Macejko

Chris Weitz je výborný režisér. Rutinérski sračkári typu Sanders so Snehulienkou a Adamson s Narniou mu môžu tak maximálne zoškrabovať námrazu z auta. Na rozdiel od nich totiž Weitz dokáže adekvátne predať epický moment, navodiť zimomriavky a vniesť do filmu správnu dávku osudovosti. Lenže... Chris Weitz zároveň nie je dobrý scenárista. Pre lásku démoniu, ten film by mal mať podtitul "expozičný dialóg v plnej poľnej". Už v dvetisíc siedmom, kedy som to videl prvý krát, mi tam niečo zľahka nehralo, ale až teraz, o takmer šesť rokov neskôr, ma to udrelo po držke v plnej sile. Väčšina dialógov v tom filme totiž objasňuje posuny v zápletke alebo minulosť nejakej postavy tak polopatisticky, až som si takmer pripadal, akoby herci čítali synopsiu deja z papiera. Scenár nedokáže nájsť spôsob, ako divákovi vyjaviť dôležité informácie prirodzenejšie, a vo výsledku to skrátka pôsobí často silene. Je škoda, že v snahe zavďačiť sa čitateľom knihy a byť pochopiteľný aj pre laika sa Weitz nakoniec uchýlil k tomuto, pretože inak je Zlatý kompas naozaj zábavnou, originálnou a dobre natočenou fantasy, ktorá si pokračovanie zaslúžila ako máločo iné.

Neuveriteľné, že na planéte Zem existuje takáto pekelná diera. Veľmi skľučujúci dokument.

Free, cool a in v tom najlepšom zmysle slova. Výborne to šľape po stránke adrenalínovej aj humorne odľahčenej, no a samozrejme to má Michaela Shannona, ktorý je vo svojej úlohe polodementného nerváckeho fízla tak skvelý, že neviem, či mu toho Zoda v Man of Steel ešte uverím ;)

Samozrejme, že JE to iné, než Pán Prsteňov. S tým sa nedá nič robiť. Je to čerstvé, je to nepoznané... avšak súčasne to na tie filmy, ktoré tak zbožňujeme a ktoré sme nesčíselnekrát videli, neustále láskyplne upomína. Pocit niečoho nového je všadeprítomný, zároveň je ale neustále pretkávaný príchuťou známou a milovanou. Stredozem je skrátka skutočne späť. Bohužiaľ fakt, že sa scenár naťahoval, kde sa len dalo, sa zakryť tak úplne nepodarilo. Ak by si niekto zmyslel, mohol by škrtať, škrtať a ešte raz škrtať. Našťastie (!!!), dôvodov pre toto konanie by sa našlo iba veľmi málo. Počiatok novej trilógie totiž až na pár výnimiek (napr. poloanonymní trpaslíci) výborne funguje. Je zábavný, je epický, a hoci je tá epika podstatne odlišná od tej, čo nám servírovala prsteňová trilógia, je nemenej silná. Hobit kráča cestou priam až mýtického pocitu, cestou jednoduchou a priamočiarou. Cestou, ktorá aj napriek rozprávkovosti nikdy neskĺzne do infantilnosti či otravnosti. Som ohromne spokojný, ale v hodnotení zostanem relatívne triezvy, pretože na 5 hviezd to celkom nie je. ------ Dojmy z HFR: Miestami pohyb síce pôsobí trochu zrýchlene (hlavne Radagast a jeho zajace), ale aj napriek tomu by som sa nebál celkový look označiť skutočne za výborný. Nemám rád podobné marketingové rečičky, ale v kombinácii so skvelým 3D a fantastickou čistotou obrazu som mal naozaj úprimne pocit, že cez nejaké magické okno hľadím priamo do Stredozeme. Žiadny dojem "masky sú masky, kostýmy sú kostýmy, kulisy sú kulisy" sa u mňa nedostavil a myslím, že vyššia snímková frekvencia je vskutku budúcnosťou filmovej tvorby. Nezaručujem však, že na vás to bude fungovať rovnako.

Obdivuhodne kvalitne natočený a zahraný "lolitovský" príbeh.

Skvelá čierna komédia. Ultimátnej geniality V Bruggách to síce nedosahuje, ale Martin McDonagh aj napriek tomu dokazuje, že je fantastickým režisérom. Natočiť brutálnu a krvavú historku o pomstychtivom mužovi zdanlivo seriózne a vo všetkej vážnosti a ZÁROVEŇ istými jemnými náznakmi vnuknúť divákovi myšlienku, že táto historka je vlastne vo svojej podstate strašná patetická kokotina a VĎAKA TOMU vyvolať salvy smiechu... niečo takéto vyžaduje zručnosť naozaj ťažkého kalibru. Avšak predchnúť týmto feelingom takmer celý film už nie je ničím iným, než výkonom hodným skutočného majstra.

