slavo75

Pani režiséria Věra Plívová - Šimková to s deťmi skrátka vždy vedela. Film Brontosaurus je v našich televíziách uvádzaný omnoho menejkrát, než ostatné jej skvelé detské filmy, je to však na škodu, pretože ani tento film nijako nezaostáva za kvalitami Lišákov, Myšákov, Krakonošov, Rozmarýn a Pánov Klukov! :-) V detských úlohách excelujú vtedajšie detské hviezdy i neskoršie hviezdičky na čele s Danou Vávrovou, Michalom Hofbauerom, neskutočne roztomilý je Lukáš Bech, Tomáš Šimek je tu v úlohe na svoj vek až priveľmi rozvážneho školáka a ochrancu prírody. Na rozdiel od jedného komentára nižšie si nemyslím, že je naivné nechať si deti myslieť, že vyzbieraním odpadkov v lese zachránia svet a nebudú sa pýtať na dymiace elektrárne a otrávené rieky. Skôr išlo o zobrazenie toho, čo vlastne školopovinné deti môžu spraviť pre životné prostredie v rámci svojich možností. Za naivné považujem skôr to, ak si niekto myslí, že školopovinné deti budú protestovať proti globálnym ekologickým problémom, aký čmudiace elektrárne a otrávené rieky sú. Ekologické cítenie sa začína v našom bezprostrednom a najbližšom prostredí a našom vzťahu k nemu. Je zbytočné drístať o veľkej ekológii, ak si nedokážeme vyčistiť ani les. Ale to je na inú debatu. Podľa mňa sa pani režisérke skrátka podarilo nič nezostať dlžná svojej vysokej profesionalite - nakrútila pôsobivý film o najmenších milovníkoch a ochrancoch prírody. Detskí herci sú tu - ako vo všetkých jej filmoch - prirodzení, neafektovaní, detsky milí, riešia svoje vzťahové problémy. Režisérke sa tu znova osvedčila jej tradičná šablóna dvoch znepriatelených detských skupín (tak ako vo filmoch Krakonoš a lyžníci, Lišáci, Myšáci a Šibeničák, Páni kluci), napriek tomu to však nie je klišé a dokázala to spracovať inak a znova atraktívne. Pravdepodobne je to preto, že všetky deti - nech žijú tu alebo inde - sú si veľmi podobné. Dokážu byť kamarátske i nepriateľské, zlomyseľné i dobroprajné, dokážu sa nadchnúť pre spoločnú vec. Práve kvôli tomu mám filmy Věry Plívovej - Šimkovej rád. V neposlednom rade - nesmiem zabudnúť poukázať na prenádhernú hudbu Petra Hapky (ako vždy :-) ), vynikajúce texty piesní (Zdeněk Rytíř), ktoré počas celého filmu spieva Lenka Filipová. Je škoda, že hudba z tohto filmu chýba v oficiálne vydanej diskografii Petra Hapku i Lenky Filipovej. Sú to zaujímavé rarity.

Ten film ma v detstve fascinoval. Umožňoval totiž nazrieť do zákulisia natáčania filmu, v záberoch boli kamery, svetlá, klapka :-) , maskéri... Skrátka – pre mňa ako detského diváka to bolo úžasné – vidieť, ako vlastne film vzniká. Priznám sa, že z toho obdobia mi úplne unikla dejová os a vôbec som si nepamätal, o čo vo filme vlastne išlo. Celý film sa mi zlial iba do niekoľkých fragmentov – ostrihané vlasy Pavlíny Mourkovej, práca maskérov s „čiapkou“, pomocou ktorej sa vyrábala plešina, figurína, ktorá bola vernou kópiou Pavlíny Mourkovej. A ešte veta jednej z detských postáv: „Já se v tom točit nebudu“ – na čo si strhla z hlavy tú masku plešiny. Ten film som po rokoch videl znova až nedávno a trvám na svojom – je to skvelý film pre deti (a nielen pre ne) o tom, ako vzniká film a aké veľké dobrodružstvo môže natáčanie filmu byť. Zaujalo ma to, pobavilo, miestami rozosmialo. Iva Janžurová je skvelá (jej postava nepochybne v mnohých situáciách používa pracovné postupy samotnej režisérky filmu Viery Plívovej – Šimkovej), Dáša Veškrnová je tiež úžasná a pesnička, ktorá sa nesie celým filmom v podaní Jany Kratochvílovej je úžasne chytľavá (hudba Petr Hapka). Pre mňa skrátka krásny oddychový letný film. „Zase slunce pálí – dlouho jsme si přáli máj – zase slunce pálí – láska – nebe – peklo – ráj...“

