T2

Vitajte na vysokej škole strašenia

Príbeh pokračovania úspešného animáku Príšerky, s.r.o.(2001), sa odohráva ešte v dobách keď malá zelená guľatá príšerka Mike Wazowski a veľký chumáčový James Sullivan chodili na Univerzitu príšeriek. Na školu kde sa začínajú ich prvé vážne kroky zo strašením, kde spoznávajú svoju konkurenciu v obore, nových priateľov a zažívajú nové dobrodružstvá plné trampôt. Ich začiatky sú neľahké, hlavne Mike pre svoj nie úplne strašidelný výzor to má dosť ťažké a tak musí zabrať na plné obrátky aby sa udržal na škole a konečne si našiel skupinu strašidiel pri ktorej by sa jeho zdatnosti zdokonalili.

Názov Pixar bol dlhé roky neohrozená značka počítačovo animovaného štúdia, ktoré nemalo silnejšieho konkurenta a jasne dominovalo na poli animovaných filmov, získavalo množstvo významných ocenení, ich projekty boli vypilované do detailu, či už graficky alebo príbehovo, ich tvorba bola proste unikátna, v ich radoch boli excelentní tvorcovia. Dnes už to až tak neplatí, ich významní režiséri(Brad Bird, Andrew Stanton) sa ale postupne nechali zlákať na hrané filmy, ich miesta zastali nový tvorcovia ale ako náhrada to nebolo úplne ono, ich posledné projekty ako Auta 2(Cars 2,2011) či Neskrotná(Brave,2012) neboli až tak ospevované ako bývalo zvykom. Pixar akoby zaspal na vavrínoch slávy a ich konkurencia čo bola prv v ich tieni, každým rokom  rastie, napreduje a napríklad také DreamWorks Animation štúdio má v posledných rokoch ďaleko úspešnejšie a pútavejšie projekty(Ako si vycvičiť draka, Megamozog, Madagaskar 3, Legendárna partia) a dá sa povedať že je momentálne na samom vrchole tvorby. Taktiež neostávajú moc pozadu ani 20th Century Fox z ich divízou Blue Sky(Doba ľadová, Rio, Krúdovci), také štúdio Universal má za tento rok zatiaľ na konte najväčší animovaný hit Ja zloduch 2 a ani samotná animačná divízia Disney pod ktorú patrí aj Pixar, dokáže vyprodukovať úspešné animáky ako Ralph rozbi to(2012) či Na vlásku(2010).

Našťastie ale prišlo pokračovanie Príšerky Univerzita, ktoré napravuje pošramotenú chuť a opäť prináša grafickú pastvu pre oči a hlavne prešpikovaný príbeh plný podarených humorných vylomenín a dialógov, ktoré zaujmú aj dospelejšie publikum. A to sa na režisérskej stoličke u tohto projektu objavil nie moc známy Dan Scanlon, ktorý už nejaký ten rok funguje u Pixaru ale ako režisér si týmto počinom odbil debut a moc úspešný. Príšerky ponúknu príbeh o živote na vysokej škole s prvkami čo poznáme z iných hraných študentských filmov ale tu narozdiel od týchto počinov dostáva každá scéna patričný lesk, využitie, účelovosť, či zaujímavé prepracované vedľajšie postavičky. Takže strach že by príbeh nič nové výživné v tomto smere neponúkol mať nemusíme.

Zombii apokalypsa požiera svet

Celý svet je v ohrození a na pokraji záhuby, vypukla nezadržateľná epidémia šíriaca sa z človeka na človeka v priebehu 10 sekúnd. Až na pár štátov či opevnených miest čo odoláva nákaze je celý svet zamorený, prevažná časť populácie je nakazená, hrozí zánik ľudstva. Na riešenie problému a vyhľadanie počiatku nákazy je povolaní odborník z OSN Garry Lane(Brad Pitt), ktorý by mal nájsť riešenie na boj so zdrvujúcou epidémiou. Jeho kroky smerujú do miest odkiaľ boli hlásené prvé zárodky tejto záhadnej epidémie, začína neľahká cesta v boji z nemilosrdným súperom... 

