Desperado

Horor určený pre divákov, ktorí sa nestretli s Kingovou predlohou a taktiež aj pre tých, ktorí nevideli originálnu verziu, ktorá síce pôsobila rovnako silne televíznym dojmom ako táto (však nakoniec aj bola), ale na druhej strane bola atmosferickejšia, akosi na hororové ingrediencie čistejšia. Nová verzia obsahuje lepších a zvučnejších hercov (paradoxne jeden z kameňov úrazu), horší scenár, klasicky Kingovsky dlhá stopáž (napr. Storm of the Century, Stand, Rose Red), tým pádom aj veľa vaty medzi napínavými scénami , vyložene trápny a smiešny koniec, ktorý je ako z iného filmu a ktorý celkove kazí celý dojem dovtedy slušného hororíku. Alebo že by si tvorcovia pomysleli aj na Cohenovú strašnú (nie strašidelnú) druhú časť s podtitulom Návrat do Salem's Lot? Záver je akoby z neho vystrihnutý, ba čo viac, čo sa týka trápnosti, ho aj prekonáva. A taktiež k mínusom by som zaradil aj postavu samotného Barlowa, ktorý tu pôsobí nezaujímavo, necharizmaticky...proste diabeticky. A nezachráni ho ani herecký predstaviteľ, skôr naopak, film od chvíle, keď sa v plnej paráde objaví na scéne, stratí na atmosfére a napätí. A ako klinec do rakvy (úplne sa tvorcovia trafili :-) ) je spomenutý koniec. Ten je ako som spomenul, naozaj strašný!

Ďalšia prechvalovaná záležitosť. Remeselne veľmi slušné, čo iné očakávať od Martyho, ale nevybral si najvhodnejšiu látku a zdá sa, že s týmto žánrom nemá skúsenosti. Záver dáva dvojité vysvetlenie, aj keď to nemal ani v pláne, samozrejme väčšina berie len jediné rozuzlenie, ktorému však podrážajú nohy predchádzajúce oslie mostíky a veľmi nevierohodný dej. Di Caprio odviedol svoj nadštandard, ale vzhľadom k ponúkanemu záverečnému twistu sa do postavy typovo nehodí, čiže byť dvorným hercom renomovaného tvorcu nemusí byť vždy výhra. Prekážali mi tam aj trikové sekvencie, ktoré príbehu len škodili, a aj flashbacky či snové vízie robili celkovému atmosferickému vyzneniu len medvediu službu. Sú tu však skvelé dialógy (bizarne pôsobivý rozhovor Di Capria s Levinom v jeepe), úchvatná kamera, ale Kingsleyho záverečné vysvetlovanie ma však šokovalo nepríjemne než by som si tu skladačku pôvodne predstavoval. Pretože k vyše dvojhodinovému rozprávaniu sa ani jedno rozuzlenie nehodí, a je to len zbytočná hra s divákom a zaradenie sa do trendy novodobých thrillerov. Nečítal som spomínanú predlohu, čiže neviem súdiť, aká záverečná dvojznačnosť fungovala v nej, ak vôbec bola, ale z filmu ani po druhom zhliadnutí sa mi nedostali dostačujúce argumenty čo i len k jednej. Ako klasický noir by to fungovalo lepšie než táto dráma, čo sa tvári už od úvodných minút ako búda na všetkých, čo očakávajú niečo výnimočné. U mňa sa však také niečo nedostavilo. Asi siahnem po knižke.

Silný a nezabudnuteľný film, kde mi nevadila takmer trojhodinová stopáž (ano, mám na mysli SE verziu). Ed Harris v ňom dokazuje, že je schopný utiahnúť aj trikový veľkofilm. Výdatne mu v tom však pomáha James Cameron, ktorý každý svoj film pojme s maximálnou dávkou perfekcionizmu a neinak tomu bolo aj tentoraz. Bravo!

Existenčná teenegerská komédia v hlavnej úlohe s Lindsay Lohan. Napriek tomu, že Lohan film povznáša nad priemer, stále sa jedná o tuctovú komédiu určenú mladým, predovšetkým ženského pohlavia. Sem tam som sa zasmial, sem tam sa uškrnul, občas som si zívol (ale nezaspal), občas aj zamyslel. Je to asi tak, že vychádzajúce hviezdy sú na začiatku svojej možnej oslňujúcej kariéry viazané nevýhodnými zmluvami. Ale aj to je cesta k lepším zajtrajškom. Nakoniec, nie každé zlato čo nájdeme, musí hneď žiariť.

Dávam síce svoje obligátne tri hviezdičky, hlavne kvôli spádu a akcii, no musím pokarhať tvorcov za nevyužitie tak sľubného potenciálu, ktorú kniha ponúkala. Tá sa naozaj čítala jedným dychom, nemálokrát s predstavou nádherného filmového spektáklu. Scenár je však príliš oklieštený, Donner tu funguje viacmenej na zotrvačnosť a nevýrazní herci tomu taktiež nepomáhajú. Pôsobí to celé ako šumienková limonáda. Škoda. Ten Crichton naozaj nemá v poslednej dobe na filmové prepisy svojich románov akosi šťastie. Len ktovie, aký podiel viny na tom nesie on. A to nemyslím jeho knihy.

Štandardný právnický thriller, kde sa zrodila nová hviezda: Edward Norton.

Atmosferický horor, ktorý inšpiroval mnoho ďalších filmov s podobnou tematikou a ktorý vytvoril nový kult. Zároveň bol aj katapultom Donnerovej a novým oživením Peckovej kariéry. A samozrejme, nesmiem zabudnúť na nezabudnuteľnú Goldsmithovu hudbu.

Klasická Grishamovka, miestami trochu neprehľadná a prekombinovaná, no v dobe nakrúcania ťažiaca z mimoriadnej popularity autora predlohy, istená slávnymi menami a skúseným režisérom. To nemohlo dopadnúť v žiadnom prípade zle.

Miestami až moc odľahčená westernová komédia. To však nič nemení na tom, že som sa nenudil ani sekundu.

Vzhľadom k tomu, že sa jedná o jeden z dlhej rady typicky amerických remakov či už na staré horory z domácej kuchyne alebo čerpajúci inšpiráciu z azijských projektov, jedná sa o solidné remeslo. Nevadili mi dokonca ani otravné pekné ksichtíky priamočiaro fungujúce na násťročné publikum. Ale ak porovnám s japonským originálom, je to už trošku iné kafe. Už ten sa vyznačoval okrem originality aj typickou "divnotou" (ono už ten nebol pre hocikoho), kde miesto vizuálnych a maskérskych orgií viac dominoval pojem ,plíživý des', a zaobišiel sa bez kvapky krvi. A práve v tom je ten rozdiel medzi americkým a japonským spracovaním. Sonzero je pokiaľ viem, videoklipár a v 90tich minútach predostrie Ringovský tuctový thriller s niekoľkými fajn scénami, kdežto japonský originál sa vyznačuje práve tou správnou depresiou a skľučujúcou apokalyptickou atmosférou, nuž a tá remaku výrazne chýba.