Macejko

Nemôžem povedať, že by to nezačalo skvostne veľkolepo. V úvode mi srdce vskutku len tak plesalo a ja som sa tešil, že recenzie sa mýlili a že to bude stáť naozaj za to. Bohužiaľ, majestátny záber na obrovskú loď, ťahanú desiatkami väzňov za sprievodu burácajúcej piesne "Look down" zostal iba nádherným prísľubom toho, čo Bedári mohli byť, a nakoniec neboli. Po Valjeanovom prepustení sa film totiž postupne zmenšuje a stáva sa čoraz viac nudným, a to nie kvôli samotnému deju, ale naopak vinou režiséra. Nadšenie zo skvostnej výpravy a atmosféry sa razom vytratí, pretože drvivú väčšinu filmu je kamera prilepená na tváre hercov v detailnom zábere. Naozaj bol taký problém tie jednotlivé "spevácke vystúpenia" nejakým spôsobom ozvláštniť? Prečo to musí byť vždy a za každých okolností tvrdohlavý close-up? Nechápem to. V jednom kuse sa mi hlavou preháňali zlepšováky typu "tu by sa krásne hodil celok", alebo "táto pasáž si priam pýta poriadnu kamerovú jazdu". Nie. Close-up all the way. Ak by aspoň tie piesne stáli za to, tak by som to možno prežrel, ale ani v tomto ohľade ma ten film neuspokojil - s výnimkou už spomínaného "Look down" (a jeho variácií v priebehu deja) sú všetky piesne melodicky a orchestrálne neveľmi výrazné, nehodné zapamätania a navzájom si podobné ako vajce vajcu ("I dreamed the dream" nerátam, to už pozná každý). Herci sú famózni, ale ani tí jednoducho Bedárov neuchránia od nálepky sklamania. Úmorne dlhého sklamania, ktoré ním byť skrátka nemuselo.

Túžil som sa utratiť. Všeobecne nemám problém s podobnými akčnými výplachmi (tretích Transformerov som si užil vrchovato), ale každá demencia má svoje hranice. Pri pomyslení, že existujem na rovnakej planéte ako scenáristi tejto monštruóznej sračky (a že na nej žije tiež Ryhaňa a ten vyblednutý down), je mi od hanby priam až fyzicky nepríjemne. Úplne vážne - Hnev Titanov a Ghost Rider 2 sú vedľa Battleship oscarové megapecky. Odmietol som s tým spolupracovať na akejkoľvek úrovni a už dlho, naozaj veľmi dlho ma nejaký americký film neurážal natoľko, že by som z neho nenávidel každú jednu sekundu.

Mám dojem, že niektorí užívatelia si profil tohto filmu snáď pomýlili s každoročným "Medzinárodným stretnutím kokotích hláv", organizovaným pod záštitou Spolku Ignorantských a Nadšene Generalizujúcich Píč (SINGP). Zdravím hlavne ultimátneho učenca, majstra slova a nespochybniteľného znalca Všehomíra, Darth Sidiousa. Nakoľko sa ale o fekále v slušnej spoločnosti nerozpráva a ja vlastne ani nemám dôvod sa tým grafomanským blábolom (update: najnovšie výrazne skráteným, did I make a difference?) kancelára Palpatinea zaoberať (pretože režisér Vojtek vo svojom filme prináša NEZAUJATÝ pohľad a nerieši, či si Rómovia môžu za svoju sociálnu situáciu sami), prejdem radšej konečne k samotnému filmu. Jedná sa o nadmieru sympatický počin, ktorý je navyše po väčšinu svojej stopáže skutočne veľmi zábavný, hlavne teda preto, lebo zúčastnení aktéri sa v prítomnosti kamery správajú naozaj prirodzene. Z toho vyplýva nielen množstvo autenticky vtipných replík od plejády skvelých figúrok (manželka Jana, fúzatý Berky), ale prekvapivo aj zaujímavý a štábom neovplyvnený zvrat, ktorý je určite snom každého dokumentaristu. Jediné, čo by som vytkol, je nejasný politický plán hlavnej postavy - veta "Mnohým som pomohol v minulosti a chcem pomáhať aj naďalej" predsa len nie je bohvieako konkrétna.

Jeden múdry človek raz vyhlásil: "Neexistuje nič subjektívnejšie ako to, čo pripadá človeku vtipné." A keďže máme čo dočinenia s komédiou, tak pri hodnotení nebudem brať ohľad na remeselnú stránku filmu alebo na Cohenov herecký výkon (oboje je na úrovni) a pojmem to jednoducho. Bavil som sa na 5 hviezd? Nie. Bavil som sa na štyri? Skoro, ale na to by kvalita a kadencia vtipov musela byť trochu vyššia. Ergo to máme rovné tri hviezdy (resp. zhruba 7/10) a 21 Jump Street zostáva tento rok neprekonaná. Moving on.