Posledné roky prinášajú jeden zombii film za druhým, téma rozobratá z rôznych uhlov, podaná v rôznych polohách či už klasicky horrorovej(Úsvit mŕtvych, Krajina mŕtvych), dramatickej(Ja, legenda) či komickej(Súmrak mŕtvych, Zombieland), takže smelo sa dá povedať že zombíci sú teraz v móde. Jednak tu máme aktuálne populárny seriál Walking Dead(2010-2013, čaká sa na 4.sériu), zaujímavú romantickú komédiu Mrtví a neklidní(Warm Bodies) a teraz tu máme veľko rozpočtový film Svetová vojna Z, ktorý nám prináša režisér Marc Forster. Tento režisér sa preslávil skôr ako artový umelecký tvorca, keď sa zafixoval do povedomia filmových fanúšikov hlavne vďaka dramatickým filmom ako Ples príšer(2001), Hľadanie Krajiny - Nekrajiny(2004) či Majster šarkanov(2007), jeho nasledujúce kroky potom prekvapivo smerovali k vysoko rozpočtovým projektom ako Bondovka Quantum of Solace(2008) ktorá pod jeho vedením nebola úplne to pravé akčné osvieženie a dosť to trpelo kvôli rýchlemu strhu a zdĺhavým nevýrazným pasážam, nápodobne dopadol aj tento jeho nový počin. Film ktorý ešte pred premiérov veľmi dobre navnadil v ukážke ale v konečnom výsledku sa prebáral v niektorých banálnych scénach a rovnako tak v rýchlom strhu pri akčných sekvenciach a v takmer nehmatateľnej rýchlo kvasnej atmosfére. V konečnom výsledku to vyznie rovnako ako premrhaný potenciál s filmom Ja, legenda(2007), ktorý si povesť čiastočne napravil aspoň z alternatívnou verziou.

A popri tom samotná kostra príbehu o nákaze je dobrá, tam nie je problém, skôr v samotnom podávaní príbehu divákovi bol citeľný problém, za čo môže okrem réžie aj povrchné vykreslenie hlavnej postavy, ktorá mala strhnúť a príbeh utiahňuť. Takto si Brad Pitt ako hlavná postava zas nečakane dosť odbil svoju úlohu, tak ako pri jeho posledných projektoch keď jeho postavy dosť trpia na nevýraznosti. Samotný rozbeh filmu bol popri tom dobrý ale postupne sa tu nabaľujú jedna banálna scéna za druhou, lebo zakaždým sa hlavný hrdina vymaní z obkolesenia problému bez straty či ujmy, s pár škrabancami a popritom navôkol umierajú ľudia po desiatkach. Ide o scény ako dobývanie múrov Jeruzalemu zombíkmi, ktoré mohlo byť zmyselnejšie podané a nie aby ľudia za týmito ako že nedobytnými múrmi hlasne vyspevovali - hulákali čím spôsobili príčinu aby nevnadili zombíkov k zbesilému útoku na nich, pevnosť podľahne pod nátlakom a potom sa Garry(Pitt) utekajúc ulicami s rútiacími zombii v pätách dostane bezpečne až k lietadlu, ďalej tu príde na pád lietadla v lese, kde prežije samozrejme len on a jeho prísediaca,... týmto sa stáva príbeh dosť povrchný a dosť to pripomenie Vojnu svetov(2005) kde sa zo šlamastík vylíže len Tom Cruise ale narozdiel tu aspoň boli popritom dych berúce triky. Ďalej technická stránka filmu, je pekné že vidíme tisíce útočiacich zombíkov ale je to celé bez atmosféry, nemá to to správne napätie, des, keď príde na akciu v blízkosti hlavného hrdinu príde na zbesilý strih a tým to hasne, je po zážitku, taký 3D efekt v tomto prípade skoro nulový a absolútne zbytočný v takomto podaní, hlavne keď v nočných scénach to robí nechutné hmly v obrysoch. Citeľné je aj že bohatý rozpočet sa dosť rozšafáril, lebo napríklad záverečná tretina filmu bola na novo pretáčaná pre nespokojnosť šéfov štúdia, takže scenár sa za pochodu dosť prepisoval. Nakoľko sa dá filmu veľa vecí vytknúť dosiahne aspoň v konečnom súčte ako tak stráviteľný priemer v rámci žánru a podľa dobrej úspešnosti v kinách asi ani filmový fanúšik moc veľké nároky na kvalitu nemá a tak trochu prekvapuje že práve takáto téma pritiahne také zástupy do kín.

