Macejko

Hugh "som nasraný tak, že aj Wolverine by sa zo mňa poskladal" Jackman si ide pre Oscara, Gyllenhaal, Leová a vizuálny majster Deakins minimálne pre nomináciu, no a Denis Villeneuve sa vytešuje, že najlepší severský thriller uplynulých rokov natočil Kanaďan. Nekompromisná atmosférická lahoda a jeden z najlepších filmov roka. Psychologicky vyšťavujúce, majstrovsky zrežírované a rezonujúce ako struna. Fakt to nie je podľa nejakej knihy?

Príbeh (ak sa to tak dá vôbec nazvať) by banálnejší a nevzrušujúcejší už ani nemohol byť, ale čuduj sa svete - réžia tomu všetkému nejakým spôsobom dokázala dať zmysel a poriadok. Herečky vynikajúce. A samozrejme, zhruba takých 15 minút je to tiež skvelé porno. He-he-he.

Bez chuti a bez zápachu. Nie je to taký prúser, ako sa vám každý bude snažiť nahovoriť (myslené po filmovej stránke, po tej finančnej samozrejme áno), je to celkom akceptovateľne zrežírované a zo scenára som tiež nehádzal tyčky (aj keď pár tučných prešľapov sa nájde, hlavne teda nevysvetliteľné prežitie hrdinov po krvavej pasci, do ktorej padli), ale je to strašne bez výrazu a bez zapamätania hodných scén. Veľmi mi to pripomínalo posledného Wolverina, a rozhodne nie iba tým, že sa oba filmy zaoberajú japonskou tematikou. Apropó, Japonci. Viem si dokonale predstaviť, aká pecka to mohla byť v ich podaní. Krvavá, vášnivá, epická. Pokojne aj s rovnakým hereckým obsadením, beztak je tu chudák Hiroyuki Sanada za hlavného hrdinu, ktorému Keanu "kamenná tvár" Reeves iba prihráva. Už sa ale stalo a miesto plnokrvnej japonskej žranice tu máme riedku americkú polievočku, v ktorej viac než s katanami zápasia Japonci s anglickou výslovnosťou.

No namôjdušu - smrteľne nudné. Neviem, či Timurovi niekto zatrhol tie drogy, na ktorých frčal pri natáčaní predchádzajúcich filmov, ale Lincoln nemá takmer nič z hravosti a nápadov, ktorými sršali Wanted a Hliadky. Všetko natočené na neutrál, akcia nie je ani trochu cool a zábavnosť nevyplýva ani z toho, že sa to berie (zámerne) stopercentne vážne. Úplne najviac potom zamrzí odfláknutá hudba Henryho Jackmana, ktorá nie je doslova ničím iným, než o niekoľko levelov nudnejšou kopírkou jeho predošlých (a výborných) X-Men: First Class. Walker v titulnej úlohe je prekvapivo dobrý a Winsteadka je po dlhej dobe opäť príťažlivá, ale inak nula bodov. Relatívne vysoké hodnotenie udeľujem za to, že ma to aj napriek všetkým tým záporom vyložene nesralo.

Rozhodne veľmi, veľmi priemerné a áno, nakoniec sa dostavil aj ten pocit zbytočnosti. Práve po zhliadnutí Amazing Spider-Mana som si naplno uvedomil, ako fantasticky fungoval Raimiho prvý diel. Bol to film, v ktorom hrdinov "vzostup" z neznámeho čudáka v kostýme na hrdinu, v ktorého veria státisíce, dával zmysel a pôsobil prirodzene. O Webbovom počine to povedať nemôžem. Garfield je ako Parker v civile veľmi fajn, ale akonáhle si oblečie kostým a začne trúsiť hlášky, stane sa z neho neveľmi sympatický kokotko, ktorý v kratučkej montáži akurát pochytá pár zlodejíčkov a už je z neho symbol dobra a spravodlivosti, ku ktorému v hodine dvanástej vzhliadajú všetci obyvatelia New Yorku. Tento "build-up" je absolútne nedostatočný, nedá sa mu veriť a nefunguje kvôli nemu vôbec žiadna osudovosť. Čo nám teda zostalo? Fajn scény u tety a strýka (Martin Sheen je až prekvapivo oduševnelý), krásna Emma Stone, pár minút rutinnej akcie (dvojsekundové "first person" zábery ešte originalitu nerobia) a výborná Hornerova hudba, ktorá ako jediná do tohto jalového príbehu vnáša trochu toho epična (a ani raz v nej nezaznie tradičný Jamesov "motív nebezpečenstva", za čo má u mňa plus). Celkovo vzaté vo mne napokon zostal dojem, že Spidey nemal byť reštartovaný ešte minimálne 5 rokov, a ak áno, tak to mal byť reštart naozaj zásadný. Rozhodne to nemal byť iba mierne pozmenený Raimi. Každopádne však ostáva nádej. Nádej, že keď už sme si ten origin absolvovali druhýkrát, tak v sequeli sa konečne dočkáme niečoho naozaj nového a sviežeho. Len si nie som istý, či by to malo byť opäť pod taktovkou Marca Webba.

