Recenze (830)
Madisonské mosty (1995)
Môj najobľúbenejší film o žene v domácnosti. M. Streepová tu prakticky prežije svoj život za 4 dni vďaka, ktorým má silu čeliť hektickosti jej ďalšieho života.
Smrt si říká Engelchen (1963)
Film zachytáva vojnovú traumu, kt. prenasleduje hl. postavu partizána Voloďu v podobe pocitu viny za smrť civilistov.
Pán prstenů: Dvě věže (2002)
Dej dvojky pozostáva z krátkych epizód vykresľujúcich osudy rozdelených hrdinov spoločenstva prsteňa. Preto sa na prvý pohľad zdá chaotická, zrýchlená, avšak túto fragmentálnosť vyvažuje bohatým duševným rozpätím a hĺbkou výpovede...
Chladné léto roku 1953 (1988)
Málokto si uvedomuje, že 50-te roky boli v ZSSR časmi hrdinov, aj keď hrdinov neznámych, zneuznaných. A to je hlavné pozitívum tohoto filmu, kt. akoby dával cítiť to, čo Iľja Erenburg označil ako odmäk.
Piráti z Karibiku: Truhla mrtvého muže (2006)
Táto trilógia sa stane klasikou. Na rozdiel od odľahčenej jednotky je Truhlica mŕtveho muža náročnejšia, akčnejšia a hlavne pochmúrnejšia. Johnny Depp je bohovský, ak sa tak môžem vyjadriť.
Na Zlatém jezeře (1981)
Film sa zaoberá problematikou starnutia a problémou z toho vyplývajúcich. Do dokonalosti mu chýbala väčšia hĺbka, pretože výkony hlavných predstaviteľov boli povrchné.
Mulholland Drive (2001)
Najnovší režisérsky počin D. Lyncha je postavený na princípe časovej slučky, ktorá sa pomaly zaťahuje nad osudmi hrdinov filmu, ktorý zaujme i odpudí svojou kakofóniou.
Zachraňte vojína Ryana (1998)
Nemám rád S. Spielbrga a Toma Hanksa, preto budem subjektívny. Tých 5 oscarov nebolo na mieste. Keby vo filme prevládala šedé baroková akcia jeho začiatku a konca, nepovedal by som ani slovo, ale pre akúsi zmes vlasteneckej nedefinovateľnosti, samoúčelnosti a morálnych konfliktov rezonujúcich v jeho strede ináč nemôžem.
Smrtihlav (1998)
Fajnšmekrovská antiutópia Alexa Proyasa kde netradične spája sci- fi s totalitnou spoločnosťou.
8 MM (1999)
Chválim ho, ale zasa až taký unesený som nebol. Nicolas Cage tradične patetický a premrštený. OK, takého ho máme radi. Schumacher vystaval napätie na ponurej atmosfére špinavých ulíc, záberoch tvrdších ako väčšina amerického mainstreamu a typických prekombinovaných a tým predvídateľných thrillerových zápletkách - sklad v druhej polke filmu. A vôbec celý dej pôsobil otepane a klišovo. Vyšetrovateľ zhnusený svinstvom, na ktoré narazí, ukojí svoj podvedomý komplex spravodlivosti tým, že ju vezme do vlastných rúk a povraždí negatívov, aby sa po tejto doslova katarzii mohol ako ten poctivý vráti späť k rodine. Jeho žene , mimochdom emanciovanej americkej krave, manželská prísaha - v šťastí i v nešťastí- veľa nehovorí lebo ho chce nechať. Tak prečo som dal také vysoké hodnotenie? Odpoveďou sú dva slová. Phoenix žiari.