Nepriestrelná Americká byrokracia pod útlakom

Mesto Washington D.C. sa premieňa na vojnovú zónu, Prezidentský Biely Dom je obsadení záhadnou skupinou fanatikov. Bezpečnostná služba chrániaca toto sídlo je bezmilostne zlikvidovaná. Osamotený prezident ostáva v rukách nepredvídateľných fanatikov ovládajúcich celý systém zabezpečenia štátu. Ich ďalšie kroky sú nevyspytateľné, jediná šanca na záchranu pred konečným pádom vládnutia z toho miesta je jeden z turistov. Práve občan John Cale je ten skrývajúci sa v zničených útrobách chodieb, ktorý bol odmietnutý do začlenenia v tajnej službe a teraz ostáva na jeho pleciach aby sa vysporiadal s touto vyhrotenou situáciou....

Režisér Roland Emmerich sa po menšej odmlke vracia k jemu vlastnej veľkolepej akcii, tento krát nechá v celej paráde detailne zničiť Prezidentský Biely dom. Tento režisér pochádzajúci z Nemecka dokáže točiť viac heroické a vlastenecké filmy než ktorýkoľvek iný Američan. Napríklad také mávanie štátnych "hviezdičkami preplnených" vlajok sa stáva jeho delikatesou a tu tomu nie je inak, tento bonbónik sa dá ale vychutnať až na záver filmu, keď už ide o všetko. Taktiež Biely dom nie je u neho novinkou efektne jednorázovo ho už dokázal zničiť vo filme Deň nezávislosti. Tento akčný film vo všetkej svojej banálnej kráse najviac pripomenie štýlové akčné filmy 80.-90.rokov, keď sa na nás valili Smrtonosné pasce, zbrane,... až po také Prepadnutie v Pacifiku. Lenže tu je jeden malý problém tú nie je taký výživný hlavný hrdina, aj keď John Cale v podaní Channing-a Tatum-a sa snaží zo všetkých síl ale daný patričný lesk proste nemá. Tatum stále na vonkajšok pôsobí ako nevyzretý mladík, čím skôr pasuje do romantických úloh ako tomu bolo vo filme Manželský sľub(The Vow, 2012). Výhodou pre tohto herca ale bolo že mu po celý čas dobre nahráva a sekunduje herecky zdatný Jamie Foxx v úlohe prezidenta, ktorý dokáže zo svojej úlohy aj niečo viac dostať a banálny príbeh svojím výkonom udržať v znesiteľných normách, hlavne vo chvíľach keď príde na odľahčené tie zábavnejšie scénky, ktoré tu našťastie slúžia účelovo a neotravujú.

Film sa nesie prevažne v duchu klasických letných popcorňákov, tipovo filmov pri ktorom treba relaxovať a brať všetko z nadhľadom, narozdiel od tohto ročného priameho konkurenta s názvom Pád Bieleho domu(Olympus Has Fallen,2013), ktorý bol podaní vo viac vážnom duchu, natočení za skromnejšie peniaze(rozpočet $70miliónov) a nakoniec v komerčnom merítku obstál aj úspešnejšie(celosvetovo zarobil $160miliónov). Aj keď tento nový Emmerich-ov počin netrhá v kinách žiadne veľké sumy ako býva zvykom, dá sa označiť za jeden z jeho lepších výtvorov, lebo jeho posledné pokusy ako dramatický Anonym(2011), katastrofický 2012(2009), či fantasy 10.000 pred Kristom(2008) pôsobili dosť nevyvážene a príbehovo laxne podané.

