JoVanGogh

Toto nieje obyčajný dokument. Je v ňom akcia, dramatickosť, kúsok vtipu ale hlavne odkaz, ktorý by mal prijať každý človek na našej "šťastnej planéte", pretože nezostáva veľa času do okamihu, kedy už viac šťastná nebude a potom už bude uvedomovanie zbytočné. Dokonale natočený dokumentárny film. Rešpekt filmárom, snáď ním niekomu vplyvnému otvorili oči.

Kto je jeho matka? Žena, ktorá ho pre jeho dobro poslala k cudzím ľuďom ďaleko od domova a rozmýšľala nad tým, že ho tam nechá, aby mohla odísť s mužom? Alebo žena, ktorá ho zpočiatku chladne odmietala ale neskôr otvorila svoje srdce a prijala ho ako vlastné? Matka, hľadajúca v chlapcovi svoje vlastné dieťa, ktoré stratila. Neskôr však pochopí, že to nieje možné. Nanešťastie, toto silné puto vzniklo práve vtedy, keď sa mal malý Eero vrátiť domov. Krásne natočená dojemná dráma o chlapcovi, ktorý mal dve matky.

Patril mu svet, ako to aj chcel... avšak nič netrvá večne. Tony Motana skončil tak, ako mal. Ešte som nevidela film s tak dlhou metrážou, ktorý by mi nedovolil od neho odtrhnúť oči, ani sa len mrknúť na progress trvania. Al Pacino a jeho ohromná kubánska angličtina, mafiánsky spôsob "zdolávania" prekážok a kopce koksu ma doslova prilepili ku kreslu. Aj popri Krstnom otcovi je to najlepší gangsterský film, aký som videla.

Pútavá biografia jedného z najoriginálnejších maliarov v dejinách. Natočiť film o živote umelca však nieje také jednoduché, pokiaľ nieje jeho zámerom diváka uspať. Ed Harris ako režisér to však zvládol solídne a to bez toho, aby do Pollockovej biografie domýšľal nejaké extrémne udalosti. Jeho film je zaujímavý ako celý Pollockov život, jeho štýl a jeho tvorba. Rešpekt patrí Harrisovi aj za stvárnenie Jacksonovej osobnosti a tiež ma potešila Jennifer Connelly v úlohe jeho milenky Ruth.

Dvaja pútnici na ceste za niečim, čomu veria a čo nikdy nebolo dokázané, a ktorí cestou stretávajú ľudí s rôznymi názormi na cirkevné dogmy a katolícke otázky. Bunuel výstižne zobrazil nadčasovosť tejto problematiky prelínaním prítomnosti so stredovekom a nezabudol do toho pridať svoj typický humor.

Vynikajúci mafiánsky snímok s kopcom akcie a napätia a so štipkou humoru, ako sa štvorica zdanlivo celkom odišných chlapíkov sa vzoprela nedosiahnuteľnému Alovi Capone. Objavilo sa tu naozaj kvalitné herecké obsadenie, Kevin Costner si to zahral brilantne a šušlavý Sean Connery so svojimi hláškami takisto nemal chybu. Scéne na stanici nieje čo vytknúť, skutočne majstrovský film.

Jean Reno v úlohe opäť so zbraňami, tentokrát však nie ako policajt ale ako nekompromisný zabiják Leon. Dlho skrýval svoje srdce až dokým nestretol malú Mathildu. Neobvyklá dvojica si ma hneď získala a Gary Oldman a-la šialený Stansfield so svojim Beethovenom bol vynikajúci.

K tomuto filmu som sa dostávala pomerne dlho. Bolo to predovšetkým preto, že Lynchove filmy, ktoré som doteraz videla mi nie sú sympatické a nenašla som pochopenie pre jeho toľkými ospevovanú nekonvenčnosť. Moje predstavy sa naplnili ale nie úplne. Film bol na jednej strane vizuálne ťažko stráviteľný, avšak, čo bolo dôležitejšie, charakter Slonieho muža bol vykreslený nádherne a citlivo s dôrazom na emócie, avšak, nespozorovala som ani náznak patetizmu. Po smutnokrásnom finále som nemala oči suché, čo je u mňa veľmi neobvyklé ale považujem to za úspech. Anthonymu Hopkinsovi a Johnovi Hurtovi patrí moja poklona.

Tento film na mňa pôsobí veľmi pokojne. Prispieva tomu skvelý český komentár Miroslava Částeka ale najmä paleta teplých tónov farieb a jemná citlivá animácia. Frederic Back a jeho farebné ceruzky dokážu skutočne očarujúcim spôsobom upozorňovať diváka na dôležitosť prírody pre náš život.

Už za čias, keď som chodila na základku mi bol sympatický jej inteligentný humor. Jej kamoška Jane si ma získala svojim umeleckým založením a Trent svojim hudobným štýlom. Daria je sarkastický flegmatický introvert a miestami v nej vidím seba, preto som si ju tak obľúbila =)