Dragonlanc

Toto nie je typický vojnový film plný bojových scén. Film rozpráva príbeh mladých japonských pilotov cvičených pre jednotky kamikaze. Vo filme nie sú veľké bojové scény, okrem niektorých archívnych záberov z amerických lodí. Ťažisko filmu je venované posledným dňom a hodinám japonských pilotov, ktorí boli posieľaní na smrť, ich vzťah k vlastným rodinám a priateľom. Svoje posledné chvíle trávia zvyčajne v kaviarni pani Torihamy Tome, ktorú všetci nazývajú teta Tome. Tá sa im snaží spolu so svojimi dcérami spríjemniť posledné chvíle života trochu lepším posledným jedlom, za ktoré odmieta vziať peniaze od mladívok idúcich na smrť a sama predáva svoje vlastné šaty a svoj majetok, aby dokázala zohnať aspoň niečo slušnejšie na zjedenie. Píše listy a posieľa ich rodinám chlapcov, ktorí odchádzajú na smrť. To napriek tomu, že je to zakázané a nakoniec sa sama stane obeťou brutálneho útoku japonskej polície, pretože posieľala necenzorované listy rodinám mladých kamikaze. Jediní, ktorí sa jej zastanú pred policajtmi sú práve títo piloti. Jednotky kamikaze jedna za druhou odlietajú na svoj jediný a posledný let a prichádzajú stále noví, aby sa sotva vycvičení, absolútne neskúsení v boji stali obeťou amerických stíhačiek a protilietadlovej paľby. V závere filmu je zobrazený typický osud takýchto útokov kamikaze na americké lode pri ostrove Okinawa: sú zmasakrovaní americkými stíhačmi ďaleko od svojich cieľov a ten zlomok, ktorí prenikne cez stíhaciu ochranu je ďalej zmasakrovaný stovkami amerických protilietadlových diel. Ani nie jednému zo sto pilotov sa nakoniec podarí preniknúť až nad americkú loď a vrhnúť sa strmhlav na ňu. V historických záznamoch sa uvádza, že počas celej vojny sa útokov kamikaze zúčastnilo približne 6500 japonských pilotov. Celá tragédia ich osudu je zhrnutá v záverečnom komentári filmu v podaní pani Tome: "Počas vojny ich v Japonsku považovali za bohov, všetci ich obdivovali a klaňali sa im. Po vojne ich začali nazývať šialenými sebevrahmi !." Pre milovníkov histórie sú veľmi zaujímavé detailné zábery a zobrazenie japonských lietadiel Nakajima Ki-43 "Hayabusa" (americké kódové označenie Oscar), na ktorých odlietali kamikaze (v roku 1945 už značne zastaralé stíhacie lietadlá). Buď išlo o perfektne zachovalé historické stroje alebo skutočne perfektné repliky. Niekoľko zaujímavých historických údajov: prvou americkou potopenou loďou útokom kamikaze bola lietadlové loď "ST. LO" pri Filipínach 24. októbra 1944. Poslednou potopenou loďou útokom kamikaze bol americký torpédoborec "Callaghan" 29. júla 1945 pri ostrove Okinawa. Počas celej vojny kamikaze potopili 3 lietadlové lode, 14 torpédoborcov, 3 rýchle transportné lode, 12 vyloďovacích plavidiel, 1 tanker, 6 nákladných lodí, 3 minolovky, 3 veľké výsadkové lode, 1 oceánsku vlečnú loď, 2 torpédové člny a 1 stíhač ponoriek a poškodili 368 ďalších plavidiel. Ďalšia zaujímavosť: na fotografii, ktorá je zobrazená pri záverečných titulkoch, je na fotografi zhotovenej 26. mája 1945 na leteckej základni Bansei na ostrove Kagoshima 5 mladých kamikaze z 72. špeciálnej útočnej perute, na ktorej je zobrazený s malým psíkom na rukách desiatnik Yukio Araki, ktorý zahynul pri sebevražebnom útoku neďaleko Okinawy nasledujúci deň. Mal len 17 rokov !!!

Dánsky pokus o akésu rodinnú fantasy komédiu - veľmi, veľmi úbohé a trapné. Strata času, lepšie je ísť na pivo, alebo sa venovať manželke. Stredoveký severský bohovia vyzerajú ako banda trápnych bezdomovcov a obri nie sú o nič väčší ako ostatní ľudia, akurát vyzerajú ako keby práve vyliezli z odpadového kanála a súboje s mečmi - smiešne, ako keby sa hrali 4-ročné deti..