Pre tých čo majú radi megalománsku akciu, výbuchy na každom kroku keď ide do tuhého, je tento film to pravé. Dokonca tu je využitá aj prezidentská opancierovaná limuzína na akčné naháňačky, lietadlo Air Force One tiež dostane zabrať, armáda a vrtuľníky Black Hawk tiež nebudú šetrené, prezidentský mandát sa tu presúva z osoby na osobu ako na bežiacom páse, trošku nám je predstavená aj história Bieleho domu, potešia aj dobre prepracované kulisy tohto sídla, keď tvorcovia v ateliéroch postavili až 65% replík, trikovo prepracované a k tomu tu je pôsobivá kamera... takže je si na čom filmovo zamaškrtiť, no o  nudu tu človek nezakopne.

Upršaná studená streda 26.6.2013 bola záverečným dňom filmového festivalu. Troška studené počasie ale nepokazilo dojem z festivalu, lebo bohatý filmový program opäť v hojnom počte navštevovali filmový nadšenci. Okrem bohatej filmovej ponuky prišla na radu vo večerných hodinách aj Záverečná ceremónia a oceňovanie filmov.

Pred polnocou(Before Midnight/2013) je jeden z filmov ktoré sme mali možnosť v tento deň vzhliadnúť. Ide už o tretí romantický počin v réžii Richard-a Linklater-a, kde exceluje dvojica hercov Ethan Hawke a Julie Delpy, tento krát sa dej presúva do kúzelného Grécka. Pre tých čo majú radi miestami vyhrotenú atmosféru, ladné, vyčítavé či rýpavé dialógy pri mileneckých hádkach, všetko končiace v príjemnom sentimente, sú v tomto prípade na správnej filmovej ceste.

Téma ohľadom užívania drog a samotným vnútornom bojom s návykovosťou, bola nosnou témou vo filme Oslo 31.augusta(2011). Pútavo natočení príbeh pojednáva cestu mladého Andersa ako po odvykačke sa vracia do bežného života. Jeho prvé kroky smerujú k priateľom, ktorý mu ale stále pripomíňajú minulosť čím sa opäť postupne dostáva na rozcestie a vnútornému boju s démonmi. Film necháva diváka po celý čas v strehu, v napätí, lebo v druhej polovici filmu je viacero momentiek keď to ostáva na vážkach či to mladý Anders ustojí alebo opäť do toho naplno padne.

Očakávaní Slovenský dramatický film Ďakujem, dobre(2013) nakoniec pôsobil dosť mdlo, zbytočne rozťahane, než aby v konečnom výsledku ponúkol silnú drámu ktorá by skutočne strhla a nepôsobila dojmom klasickej domácej rutiny, kde sa rodina o všetko háda.

Príchodom večera prišla na radu Záverečná ceremónia za účasti pozvaní viacerých významných filmových osobností, primátorov či samotných sponzorov podujatia. V príjemnej atmosfére nám moderátor ceremónie Bruno Ciberej postupne oznámil víťazov prestížnych cien.

Hlavnú cenu Art Film Festu, Modrý anjel za najlepší film, získal film Hodiny harmónie(Uroki garmoni/2013) mladého sympatického kazašského režiséra Emira Bajgazina.
Okrem hlavnej ceny si tento úspešný film odnáša z Art Film Festu aj Cenu primátora Trenčianskych Teplíc.

Ocenenie Modrý anjel za najlepšiu réžiu putovalo do rúk gruzínskej režisérky Nany Jekvtimišvili a nemeckého režiséra Simona Grossa za film V rozpuku(Grzeli nateli dgeebi/2013).
Film neostal len pri jednej cene a herečka Lika Babluani si za svoj herecký prejav vyslúžila Modrého anjela za najlepší ženský herecký výkon.

Modrý anjel za najlepší mužský herecký výkon putoval do rúk Tureckého herca Ercan-a Kesal-a za výkon vo filme Pleseň(Küf režiséra Aliho Aydina/2012).

Zvláštne uznanie poroty získal rakúsky film Vojačka Jana(Soldate Jeannette/2013).
Taktiež film získal aj Cenu primátora Trenčína.