Mám dojem, že niektorí užívatelia si profil tohto filmu snáď pomýlili s každoročným "Medzinárodným stretnutím kokotích hláv", organizovaným pod záštitou Spolku Ignorantských a Nadšene Generalizujúcich Píč (SINGP). Zdravím hlavne ultimátneho učenca, majstra slova a nespochybniteľného znalca Všehomíra, Darth Sidiousa. Nakoľko sa ale o fekále v slušnej spoločnosti nerozpráva a ja vlastne ani nemám dôvod sa tým grafomanským blábolom (update: najnovšie výrazne skráteným, did I make a difference?) kancelára Palpatinea zaoberať (pretože režisér Vojtek vo svojom filme prináša NEZAUJATÝ pohľad a nerieši, či si Rómovia môžu za svoju sociálnu situáciu sami), prejdem radšej konečne k samotnému filmu. Jedná sa o nadmieru sympatický počin, ktorý je navyše po väčšinu svojej stopáže skutočne veľmi zábavný, hlavne teda preto, lebo zúčastnení aktéri sa v prítomnosti kamery správajú naozaj prirodzene. Z toho vyplýva nielen množstvo autenticky vtipných replík od plejády skvelých figúrok (manželka Jana, fúzatý Berky), ale prekvapivo aj zaujímavý a štábom neovplyvnený zvrat, ktorý je určite snom každého dokumentaristu. Jediné, čo by som vytkol, je nejasný politický plán hlavnej postavy - veta "Mnohým som pomohol v minulosti a chcem pomáhať aj naďalej" predsa len nie je bohvieako konkrétna.

Formálne bezchybné (ručná kamera je zase raz vťahujúca), špinavé, upotené a tvrdo atmosférické. Gyllenhaal a Peña perfektní, to priateľstvo a parťácku lojalitu som im žral každú sekundu. Jediné, čo by to chcelo, je silnejšia ústredná linka, ktorá by to epizodické rozprávanie nejako pekne ucelila.

Našľapanou a energickou akciou priam nacucaný popcorn s úchvatným výtvarným riešením (každý cent z rozpočtu je vidieť), skvelo záporáckou Kate Beckinsale a neustále duniacou hudbou Harryho Gregsona-Williamsa, ktorá sama o sebe síce nie je nič extra, ale do filmu pasuje dokonale. Logické nezmysly s radosťou odpúšťam, pretože som sa naozaj výborne bavil a celkom ma mrzí, že som si to nedal v kine.

Ako komédia priemer. Slzopudný rehot ani jeden, hlasné smiechy asi štyri. Zas a znovu sa utvrdzujem v tom, že Amerika nemá po stránke filmových komédií už čo ponúknuť, a to dokonca ani vtedy, keď za jednou z nich stojí autor skvelých seriálov Family Guy a American Dad (a tých ďalších, čo som ešte nevidel). Ale pozor! Toto zďaleka nie je iba komédia. Dôvodom, prečo udeľujem vysoké hodnotenie, je fakt, že ide o naozaj výborný a emocionálne fungujúci film o chlapskom priateľstve. Áno, plyšový medveď nadáva a hulí trávu, ale každý si akosi zabudol všimnúť, že je to zároveň aj skvelo napísaná a životná postava, ktorá má do prvoplánovitosti vskutku ďaleko a ktorá s pomocou počítačových kúziel naozaj presvedčivo hrá. Sledovať Tedove interakcie s ako tradične extrémne sympatickým Wahlbergom rozhodne nie je taká radosť preto, lebo počas nich občas zaznie nejaké vypečené "fuck" alebo hláška. Zďaleka nie. Dôvodom je uveriteľnosť vzťahu medzi týmito postavami a ich excelentná buddy-chémia. Vynikajúcim príkladom je scéna, kedy sa tí dvaja pobijú - jednak sa smejete, pretože Mark dostáva od plyšáka na holú anténou od televízora, ale zároveň je vám strašne smutno, pretože viete, čo sa tým dvom asi deje v hlavách a že to ani pre jedného z nich nie je práve príjemné. Neviem ako u vás, ale niečo podobné je pre mňa oveľa hodnotnejšie, než rehúňanie sa na postavách, ktoré sú mi maximálne ukradnuté.