Dragonlanc

VYSTRAHA: životu nebezpečné sledovať túto kravinu. 1,5 hodiny života, ktorú stratíte pri sledovaní tohto absolútne debilného škváru, vám už nikto v živote nevráti. Radšej ísť na pivo, alebo sa venovať manželke....

Tento film sa veľmi prekvapil svojou úbohosťou, neschopnosťou ukázať nejaký nový nápad, pointu alebo nejakú novú myšlienku. Po filme "Súdny deň" som si myslel, že už nič horšieho do konca roku sa na túto tému už neobjaví, ale žiaľ, sklamal som sa. Úbohý scenár, úbohé herecké výkony, proste na zaplakanie. Jedna * len za to, že je to Sci-fi, ktoré inak mám veľmi rád.

Sci-fi román bratov Strugackých Obydlený ostrov patril v mladosti medzi moje najobľúbenejšie knihy spolu s ďalšími ich románmi voľne k tomu naväzujúcimi, ktoré mali jednu spoločnú základnú tému: môžu vyspelí obyvatelia jednej planéty ovplyvňovať a zasahovať do vývoja obyvateľov inej, oveľa zaostalejšej planéty, alebo ich majú ovládať? Videl som len prvý diel tohto dvojdielneho filmu a ako odchovanec a milovník románov Arkadija a Borisa Strugackých, ktorých v žiadnom prípade nemožno označiť za "komunistických" autorov a propagátorov celosvetového komunizmu, ako niektorých iných ruských autorov (za čo boli v bývalom režime často perzekuovaný, pretože sa nebáli poukazovať na zločinnosť každej diktatúry), tak filmové spracovanie ich románu žiaľ ma veľmi sklamalo. Celý film príliš smrdí americkým hollywoodskym štýlom akčných filmov, čo mu je veľmi na škodu. V knihe bol hlavný hrdina - Andrej, prieskumník ďalekých planét oveľa ľudskejší a menej akčnejší a nebol to žiadny nabúchaný rambo. Veľká škoda, toto dielo bratov Strugackých a takisto aj iné ich diela by si rozhodne zaslúžilo lepšie spracovanie. *** len preto, že je to sci-fi.

Napriek tomu, že mám veľmi rád Sci-Fi, tak tento film ma vôbec neoslovil ani ničím mimoriadnym nezaujal.

Dvojdielny film. Film opisuje najväčšiu námornú trgédiu v histórii - čo do počtu utopených ľudí - viac ako 9000 mŕtvych v januári 1945 pri evakuácii nemeckých utečencov z Poľska do Nemecka. Samotnému torpédovaniu nemeckej lode Wilhelm Gustloff ruskou ponorkou S-13 (veliteľ kapitán Marisenko) a jej potopeniu je venovaných asi tak 10 minút z celkovej dĺžky viac ako 200 minút. Ťažisko filmu je venované skôr utečencom, ktorý utekajú pred postupujúcou ruskou armádou. Iróniou osudu je, že loď , ktorá sa mala stať pre tisíce utečencou záchranou sa stala ich skazou a zachránili sa tak tí, ktorí sa na loď napriek svojej maximálnej snahe nedostali. Napriek tomu, že katastrofu zavinili nezodpovedí námorní velitelia z nemeckej strany, ktorý poslali loď na more bez doprovodných protiponorkových plavidiel, žiadny z nich nebol ani obvinený a postavený pred súd, len Hitler, ktorý sa o tom dozvedel rozkázal zastreliť kapitána lode (Kapitán Zahn bol zastrelený 3. februára 1945, tri dni po treagédii). Nemecká loď bola síce torpédovaná relatívne neďaleko brehu, ale vzhľadom na zimné počasie v Baltickom mori v januári, aj tí, ktorí unikli s potápajúcej sa lode v priebehu niekoľko minút zmrzli v ľadovej vode (podľa historických údajov bola silná búrka 7 stupňa, vysoké vlny a teplota mínus 17 stupňov). Dosť deprimujúci na mňa pôsobili zábery, ako tí ktorí sa zachránili v niekoľkých záchranných člnoch odsekávali veslami prsty ďalším, ktorí boli vo vode a pokúšali sa dostať do člnov. Hodne nerealisticky pôsobila len skutočnosť, že na palube lode bol nemecký námorník - ruský tajný agent, ktorý dával signály ruskej ponorke aby našla nemeckú loď, na ktorej sa sám viezol. Zaujímavým je, že: ruská ponorka pôvodne chcela vystreliť 4 torpéda ale torpédo číslo 2 sa zaseklo a nevystrelilo a tak nakoniec vystrelila len 3 torpéda a všetky zasiahli nemeckú loď. Ruská posádka pomenovala jednotlivé torpéda nasledovne č. 1 "Za vlasť", č. 3 "Za sovietsky ľud" a č. 4 "Za Leningrad". Torpédo č. 2, ktoré zlyhalo nieslo názov "Za Stalina" (súdruh Stalin sa asi veľmi nepotešil). Okrem utečencov loď viezla nové vycvičené posádky pre 70 nových ponoriek a prakticky všetci členovia týchto posádok ponoriek zahynuli, pretože boli ubytovaní hlboko vo vnútri lode. Torpédo, ktoré zasiahlo kúpeľný bazén na lodi, v ktorom sa nachádzali príslušníčky pomocného ženského námorného zboru - mladé dievčatá vo veku 17-25 rokov, ihneď na mieste usmrtilo 372 týchto dievčat. Presný počet mŕtvych najmä vzhľadom na veľký zmätok pri nakladaní utečencov do lode sa nikdy nepodarilo zistiť, pôvodné odhady sa pohybovali od 5400 až do 11000 ľudí, posledné výskumy odhadujú počet mŕtvych na približne 9300 (pri potopení Titanicu zachynulo "len" 1522 ľudí). Zachránilo sa 1239 ľudí. Loď Wilhelm Gustloff leží neďaleko poľského pobrežia v hĺbke asi 30 metrov ale poľské úrady zakázali potápanie do vraku. Ruskí potápači prehľadali vrak v rokoch 1945 - 47.