Zvláštne uznanie poroty dostal aj mexicko-španielsky film Zlatá klietka(La jaula de oro/2013) režiséra Diega Quemada-Dieza.

Cena Film Europe bola pridelená Slovenskému filmu Môj pes Killer(2013) režisérky Miry Fornay.

V Medzinárodnej súťaži hraných filmov sa o ceny Art Film Festu bojovalo 11 nominovaných filmov. Cenu Modrého anjela za najlepší krátky film si vyhral animovaný film Realita 2.0 mexického režiséra Victora Orozca Ramireza. Zvláštne uznanie získal austrálsky počin Rieka(The River) režiséra Tarquina Netherwaya. Zvláštne uznanie dostal dokumentárny film Príbeh pre Modlinovcov(A Story for the Modlins) brazílskeho režiséra Sergia Oksmana.

Po vyhlásení víťazov nasledoval večierok pre pozvaných hostí, kde v uvoľnenej atmosfére sa zúčastnení príjemne bavili za hudobného doprovodu. Najviac rozruchu bolo okolo sympatickej pôvodom Slovenskej herečky pôsobiacej v Taliansku Barbory Bobulovej, herečka sa tu veru nenudila, lebo záujem o spoločnú fotku s ňou neutíchal, takže bola v neustálom obkolesení fotografov. Okrem iného tu prebehla aj dražba 9litrového značkového šampanského z podpismi hviezd festivalu, toto šampanské si nakoniec odniesla za vydraženú cenu 999eur Miss Slovensko 2013 Viktória Chomisteková, ktorá nechala zahanbiť okolitých pánov. V rámci hodnotenia filmového festivalu boli opäť nadobudnuté vysoké organizačné kritéria, bola ponúknutá široká škála umeleckých filmov, občas doplnených tými komerčnými aby sa divák mohol, po tých ťažších témach aj trošku viac uvoľniť, plusom bolo začlenenie do festivalových priestorov vynoveného Hotela Elizabeth kde sa konali v príjemnom prostredí Tlačové konferencie, master class či iné besedy.

Tretí deň filmového festivalu ponúkol pestré krátkometrážne filmy ale aj niekoľko zaujímavých celovečerných filmov, tento krát ale z drsnejším podtónom.

Na úvod filmového dňa prišli krátkometrážne filmy premietané v kine Metro. Z týchto projekcií najviac zaujali: Počin z Indie pod názvom Calcutta Taxi(2012), kde tvorcovia prezentujú príbeh z viacerých pohľadov hlavných hrdinov smerujúcich k jednej zásadnej spočiatku vážnej momentke a v konečnom výsledku to vyznie ako roztomilá situácia.

Kanadský tvorcovia príjemne uvoľnili divácku kulisu s nástenkovým počinom Dievča menom Elastika(2012). V tomto hravom prípade dokazujú tvorcovia svoju fantáziu a tvorivosť odprezentovať cez korkovú nástenku a pripináčiky, keď nám dokážu hravo podať strhujúci príbeh pripináčikovej Elastiky.

Pre zmenu Americký počin s názvom Penny Hrozná(2012) ide v Tarantínosvkých šľapajách a ponúka jednu vychytenú údernú scénu za druhou. Príbeh o tom ako sa môže únos malej školáčky zvrtnúť v neprospech únoscov.

Z celovečerných filmov smerovali veľké očakávania k pokračovaniu z už bohatej dlhoročnej série Ip Man(Yip Man), a tak sme sa dočkali nového dielu s názvom Veľmajster(The Grandmaster, 2013) ale tento diel skôr zbudzoval rozpačité dojmi. Akcia od overeného choreografa Woo-ping Yuen-a, priniesla troška príbehové oživenie aj keď pripomenula dosť ďaždovú bitku Neo vs. Agent Smith z filmu Matrix Revolutions. Väčšie problémy robil samotný poeticky prezentovaný príbeh, do ktorého sa je ťažko vžiť, aj keď tu snaživo hrajú významný herci ako Tony Leung a sympatická Zhang Ziyi. Poteší že vizuálne pekné nasnímané obrázky miestami dopĺňa hudba od Petra Hapku zloženej pre Tisícročnú včelu.

