Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Komedie
  • Drama
  • Krimi
  • Pohádka
  • Rodinný

Recenze (25)

plakát

Kukačky (2021) (seriál) 

Hmm... Moje pocity sú zmiešané. Skvelý a originálny námet, scenár bohužiaľ priemerný a miestami podpriemerný; konanie jednotlivých postáv občas nelogické, schematické a stereotypné. V konečnom výsledku je to miestami Rosamunde Pilcherová, miestami strašne presladená rodinná romantika a miestami celkom pozerateľná sonda do života rodín so záhadným prepletencom detí a vzťahov. Čo mi vadilo najviac bola úplná absencia odpovedí na otázky, ktoré museli bežať hlavou snáď každému divákovi: naozaj zainteresované rodičovské páry vedome ignorujú fakt, ktorý sa dozvedeli - že ich biologické dieťa, dieťa, ktoré splodili a ktoré tie matky porodili, vyrastá v inej rodine? Rozumiem tomu, že cítili ohrozenie z toho, že by ich niekto mohol pripraviť o dieťa, o ktoré sa šesť rokov starali a ktoré mali za svoje. Ale prvé tri diely tam nebol vari ani náznak záujmu o svoje biologické dieťa a ústredným motívom bola obranná pozícia aktuálnych rodinných zoskupení. Pre mňa nelogické a veľmi nepravdepodobné, že by sa biologickí rodičia nezaujímali o svoje skutočné dieťa.  Čo však stojí za osobitnú zmienku sú naozaj výborné a nadpriemerné výkony: David Novotný - výborný, Sabina Remundová - naozaj skvelá a každou rolou dokazuje, že je rovnako dobrá v komediálnej polohe i v dramatických úlohách. Bola naozaj mimoriadna a poloha starostlivej a láskavej matky jej sadla. Výborný bol aj malý Viktor Sekanina - v úlohe Jakuba s aspergerovým syndrómom pôsobí veľmi disciplinovane a presvedčivo. Absolútne prekvapenie pre mňa je Denisa Barešová, ktorá hrala tak civilne a s takou ľahkosťou, ktorá sa tak často nevidí. Ak bude mať šťastie na zaujímavé roly v dobrých filmoch a seriáloch, tak má šancu stať sa naozaj prvotriednou herečkou. Má obrovský potenciál a už kvôli nej stojí za to seriál Kukačky vidieť.

plakát

Hvězda (2020) (divadelní záznam) 

Celkom príjemné predstavenie, Eva Holubová je výborná, aj keď sa mi miestami zdalo, že nie je úplne vo forme. Hereckému výkonu na divadelných doskách asi naozaj chýba kontakt so živým publikom a miestami to bolo cítiť. Neviem, či som jediný, komu však hra z pera Patrika Hartla neprišla ako úplne originálna. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že výraznú inšpiráciu našiel autor v inej hre, v ktorej roky exceluje Eliška Balzerová, totiž v hre Můj báječný rozvod. Samozrejme, že to nie je úplne to isté, ale koncepcia a dramaturgia hry je veľmi podobná. Tým samozrejme autora nechcem obviňovať z plagiátorstva; dajme tomu, že vo mne hra vyvolala veľmi intenzívny pocit autorskej inšpirácie práve hrou Geraldine Aron. Hartl tak stvoril príjemnú hru, ktorá bude celkom určite svedčať aj iným herečkám a ktorá bude môcť byť uvádzaná aj s odstupom času. Téma manželskej nevery a partnerského rozchodu je totiž večná.

plakát

Ach, ta láska nebeská... (2020) (TV film) 

Zámer mali tvorcovia asi dobrý - legenda takého formátu, akým bola Eva Pilarová, si "tribute" film zaslúži. Realizácia tohto dielka však vo výsledku nepôsobí najlepšie. Celé je to také nemastné, neslané, miestami hrozne silené, bez výraznejšieho nápadu. A nezachránila to ani vcelku originálna a široká zostava známych umelcov, ktorí boli ochotní sa tam doslova iba mihnúť. Škoda, lebo dalo sa z toho vyťažiť omnoho viac. Ešte aj hudobné čísla boli nevýrazné a mdlé. Milo ma prekvapila v epizódnej úlohe Bára Basiková.

plakát

Lásky Kačenky Strnadové (1926) 

Na dobu svojho vzniku veľmi zaujímavé a zábavné, scéna s tancom "kačka-ston" ma dostala a pobavila. Ten film som videl prvý krát až 88 rokov od jeho vzniku :-) a nestačím sa čudovať, aký svieži situačný humor dokázali vyprodukovať autori ešte v ére nemého filmu. Pre mňa v pozitívnom zmysle veľké prekvapenie.

plakát

U nás doma (1988) (seriál) 

...a ja som sa celkom pobavil! :-) Vážne - nie je to žiadna hĺbka, ale ako analýza medziľudských vzťahov aj jednotlivých charakterov to celkom ujde. A že sú kulisy zasadené do obdobia socializmu, nastupujúcej glasnosti a perestrojky? To vôbec nie je dôležité... Charaktery sú večné, prežívajú naprieč dejinami, spoločenskými zriadeniami alebo historickými obdobiami. Podľa mňa naozaj slušne natočené, veľmi dobré herecké výkony.

plakát

Saxána a Lexikon kouzel (2011) 