Je veľmi ťažké hodnotiť a komentovať tento film. Keby bol natočený ako nejaké sci-fi alebo fantasy na neznámej planéte bola by to špica. Takto ako prehistorický film vo mne vyvoláma množstvo rozporuplných dojmov. Trikovo veľmi dobre spracované ale akonáhle sa človek začne zamýšľať nad historickou vierohodnosťou, je to otrasné, nelogické, hlúpe .... Uvediem len niekoľko z množstva nezmyslom: 1. Pyramídy sa začali stavať najmenej o 5000 rokov neskôr, ako sa odohráva dej filmu. 2. Keď sa stavali pyramídy, posledný mamut bol už niekoľko tisíc rokov mŕtvy. 3. Používanie mamutov pri stavbe pyramíd - neviem ako by mamuti žili na púšti, neviem čím by ich tam kŕmili a v skutočnosti by sa tam v priebehu niekoľkých hodín vo svojej dlhej srsti uvarili a zdochli. 4. Podľa komentára lovci mamutov žili na ďalekom sever (v čase 10 000 rokov p.n.l. niekde v stredej a severnej Európe, alebo na sibíri, v Amerike v tom čase okrem divej zveri nežil nikto), ale podľa deja a rozhovorov, sa dej odohráva okolo Nílu (nazývanom Hadia rieka, resp. Had) a popis, že rieka sa dvakrát silne zatáča a potom mieri na sever sedí len v jednom mieste - na území dnešného Sudánu, kde Níl robí dva obrovské oblúky v dĺžke vyše 1000 km a je možné tam skrátiť si cestu prechodom cec púšť (niekoľko sto km), čo urobili aj filmoví hrdinovia. Lenže potom sa k pyramídam museli priblížiť od juhu a nie od severu a cestovali tak odniekaľ zo strednej Afriky, kde ale nikdy žiadny lovci mamutov ani mamuti neboli. Takže asi nejakým zázrakom sa teleportovali z ďalekého severu do strednej afriky aby potom zase putovali tisíce kilometrov na sever. Chudáci, ukázal by som im kratšiu cestu. 5. Stretnutie lovca mamutov so šabľozubým tygrom bolo síce romantické ale v skutočnosti by skončilo akurát nakŕmením tigra. 6. Dobové kostými sú hrozné - jedni vyzerajú ako potulní arabskí lupiči s 10. storočia, ďalší pripomínajú aztéckych alebo mayských indiánov, iní zase egypťanov z obdobia o 10 000 rokov neskôr. Neviem kto podstrčil takými otrasný scenár Rolandovi Emmerichovi, ale po viacerých skvelých filmoch, ktoré natočil, som toto od neho nečakal. Neviem či už senilnie, ale na druhej strane nemá na to ešte toľko rokov, takže ťažko hovoriť o tom, že sa na staré kolená zbláznil. Keby som mal 10-12 rokov, tak by som sa možno pri tomto filme dobre bavil, teraz som sa však pristihol pri tom, že som niekoľkokrát pozrel na časomieru na DVD prehrávači a odhadoval, kedy film konečne skončí.

Keď príde niekto s novou originálnou myšlienkou, tak sa v USA nájde vždy nejaký americký skurv....ní bastard, ktorý musí ukradnúť cudzí nápad a potom z neho stvoriť absolútne hovno. Na takéto plagiátorstvo by mal byť zákon a absolútne svine ako je Nick Everhart by mali vešať, strielať a upalovať.

Úplný odpad. Zdá sa, že na staré kolená netočí samé hlúposti len Seagal ale pridal sa k nemu aj Lundgren. Toto bol posledný film v mojom živote s Lundgrenom, na ktorý som sa pozeral. Na viac už nemám žalúdok.

Podpriemerný film. Nič nového. Ak porovnám s takými filmami ako Bad Boys I a II, tak Will Smith úplne stráca dych. Obyčajná vykrádačka starších filmov.

Rozprávkový Harry Potter sa hrá na drsného veliteľa britskej armády a vedie svojich vojakov na jatky počas útoku na nemecké línie. Takáto úloha mu evidentne nesedí a jeho výkon bol úbohý. Radšej nech ostane pri rozprávkach.