Na druhú stranu zas nečakane prekvapil Holandský thriller Borgman(2013), ktorý je miestami tak desivo krutý až je v danom sugestívnom prezentujúcom sa podtóne rovnako zábavný. Príbeh dokáže stále niečim prekvapovať, divák je danou prezentáciu silno vtiahnutý do deja a nedočkavo čaká čo nevyspitateľné sa zas a zas stane, čo vlastne spraví ten tajomný muž, ktorý sa dokáže bez problémov votrieť do zámožnej rodiny, podmaňujúci si každého kto mu spadne do jeho spárov. Jedine čo na príbehu zamrzí je taký nevyjasnený záver, nevysvetlené činy zoskupenia takpovediac čarodejníkov duší. Tento voľný záver nechá na divákovi aby si domyslel o čo presne v tomto diele išlo, čo je troška na škodu.

A nesklamala ani hviezdami obsadená dráma Mud(2012), kde sa zaskveli známy herci ako Matthew McConaughey, Reese Witherspoon, Sam Shepard či Michael Shannon. Dráma o dôvere 14-ročných chlapcov v neznámeho muža s menom Mud(McConaughey) žijúceho v úkryte na malom ostrovčeku. Kde sa každou ďalšou návštevou medzi nimi vytvára čoraz silné až skoro rodinné puto, ktoré sa im nedostáva v patričnom množstve od vlastných rodičov. Samotné postavy má príbeh dobre vykreslené, len je škoda že postupne začne film pôsobiť troška zdĺhavo pri danej dvojhodinovej dĺžke, čím stráca na obratnosti a údernosti.

Druhý deň filmového festivalu priniesol bohatú filmovú ponuku ale rovnako tak aj veľa sprievodných akcií.

V prvom rade zaujal a milo prekvapil krátkometrážny animovaný film zo Slovensko/Českej tvorby Pandy(2013). Tento počin najprv nadchne zručnou animáciou aby postupne v rýchlom tempe ponúkol bohatý príbehový myšlienkový pochod, rútiaci sa cez milióny rokov vývoja života na našej Zemi. Všetko to je obalené v odľahčených momentkách, ktoré dokážu vyvolať u diváka záchvaty smiechu a rovnako tak nadšenie z prepracovaných nápadov občas smerujúci aj do krajnosti ale vždy účelovej v rámci pretvárajúceho príbehu. Samozrejme že divácka kulisa v kinosále z nadšením prijala tento snímok čo bolo citeľné pri zaslúžených ováciách. Pandy neostali bez odozvy ani v zahraničí a môžu sa pochváliť 3.miestom Cinefondation Award na významnom festivale Cannes.

Sobota z časti patrila aj tlačovým konferenciám v krásnom Hotely Elizabeth, ako prvý na radu prišiel herec Martin Huba. Následoval režisér Juraj Herz, kde sme si aj za našej účasti vypočuli veľa vtipných momentiek zo života významného filmára. Otázky dávali rovnako tak organizátori tlačovky ale aj prísediaci novinári, takže sme sa dozvedeli ako vníma svoj prínos do kinematografie. Odpoveďou začal kriticky, keď uznal že nie všetko čo svetu ponúkal mu úplne vyšlo a film Buldoci a třešně(1981) neznáša, prezradil že jediný komu sa tento film páči bol jeho otec, že bol jeho najobľúbenejší. Potom prišli na radu jeho filmy na ktoré je hrdý ako Spalovač mrtvol(1968) a Pasáž(1996), filmy natočené z tvorcovskou slobodou, bez ovplyvnenia niekdajších komunistických dramaturgov. Herz priznal že v určitých kruhoch je označovaný aj za kráľa Československých horrorov, je milovník tohto žánru a veľmi rád sa zúčastňuje horrorových festivalov, kde s potešením absolvuje priateľské stretnutia z inými tvorcami. Priznal že dokáže veľmi prežívať filmy, dokážu ho dojať a pobaviť tak že jeho smiech doznieva ako posledných v kinosále. Obľúbený zahraničný film, ktorý si aspoň raz ročne pozrie je Big Lebowski(1998). Neopomenul že jeho otec si prial aby z neho bol poštár, samozrejme že sa aj o to pokúsil, slovami Herza:„Poštárom som bol od rána do večera, večer ma vyhodili!"