Free, cool a in v tom najlepšom zmysle slova. Výborne to šľape po stránke adrenalínovej aj humorne odľahčenej, no a samozrejme to má Michaela Shannona, ktorý je vo svojej úlohe polodementného nerváckeho fízla tak skvelý, že neviem, či mu toho Zoda v Man of Steel ešte uverím ;)

Ani miestami dobrá akcia a cool momenty (Zeus a Hádes bojujúci bok po boku) nedokáže prebiť neskutočnú debilitu scenára. Zostáva mi rozum stáť nad tým, ako niečo takéto muselo byť napísané viac než jedným človekom a ako ten výsledný počin mohol byť vôbec niekým schválený. Množstvo ľudí sa sťažovalo na demenciu jednotky. Tých tento film garantovane na mieste zabije. Hrozná sračka. Čo sa týka vysokorozpočtových veľkofilmov, Hollywood je v hlbokej žumpe.

Samozrejme, že JE to iné, než Pán Prsteňov. S tým sa nedá nič robiť. Je to čerstvé, je to nepoznané... avšak súčasne to na tie filmy, ktoré tak zbožňujeme a ktoré sme nesčíselnekrát videli, neustále láskyplne upomína. Pocit niečoho nového je všadeprítomný, zároveň je ale neustále pretkávaný príchuťou známou a milovanou. Stredozem je skrátka skutočne späť. Bohužiaľ fakt, že sa scenár naťahoval, kde sa len dalo, sa zakryť tak úplne nepodarilo. Ak by si niekto zmyslel, mohol by škrtať, škrtať a ešte raz škrtať. Našťastie (!!!), dôvodov pre toto konanie by sa našlo iba veľmi málo. Počiatok novej trilógie totiž až na pár výnimiek (napr. poloanonymní trpaslíci) výborne funguje. Je zábavný, je epický, a hoci je tá epika podstatne odlišná od tej, čo nám servírovala prsteňová trilógia, je nemenej silná. Hobit kráča cestou priam až mýtického pocitu, cestou jednoduchou a priamočiarou. Cestou, ktorá aj napriek rozprávkovosti nikdy neskĺzne do infantilnosti či otravnosti. Som ohromne spokojný, ale v hodnotení zostanem relatívne triezvy, pretože na 5 hviezd to celkom nie je. ------ Dojmy z HFR: Miestami pohyb síce pôsobí trochu zrýchlene (hlavne Radagast a jeho zajace), ale aj napriek tomu by som sa nebál celkový look označiť skutočne za výborný. Nemám rád podobné marketingové rečičky, ale v kombinácii so skvelým 3D a fantastickou čistotou obrazu som mal naozaj úprimne pocit, že cez nejaké magické okno hľadím priamo do Stredozeme. Žiadny dojem "masky sú masky, kostýmy sú kostýmy, kulisy sú kulisy" sa u mňa nedostavil a myslím, že vyššia snímková frekvencia je vskutku budúcnosťou filmovej tvorby. Nezaručujem však, že na vás to bude fungovať rovnako.

Veru tak, každé malé decko v sebe ukrýva potenciál stať sa desivou a ľudský život devastujúcou silou, hlavne ak je obklopené dostatočným množstvom zaslepených idiotov. Stačí si niečo vymyslieť a potom ukázať prstíkom. Skvelá dráma s výborným Madsom, naozaj nepríjemná na pozeranie (niektoré scény nútia priam až obhrýzať omietku... alebo niečo rozmlátiť), ktorá ma ale emocionálne nerozdrvila až tak veľmi, ako väčšinu divákov. S dôrazom na "až tak veľmi".

"Everything wrong with..." od CinemaSins je síce môjmu srdcu bližšie, ale aj frajeri zo Screen Junkies dokážu mnohokrát kráľovsky pobaviť. "Bewbs!"

Vynikajúca hlavná hrdinka (v podaní skvelej Jennifer), ktorej som naozaj fandil, s ktorou som súcitil a o ktorú som sa bál. Miestami úžasná Howardova hudba. Profesionálna Rossova réžia. Za iných okolností by som viac kladov snáď ani nevyžadoval... ale je tu jeden problém, a to naozaj závažný. A to sú otázky. "Ako je možné, že počítačové modely dokážu ohroziť nedigitalizovaných hrdinov z mäsa a kostí?" "Prečo spoločnosť funguje tak, ako funguje?" "Prečo je svet rozdelený na distrikty?" "Čo bola zač tá tajomná "vzbura", ktorá to všetko spôsobila?" A tak ďalej, a tak ďalej. Nečítal som knihu, takže nemôžem porovnávať, ale svet Panem prezentovaný vo filme jednoducho NEFUNGUJE na žiadnej úrovni. Akonáhle som začal rozmýšľať o akomkoľvek jeho aspekte, celý film sa rozsypal ako domček z karát. A niečo takto trestuhodné nedokážem prehryznúť aj napriek pozitívam.