Podceňoval som, odmietal som, odkladal som... ale nakoniec som si Argo predsa len pozrel. A bol som viac než príjemne prekvapený. Lahodný scenár (do ktorého mierne nepasuje iba nevýrazný hlavný hrdina), vychutnávkoví herci vo vedľajších úlohách (Cranston, Goodman, Arkin) a v neposlednom rade krásne čisté režijné remeslo. Poňať politicky ladený námet ako napínavý dobrodružný thriller evidentne nie je každého šálka kávy, ale mňa to sakramentsky bavilo a s čistým svedomím to môžem označiť za zatiaľ najlepší Affleckov počin. Nie je to dokonalé, ale čo sa diváckeho naplnenia týka, dal mi tento film viac, než Gone, baby, gone alebo Mesto.

Po skončení som mal dojem, že som sa práve stal svedkom niečoho dôležitého. Niečoho, na čo si bude ľudstvo pamätať ešte vtedy, keď ja sám budem vetchým starcom. Mám toho už pomerne solídne nakomentovaného a aj narecenzovaného, ale tu, na tomto mieste a pod neskutočným návalom pocitov sa musím priznať - som v podstate v koncoch a naozaj netuším, ako opísanie kvalít Atlasu mrakov uchopiť. Tento film nečerpá silu zo svojich jednotlivých scén či dokonca z jednotlivých príbehov, a ani nimi samotnými nejako výraznejšie neohúri. A predsa, keď po troch hodinách príde koniec, zostane vo vás doposiaľ nepoznaný pocit. Akoby ste skladali puzzle, ktoré celé pozostáva z čiernych dielikov a ktoré vám svoj obraz ukáže až vtedy, keď posledný kúsok zapadne na svoje miesto. Wachowskí (spolu s Tykwerom) zase raz predbehli dobu. Nič unikátnejšie som snáď ešte nikdy nevidel a som jednoducho fascinovaný.

Thor ma bavil, Hulk ma bavil, bavili ma aj obaja Iron Manovia a Kapitán ma na prvé pozretie bavil tiež. Avengers, film, v ktorom si všetci spomenutí dali ultimátnu slezinu, ma ale takmer konštantne nudil. Prišlo mi to, akoby bol Whedon tak neskonale presvedčený o tom, že stretko marveláckych superhrdinov jednoducho BUDE iskrivé a ikonické... až akosi zabudol/prestal sa snažiť tam tú iskrivosť a ikonickosť vôbec dostať. Je síce pravda, že tieto vlastnosti snímok v skutočnosti má. Tie sa ale nachádzajú vždy iba v MOMENTOCH, nikdy nie v celých scénach. Z letargie ma nevytrhli dokonca ani záverečné deštrukčné jatky, preto musím tento film bohužiaľ označiť za obrovské sklamanie. Nie je to tým, že by bol natočený zle alebo napísaný debilne. Je ale tak prehypeovaný a tak veľmi nevyužívajúci svoj potenciál, až mi z neho ostalo smutno.

Moja obava, že Wes Anderson a ja sa pohybujeme každý v úplne inom vesmíre a máme odlišné príbehovo-rozprávačské preferencie, sa bohužiaľ potvrdila. Nebudem ale klamať - aj keď určite nie som správne "divný" (v dobrom slova zmysle) na to, aby som si ho plne vychutnal, nezostal som k tomu filmu chladný. Niečo na ňom rozhodne je a mám také tušenie, že sa k nemu raz vrátim.

Tak toto ma naozaj hrubo nebavilo. Neviem, či je to tým, že ma súčasné námety s politickým presahom väčšinou šialene nudia (česť výnimkám), alebo tým, že je to celé rutinne natočené, studené, odosobnené, béčkovo pôsobiace a Sean Bean tam takmer nie je.