Po konferenciách pokračovala beseda Prezentácia RTVS venujúca sa projektom. V podvečer prišlo na radu Soirée s Robertom Vanom, ako významný fotograf pôsobiaci aj vo svetových periodikách ponúkol veľa bohatých zážitkov z vtipnými momentkami, odpovedal na otázky a publikom vďačne počúvalo celé tri hodiny.

Z filmov upútala a pobavila komédia Neuveriteľný Burt Wonderstone(2013), kde sa predvádzali komici ako Steve Carell, Jim Carrey či Steve Buscemi, k tomu tam hrala očarujúca asistentka kúzelníkov Olivia Wilde. Príbeh o kúzelníkoch bol miestami príjemné odpočinkový a zábavný ale za každým ako sa na scénu dostal Jim Carrey sa to zvrhlo na dosť nechutné uletené vtipy dostávajúce sa až nemilo pod kožu.

Z Ázijskej produkcie sme mali možnosť vidieť Čínsky thriller Pre gram kokaínu(Drug Wars/ 2012), príbeh je spočiatku dobre budovaný, mierne zauzlený, občas prídu aj nejaké vtipné momentky ale záverečná akcia spadajúca svojím banálnym prevedením dosť pokazila dojem z predošlej snaživej výstavby príbehu.

Otvárací deň 21. ročníka Art Film Festu, priniesol zopár menších zmien, v prvom rade sa vo väčšom objeme festival presunul do Trenčína. V tomto ohľade to je citeľné hlavne vďaka opätovnému zaradeniu do programu kultúrneho strediska Posádkového klubu ODA. Toto kultúrne stredisko slúži pre festival ako hlavné infocentrum a dominuje svojou kapacitou kinosály keď môže prijať cez päťsto návštevníkov.

Festival zahájil Švédsky film Jesť, spať, zomrieť(2012), ktorý uviedol riaditeľ festivalu Peter Nágel za doprovodu jedného z hlavných hercov filmu Milana Dragisica. Príbeh sa venuje sociálnym problém a samotnému zaradeniu do spoločnosti mladej Rašy pôvodom z Čiernej Hory a približuje nám ako ju vníma okolie, či ako ťažko sa prebíja a začleňuje do spoločnosti. Príbeh nakoniec vyznieva moc stroho bez silnejšie vykreslených momentiek, miestami ponúka dosť povrchné bezúčelové zábery, ktoré nedokážu príbeh nikam vyššie začleniť.

V podvečer, keď mesto najviac ožívalo v letných horúčavách, prišiel čas na úvodnú ceremóniu v stredisku ODA. Na červenom koberci boli uvítané v obkolesení fotografov a kamier viaceré významné osobnosti od filmu. Ich príchod spríjemňoval hudobný doprovod rytmicky bubnujúcich hudobníkov v rámci propagácie kultúrneho leta. Ceremónia sa niesla v plnej kinosále v dobrej atmosfére. A tak prišlo aj na oceňovanie za prínos do filmového priemyslu. Tento rok sa usporiadatelia sústredili hlavne na troška opomínaných Slovenských rodákov. A tak postupne boli ocenení Martin Huba cenou Hercová Misia, herec pôsobiaci aj na divadelných doskách dostával uznania hlavne v Česku a tak prišlo aj jeho zaslúžené ocenenie v rodnej vlasti. Známy je aj z novších filmov ako Musíme si pomáhat, či Obsluhoval jsem anglického krále. Martin Huba nám priblížil svoje dojmi z momentálnej situácie vo filmovom komerčnom priemysle, keď nám povysvetľoval ako povrchne dokážu diváci vnímať túto kultúrnu zložku a ako ťažko dokážu potom precítiť obsahovo silnejšie umelecké filmy.