Vynikajúca „konverzačka“ z pera autorky Táne Kusej, ktorá je z času na čas uvádzaná aj v divadlách. Je napísaná tak skvelo, že od začiatku do konca sa na vtipných situáciách, dialógoch, hádkach a často absurdných situáciách, skvele bavíte. Odhliadnuc od miniatúrnej úlohy Františka Kovára, ktorý do deja vstúpi až v samom závere inscenácie, je to skrátka vyrovnaný herecký koncert troch hlavných postáv – Margity v podaní Božidary Turzonovej ako večne zaneprázdnenej prekladateľky z amharčiny, ktorá tým pádom zanedbáva manžela aj domácnosť, roztržitého a do svojej práce zažratého programátora Bohuša (Martin Huba) a do tretice excelentnej Marty Sládečkovej v úlohe Skarlet – atraktívnej a extravagantnej – aj keď nežiadúcej – „pomocnice v domácnosti“, ktorej identita je spočiatku ukrytá za údajnú sesternicu Margity. Skarlet sa hneď v úvode votrie do domácnosti Margity a Bohuša a jej jediným cieľom je nahradiť večne zaneprázdnenú Margitu a postarať sa o Bohuša. Táto tajná misia je známa iba Margite a Skarlet no a naivný a nič netušiaci Bohuš postupom času prijíma všetko, čo mu Skarlet tak ochotne servíruje. Skarletina až prehnaná starostlivosť neunikne pozornosti Margity, ktorá sa postupom času obáva, že by tá starostlivosť mohla časom presiahnuť prijateľné medze, preto rázne zasiahne a preberie starostlivosť o manžela do svojich vlastných rúk. Záver inscenácie vyznieva komicky, pretože sa karta úplne obrátila a zanedbanou sa stala Margita – namiesto svojich prekladov sa stará o domácnosť a manžela, preto sa inscenácia končí tak, ako začala – nevítanou a nepozvanou návštevou člena spoločnosti na ochranu zanedbaných žien – Reného Kvasničku, ktorý je pripravený túto situáciu zvrátiť. Táto skvelá komédia vlastne nemá hluché miesto a divák sa baví od začiatku do konca. Táto inscenácia patrí podľa mňa k vrcholu televíznej inscenačnej tvorby svojej doby.

Nemám rád zbytočný pátos ani prehnanú nekritičnosť, tomuto seriálu však nemám čo vytknúť, pretože ho považujem za dokonalý – po stránke scenáristickej, dramaturgickej, režijnej, hereckej, výpravnej, hudobnej, kameramanskej. Všetky tieto dielčie zložky do seba tak perfektne zapadajú, až z toho človeka mrazí. Seriál, ktorý má výborný námet, je skvele napísaný, má zaujímavý dej, myšlienku, smeruje odniekiaľ niekam. Má svoje vlastné humanistické posolstvo. Je preplnený skvelými nápadmi, originálnymi riešeniami technických vymožeností budúcnosti. Skrátka – tento seriál zaujal v dobe svojho vzniku a mňa poteší kedykoľvek. Z pohľadu dnešnej filmovej techniky sú niektoré triky alebo prevedenia možno naivné, z celého seriálu však cítiť obrovské človečenstvo, ktoré mu vdýchli jeho tvorcovia a ani najmodernejšia technika a najúžasnejšie efekty dneška by nedokázali viac. Navyše – všetko v seriáli je prirodzené, aj sci-fi veci sú uveriteľné, aj „amarouny“ sa vám budú zdať jedlé, aj „krtkovanie“ normálne. Celú výpravu ADAM 84, rovnako ako Adama, deda Drchlíka, Ali, psa Fida, kolotočiara Edu – vlastne všetky postavy – si obľúbite. Nie sú totiž vymyslení – zú z mäsa a kostí! Tí dnešní – aj tí z roku 2484!

Musím sa priznať, že som bol trocha prekvapený pomerne nízkym hodnotením oboch týchto filmov, pretože podľa mňa je štylizácia do prvorepublikového obdobia dokonalá. To, čím u mňa oba tieto filmy stúpli, sú práve hudobné varietné čísla. Sú profesionálne zvládnuté ako po hudobnej tak aj po choreografickej stránke. Dodnes ma mrzí, že ani v čase vzniku filmu ani s odstupom rokov, nevydalo žiadne hudobné vydavateľstvo album so skladbami z tohto filmu. Nie sú to síce žiadne hudobné skvosty, napriek tomu ide o veľmi príjemne štylizovanú hudbu so zaujímavými textami aj aranžmánmi. Mňa osobne zaujala aj výprava a kostýmy. Dejová línia filmu tiež nie je nijako podpriemerná a mňa ako diváka od začiatku do konca zaujímalo, ako to celé vlastne dopadne. Dekadentná spoločnosť zámku Riviéra sa dokázala zabávať naozaj veľmi uvoľnene, v niektorých miestach mi to prišiel ako veľmi otvorený film s pomerne odvážnymi scénami. Oba snímky rozhodne patria do zlatého fondu českej kinematografie.