danoo

Otrepaná sci-fi rozprávka...

Dvojka ide po všetkých stránkach ďalej než jednotka. Demystifukuje, čo sa deje pod povrchom (mizogýnna spločnosť, sebanenávisť a oslobodenie). Snáď bude jeho dielo docenené v budúcnosti.

Larsa von Triera som vždy obhajoval, avšak tentokrát sa snaží LEN validovať sexuálnu závislosť hlavnej postavy tým, že žije vo svete potlačenej viny svojej túžby a všetci chlapi sú prasatá. Tieto motívy navyše ani poriadne nerozvíja, namiesto toho ukazuje kvantá genitálii a pohlavných stykov. Tým pripomína skôr Tinta Brassa než Ingmara Bergmana, ktorému by sa chcel podobať. Nymfom()nka sa však dá pozerať ako čierna komédia, vrcholom ktorej je kapitola Mrs. H s Umou Thurman, čo je pre mňa dosť málo...

Bizarné majstrovské dielo. Má to niečo z Pulp Fiction, Oldboya a Absolventa. Ešte nikdy som v jednom filme nevidel toľko protikladných prvkov (posvätnosť - profanita, viera - fanatizmus, láska - nenávisť, deviácia - normálnosť) spojených tak veselým spôsobom a bez akéhokoľvek cynizmu... Minimálne dvojnásobné zhliadnutie podmienkou!

Klasický prípad toho, čo sa stane, keď umenie príliš tlačí na pílu. Obrovský obrazový potenciál stráca na sile, pretože nie je naviazaný na koherentné rozprávanie, ktoré je i tak z polovice tvorené z citátov, v ktorých sa divák stratí. GITS pracoval len s jedným motívom z Prvého listu Korinťanom a výsledok bol na rozdiel od tohto veľmi intenzívny...

Japonská variácia na známu tému duše v stroji. Kyborg majorka Kusanagi verila v svoju existenciu preto, lebo to povedalo jej okolie. Čo ale v prípade, že robotický mozog dokáže vygenerovať dušu? Na akom základe by potom mala veriť v seba? Tieto otázky zrejme vedú k náboženstvu (religio), pretože jeden z jeho etymologických významov je znovu spájať (re-ligare).... Režisér streda akčné sekvencie s až teologickými úvahami, a ja som tomu prichádzal na chuť len pozvoľne, i keď sympatie tam boli od začiatku.

Hitchcockovský thriller v tom najlepšom zmysle! Majstrovsky strieda akciu, horor, komédiu a pokojnejšie momenty ozvláštňuje vtipnými dialógmi a groteskou. Navyše oproti klasickému Hitchcockovi je to trochu dizajnérske (Audrey Hepburn ako chodiaca reklama na Givenchy), čo určite niekto tiež ocení.

Extase je akousi filmovou verziou románu Milenec Lady Chatterleyovej, ktorá podobne ako Lawrenceov román ponúka niečo celkom iné, než sľubuje škandálna povesť. V tomto prípade skvelé herecké výkony, kameru a osvetlenie v štýle nemeckého expresionizmu a veľmi bohatú symboliku.

Ak sa vám páčila Cesta, bude sa vám páčiť i tento film. Tentokrát v pitoresknej atmosfére s dychberúcou „chaplinovskou“ Giuliettou Masinou. Cabiriine noci sú štúdiou o tom, ako jednoducho môže dobrý podľahnúť zlu, a predsa nad ním víťazí, i keď koniec je tu otvorený subjektívnej interpretácii.

Film by mali vidieť všetci, ktorí sa zaujímajú o grandiózne herecké výkony.