Cena Zlatá Kamera putovala do rúk režiséra Juraja Herza, ten tiež ako rodák zo Slovenska to nemal vo svojej kariére najľahšie a musel si vytrpieť svoje v dobe socializmu, keď musel rešpektovať vtedajší režim. A aj tak sa mu podarilo natočiť niekoľko významných filmov, ktoré niekedy dokázali skôr zaujať obsahom zahraničného diváka než rodné publikum. Z tých známejších diel treba spomenúť jeho posledný počin ako Habermanuv mlýn, či diela preverené časom ako Spalovač mrtvol, Petrolejové lampy, Panny a netvor.

Pocta In Momoriam za Hercovú Misiu bola pridelená Júliusovi Satinskému, cenu si prišla prevziať jeho dcéra. Pred odovzdaním ceny bol premietnutý aj príjemný spot pripomínajúci jeho významné filmové obdobie.

Po slávnostnej ceremónii prišla projekcia filmu Gloria(2012) z produkcie krajín Chile a Španielsko, film už prijal dobrú kritiky na Berlinale. A tak bol sprostredkovaný aj Slovenskému divákovi ale očakávaného skutočného zážitku sme sa nedočkali, skôr pôsobil mdlo, bez skutočného náboja ktorý by strhol a tak je ťažko pochopiť čím mohol daný film kritikov patrične nadchnúť.

Druhý festivalový deň ponúkol bohatý program, taký malý-veľký vrchol celého dňa sa stalo uvedenie zreštaurovaného "nemého" filmu Cesta na mesiac(1902) vizionárského režiséra Georges Méliésa. Tento film v rozsahu 12minút je veľmi uznávaný a označuje sa na dobu vzniku za veľmi vyspelí a pokrokový, začiatky kinematografie ani nemohli mať lepšieho kúzelníka pred kamerou než bol Méliés. Jeho film bol vyrobený v čierno-bielej verzii ale dokonca aj v colorizovanej, keď v tej dobe políčko po políčku vyfarbovalo 300 žien. Práve o túto farebnú kópiu bol veľký záujem a dlhé roky bola považovaná za stratenú, až sa v roku 1993 objavila v jednej Barcelónskej filmovej zbierke. Od toho roku začali zložité reštaurátorské práce o ktorých je natočený pútavý dokument Neobyčajná cesta(2011), ten sa okrem prezentácie na týchto prácach venuje aj strhujúcej biografii Méliésa. Kde sa fanúšik počiatkov kinematografia dozvie všetko podstatné.

Okrem spomínaného 110rokov starého nemého filmu sa neopomenul ani novodobý nemý film The Artist(2011), ktorý zdáva hold práve tomotu dnes už skoro zabudnutému obdobiu(1895-1927) kinematografie. Tento Francúzsky film s dramatickým príbehom o hercoch stojacich pred novou výzvou v prechode z nemého na zvukový film, mal po celom svete  obrovský úspech, vrátane odovzdávania Oscarov. Samotný film sa dá označit ako osviežujúci v dnešnej modernej kinematografii.

Dokumentarista Pavol Barabáš nám pripravil milé prekvapenie z jeho novým dokumentom Príbehy Tatranských štítov(2011). V celom rozsahu sú nám ponúknuté krásne pohľady na tieto krásy Slovenska, ku každému vrcholu nám ponúkne strhujúci príbeh ľudí, ktorý zasvetili týmto štítom život. Strhujúci vizuál nám občas privodí aj takú nevoľnosť, hlavne keď príde na zábery kamery snímajúcu horolezca kráčajúceho na vrchole štítov a pod ním len obrovská priepasť. 

Záver večera patril sekcii Za hranicou kultu: Western inak s podnázvom Country a Eastern noc, tá odštartovala pred pólnocou nočný maratón filmov trvajúci až do rána, postupne prišlo na filmy: Nemilosrdný strelec(2007), Dobrý, zlý a divný(2008) a Serenity(2005)