Silný film, ktorému ku dokonalosti chýba len kúsok. Trochu iný odboj ako na ktorý sme zvyklí vo filmoch o 2. svetovej vojny. Odboj a partizáni sa zvyčajne spájajú s bojom v horách, tu ide o odboj v Holandsku, kde najvyšší kopec v celej krajine má asi 76 metrov (ako raz povedal jeden známy z Nemecka, u nich sú vyššie skládky odpadu). Podľa tohto filmu nešlo ani tak o boj s fašistami, ako o okrádanie židov o majetok zo strany takzvaného "odboja" a o kupčenie s fašistami. Paul Verhoeven znovu dokázal, že je majster, vždy, keď som si niekoľkokrát myslel, že už viem, kto je tá sviňa za všetkým a kto zrádza fašistom, ukázalo sa, že nitky stále ťahá niekto iný a táto gradácia mu vydržala až do posledných minút. To ako nechal na hlavnú hrdinku vykydnúť hromadu hovien, nemalo proste chybu, myslím ža hlavná hrdinka ho za toto musela veľmi milovať. Ďaľšia sila bolo, ako sa najväčšie kurvy, ktoré sa kurvili celú vojnu s fašistami a gestapákmi, okamžite po príchode spojencov preorientovali a vrhli sa na krk spojeneckým vojakov a kurvili sa veselo a beztrestne ďalej. Veľmi silné a veľmi poučné. Silne mi to pripomenulo dobu nedávnu (mladší si to asi nepamätajú) - takzvanú "revolúciu" v 1989 roku. Niektorí tomu hovoria revolúcia, ja to nazývam "prevrat" - lebo jediné o čo išlo, bolo prevracanie kabátov zo strany skurvených bolševikov a eštébákov, ktorí presne ako tie kurvy vo filme sa rýchle preorientovali a zatiaľ čo ľudia oslavovali tzv. "víťazstvo", oni o sebe vyhlásili, že teraz sú demokrati a zase sa ako vši všade rozliezli. Stačí sa pozrieť od najvyšších miesť (prezident, vláda, parlament), cez ministerstvá, štátnu správu, úrady atď . a všade nájdete ešte viac boľševikov ako za komunizmu a slušní ľudia nemajú šancu. História sa stále opakuje a ako povedal jeden nemenovaný klasik "V každej žumpe plávajú najväčšie hovná vždy na vrchu".

Seriál sa rozbehol veľmi dobre, ale potom doplatil presne na to, čo všetky "úspešné" seriály pred ním - snaha naťahovať čas, pridávať stále viac pokračovaní a pod. a vytĺcť z divákov a sponzorov maximum čo sa dá. A tak postupne stráca dynamičnosť a upadá stále viac a viac. Pri tomto trende skončí na smetisku ako úplný odpad ako veľa seriálov pred ním.

Pri sledovaní tohto filmu sa mi vybavil jeden citát z iného filmu: "Bože, čo som komu urobila, že som sa musela na toto pozerať..."

Žiadna sláva, podpriemerný film. Dá sa na to pozerať, ale len raz a tým to končí. Pozrieť si to druhý krát môže snáď len nejaký masochista. Tie utrhnuté ruky a potoky krvi to nezachránili.

Niečo tak stupídne som už dávno nevidel, absolútne bez fantázie s debilným scenárom a ešte debilnejším režisérom.

Absolútny odpad. Idiotský scenár, filmové triky ako spred 100 rokov, americká vojenská "špeciálna jednotka" sa správa ako banda dôchodcov postihnutých Alzheimerom a mentálnou demenciou. Nesmrteľná obluda, ktorú nemožno zničiť ani žiadnou najmodernejšou zbraňou, raketometom alebo riadenou bombou a potom skamenie, keď sa pozrie do zrkadla a dá sa rozbiť blbým kladivom, na posranie. Jediná chyba, že ich obluda nezožrala všetkých už po 5 minutách, aspoň by som si ušetril ďalších 80 minút utrpenia sledovaním tejto kraviny. Na niečo takéto by sa mala zaviesť osobitná kategória.

Hnusný odpad, ktorý je urážkou diela Julesa Verna.

Úbohý a úplne zbytočný film, ktorý parazituje na téme holocaustu, ale v porovnaní v mnohými inými filmami na túto tému je strašne slabý, mizerný scenár neprináša nič nové. Film pripomína skôr dokumentárny film ako hraný film. Existujú desiatky oveľa lepších filmov na túto tému. Nuda, nuda,nuda !!!