Macejko

Rozprávočka, ktorú vek pripravil o všetko, čo ju robilo zaujímavým. Je mi jasné, že pri päťhviezdičkových hodnoteniach tu zavládla masová nostalgia, a ja to užívateľom rozhodne nezazlievam. Každý máme filmy, na ktorých sme vyrastali. Avšak keďže ja sa na druhý diel starej trilógie Hviezdnych vojen pozerám spomienkami nezakalenými očami, musím smutne konštatovať, že Impérium vracia úder je skutočne slabý film. Oné legendárne momenty ako napríklad veta "I am your father" tu vôbec nefungujú (či už po stránke hereckej alebo dramatickej), po úchvatnom epickom rozmachu novej trilógie (aj keď je pravda, že jeho najväčšiu časť tvorí tretí diel) tu nie je ani len tá najslabšia pachuť a Vadera ako záporáka by si podal snáď aj Magua z Posledného Mohykána. Hovoril som to už pri Novej nádeji a hovorím to aj tu. Tri hviezdy za sympatické postavy a moju hlbokú úctu k celému fenoménu Star Wars.

Votrelec je jednoducho klasika. Na svoju dobu geniálny film, dnes už "len" výborný. Prial by som si ho vidieť v dobe jeho uvedenia. UPDATE: Zreje s každým zhliadnutím. 5*

Nebudem automaticky hádzať 5 hviezd len preto, že pre väčšinu ľudí sú Star Wars posvätná klasika. Ja som videl film, kde logika a herecké výkony dostávajú na prdel (Obi- wan odhalí Lukeovi, že jeho otec bol mocný Jedi - Luke ani nepodvihne obočie, nijako ho nezarazí ani to, že mu strýko o tom klamal / Luke nájde vyvraždenú rodinu a spálený domov - čo urobí? Skloní hlavu - žiadne slzy, proste nič / Dozvieme sa, že Luke nenávidí Impérium, avšak dôvod, prečo to tak je, sa Lucas neobťažuje vysvetliť - a takto by som mohol pokračovať), kde osudovosť nevyhrabete ani bagrom (to som mal hýkať pri trápnej Obi-wanovej smrti?), a kde vás z nudy vytrhne len parádna hudba a sem tam dobrá scéna. Na status legendy je to ale sakra málo.

...the hell did I just see? To, čo zhruba tri štvrtiny filmu bolo dejovým oblúkom síce nevybaveným, ale predsa dobre fungujúcim sledom epizódok zo vzťahu mladého poštára (veľmi slabo hrajúci Juraj Nvota) a cigánky (chrumkavá Iva Bittová), sa v záverečnej polhodine doslova zo sekundy na sekundu zmenilo na totálne mimózne WTF, kde skoky v čase a priestore (ktoré predtým pôsobili ako príjemný autorský zámer) prestali dávať akýkoľvek zmysel a kde vôbec celý film začal pôsobiť, akoby režisér ku koncu natáčania dostal do daru nejaký špičkový fet z Ameriky.

Dnes to už jednoducho nefunguje. Scény, pri ktorých som sa mal báť, mi pripadali skôr vtipné (a nie je to tým, že mám stále v pamäti Scary Movie 2). Film je navyše zle vygradovaný - hlavne posledná scéna je so svojou absenciou hudby totálne nezáživná, Ellen Burstyn je herecky úplne mimo a neveril som jej ani jednu jedinú emóciu, a za ten absolútne zbytočný dvadsaťminútový úvod by som dal niekomu poriadne cez hubu. Ako som už napísal pri Star Wars - nebudem dávať ultimátne hodnotenia za to, že je to "klasika". Keď ma neosloví a nezaujme, je mi jej historický význam úplne u riti.

Jedna z najväčších sračiek, aké som v živote videl. Istému typu ľudí by malo byť zakázané sa akokoľvek umelecky vyjadrovať, a režiséri prekliatej francúzskej novej vlny do tej skupiny patria všetci. A po tejto psychopatickej príšernosti, tváriacej sa ako film, som presvedčený o tom, že Alain Robbe-Grillet je ich hovnami pomazaným kráľom. Naozaj iba málokedy sa mi pri sledovaní filmu stane, že by som si neželal nič iné, než jeho tvorcu nakopať do gulí za to, že má vôbec tú nebetyčnú drzosť podobnú prašivú skurveninu naservírovať ľuďom a myslieť si, ako to tým fuj fuj komerčným (rozumej dobrým, príbehovo normálne vyrozprávaným) filmom frajersky natrel. Kokot jeden pojebaný artový.

Všetko, čo je možné predstaviť si pod slovom "nostalgia", u mňa zosobňuje práve Pippi Dlhá Pančucha. Ak som to v detstve nevidel aspoň tisíckrát, tak veru ani raz. A ako som to miloval... Po tých dlhých rokoch iba ťažko zatláčam slzu. Časť kúzla je daná aj vynikajúcim slovenským dabingom.

Môj inštinkt mi navrával, že sa dočkám filmu, ktorý sa mi páčiť nebude, v krajnom prípade filmu, ktorý označím za blbosť. Naozaj som ale nečakal, že sa dočkám nepochopiteľnej, psychotickej SRAČKY, oproti ktorej bledne od závisti aj záver Ružových snov a tvorba Larsa von Triera. Pointu postrádajúce a na seba nenadväzujúce scény, prelievajúce sa modro-fialovo-oranžové filtre, nápisy behajúce cez obrazovku, postavy chovajúce sa ako päťročné deti, resp. dospelí retardi... Vraj poetický film. Iste, ak je "poetický" synonymom k "prijebaný".

- "Som v druhom stave, ale nie s tebou." - "Tak ahoj."

Zub času sa podpísal iba na vizuálnej stránke.