel, čo viac by mohol ponúknuť, zároveň však robí sledovanie znesiteľnejším. Priemerné hodnotenie napokon nedávam z nostalgie, že výsledok bol napokon lepším, než som si myslel. Žeby som si ešte skúsil pripomenúť Trojku? Hmmm... (9429. hodnotenie, 210. komentár k filmu)
Americký Shaolin (1991)
,,PÔJDEM DO SHAOLINSKÉHO CHRÁMU." ,,ZAPLATÍM TI LÍSTOK." __ Keď som niekedy počas jedného víkendového poobedia konca 90. rokov minulého tisícročia tento film na TV Nova videl, pôsobil na mňa svojím vizuálnym stvárnením, akoby bol nakrútený skôr v polovici 80. rokov. V súčasnosti, aj vďaka nepríliš kvalitnej filmovej kópii sa tento môj klamlivý dojem iba potvrdil. Svojim spôsobom je to však pre vytvorenie správnej atmosféry ku prospechu veci. Príbeh, z ktorého som si najväčšmi pamätal vyholenú hlavu hlavného hrdinu a jeho pobehovanie po kopcoch, je šablonovitý, naivný a plný typických klišé. Americký frajerko sa chce dostať do komunistickej Číny a tam vstúpiť do shaolinského kláštora. Žiaden problém, stačí si iba kúpiť letenku. Táto premisa slúži k napredovaniu príbehu, ktorý svojimi vtipmi pripomenie napr. Policajnú akadémiu a je doplnený predvídateľnou romancou. Vo svojej podstate to fanúšikom určite stačí a mne tiež, keďže som dlho túžil pripomenúť si tento film. (1400. hodnotenie, 72. komentár k filmu)
Poslední deníček (14)
Než proletári spojili na 3x.
,,To je divoká ruža?" ,,Áno, bude kvitnúť na jar, v apríli. Môj otec nevravel apríl, on vravel germinal."
Zolov slávny román vstúpil do môjho povedomia ešte v čase, ktorý by som chcel tak rád vrátiť späť a patrí k mojim vysnívaným túžbam. O tom možno niekedy inokedy... Ako som uviedol v komentári na filmovú verziu z roku 1993, podarilo sa mi túto snímku vidieť až na druhý krát, za čo vďačím skorej repríze. Po jej zhliadnutí som ňou ostal natoľko zasiahnutý, že po knižnej predlohe som musel siahnuť hneď, ako mi to bude umožnené. To sa stalo 29. apríla 2015, kedy sa mi v záverečný deň Bratislavskej burzy kníh podarilo v jednej zo škatúľ zostatkového tovaru na líci zošednutej, už od pohľadu starej knihy objaviť červeným písmom vytlačené slová: ÉMILE ZOLA - GERMINAL. Túto publikáciu, ktorá bola v roku svojho vydania 1950 v počte 7 500 exemplárov dostupná čitateľovi za 139 Kčs (!), som si odniesol domov za symbolických 50 centov. Čítanie mohlo začať...
Zola patrí v literatúre medzi najväčších predstaviteľov naturalizmu a v románe je to cítiť v každej jednej kapitole, prakticky skoro na každej stránke. Na vyše 480 stranách venoval autor prvých viac než sto strán opisu jedného dňa nielen ťažkej (a slabo platenej) v baníckej kolónie, ale aj priam neuveriteľne biednych pomerov rodiny Maheudovcov, ktorej členovia patria medzi hlavných hrdinov rozprávania. Naturalizmus diela je, aj po vyše 140 rokoch od jeho vydania (prvé vydanie bolo v r. 1885), úžasný a pri opise hladu, špiny, chorôb z povolania a ich predispozcií si iba ťažko predstaviť, ako muselo pôsobiť na vtedajších čitateľov. Po prečítaní knihy a po zhliadnutí koprodukčnej verzie z roku 1963 môžem porovnať rozdiely oboch filmových verzií oproti ich predlohe, to, v čom sa líšia i kde sú ich spoločné atribúty nemenné. (.......................)