Tak takýto zlý film takého skvelého režiséra som ešte nevidel. Je to naozaj veľmi zlé... Na druhej strane - je to takmer učebnicový príklad toho, že ani legendárny režisér a vcelku slušné herecké obsadenie nie je zárukou toho, že sa nakrúti dobrý film. Už samotný nápad nakrútiť pokračovanie Dívky na koštěti je podľa mňa scestný - ale dajme tomu, som schopný to rešpektovať. Ale týchto 90 vyslovene pretrpených minút mi dáva za pravdu - napriek tomu z toho radosť nemám. Hneď od začiatku mi drásali uši neskutočne neprirodzené a kostrbaté dialógy, jednotlivé postavy sú napísané zle. Nie sú to postavy z mäsa a kostí - obávam sa, že ani najlepší herec by tak zle napísanú postavu neuhral. Hlavný detský herecký výkon je katastrofálny sám osebe - je to až neuveriteľné, že režisér Vorlíček sa s takto "zahranou" postavou uspokojil. Bohdalová, Somr, Lábus a Dulava podľa mňa svoje party uchopili statočne, ale na zmenu celkovo zlého dojmu z filmu to nestačí. Celé je to také kŕčovité, nelogické, umelé, bez života, bez atmosféry... A výsledok? Ako keď "pejsek s kočičkou pekli dort"... :-) Pánovi Vorlíčkovi sa toto naozaj nepodarilo - a chcem veriť tomu, že ako renomovaný režisér to vníma rovnako, len takto nekvalitne rozpracovaný projekt jednoducho kvôli záväzkom dokončiť musel (však to aj trvalo). Konečný výsledok je viac než tristný... Dúfam, že mnoho režisérov sa poučí a nadlho si dajú pokoj od natáčania voľných pokračovaní kultových filmov... Tři oríšky pro Popelku po štyridsiatich rokoch by som už asi nerozdýchal... ;-)

plakát

Zborovňa (1999) (seriál) 

Že slovenských situačných komédií je menej ako šafránu - o tom sa snáď ani nemusím rozpisovať. A ak by sme hľadali kvalitný slovenský sitkom - to by už bola naozaj úloha pre schopného detektíva! :-) Ale vážne - som (mierne povedané) prekvapený z celkovo mimoriadne nízkeho hodnotenia tohto seriálu. Pred časom som sa k nemu vrátil a postupne som zhliadol väčšinu častí s odstupom 12 rokov od jeho vzniku - a veľmi príjemne som sa pobavil. Podľa môjho názoru ide o najvydarenejší pôvodný slovenský "sitkom", ktorý je vynikajúco napísaný - všetky postavy majú svoju jasnú charakteristiku a držia sa svojej línie. Všetci herci vo svojich postavách predvádzajú veľmi slušné výkony - a to pritom nemám rád samoúčelné "pitvorenie sa" ani tzv. "toaletný" humor. Božidara Turzonovová ako zanietená profesorka slovenčiny je mimoriadne roztomilá; Diana Mórová, Oľga Belešová, Zuzana Fialová i Slávka Halčáková sa svojich postáv zhostili veľmi slušne. Mužské osadenstvo v osobách Mariána Zednikoviča, Jána Kronera a Richarda Stankeho podávajú tiež veľmi dobré výkony. Je zaujímavé, že herci sa vo svojich postavách držia v takej akurátnej polohe, neskĺzavajú do roviny prehnaného afektu, čo je nesporne zásluhou kvalitného režiséra. Vtipné dialógy a dobrý situačný humor ma pobavili aj s odstupom spomínaných dvanástich rokov a nepochybujem o tom, že ma pobavia aj niekedy nabudúce. Je skvelé, že k dobrej zábave nie sú nevyhnutné nákladné efekty ani hollywoodska výprava - stačí dobrá téma, dobrý autor a skvelí herci.

plakát

Fantom operety (1970) (seriál) 

Naivita deja je v tomto prípade zámerom a formou, ako parodovať naivné zápletky v operetnom žánri. Tvorcom sa to podarilo dokonale - nechýba zápletka, zločin, kladné i záporné postavy, láska, intrigy - to všetko v citlivom spracovaní, kde satira a irónia sú vo vyváženej rovine a kde paródia neskĺza na úroveň výsmechu. O kvalitách hereckých výkonov je asi zbytočné sa rozpisovať - Bohdalová, Janžurová (asi dve najvýraznejšie postavy, ktoré excelujú v konverzácii aj v "pohybových" kreáciách), skvelá je Stella Zázvorková a rozhodne pobaví aj Hlinomaz, Menšík, Lipský, Bláha... Nenáročná, ale pritom vkusná zábava.

plakát

Po životě (2009) 

Ako celok absolútne nepresvedčivé. Celkom sľubný začiatok sa prehupol do sledu - aj v tomto žánri - nudných scén. V tomto žánri je práca s fikciou žiaduca, ale na sprostredkovanie, resp. kladenie filozofických otázok o zmysle života a smrti, prípadne na zamyslenie sa nad tým, či existuje život po živote, to naozaj nestačí. Film, ktorý sa tvári hlbšie, než v skutočnosti je.

plakát

Černá kniha (2006) 

Pre mňa veľké klišé - predvídateľný dej - a najmä účelové zápletky. Niekoľko silnejších pasáží môj celkový dojem nevylepšuje. Vykreslenie hraničných životných situácií si vo filme žiada trocha iné výrazové prostriedky, ako hollywoodsku filmársku rutinu. Pre mňa priemerný film, ktorý nijako nečnie nad odstatnými podobnými snímkami s touto tematikou.