ELDoctorow

Jedným slovom: Spam.

Ako študentské cvičenie fajn. Ako čokoľvek viac značne nedostatočné.

Také... No, proste milé. A to hovorím, respektíve píšem, ako zaprisahaný neznášač detí a dorastu, ktorý by sa radšej vlastnoručne a bez anestézie sterilizoval polkilovým kladivom, než by vypustil do sveta svoje gény v podobe potomka. Iste, herecké výkony sú temer bez výnimky tristné, nakoľko to hrajú neskúsené deti, ale dialógy sú v pohode (snáď len až príliš dospelácke na to, koľko ročné decká ich prednášajú, ale tak možno som len ja bol tak blbý v ich veku) a tá malá, čo trávi na obrazovke najviac času je jednak brutálne zlatá a druhak z detského obsadenia s prehľadom najlepšia herečka, takže človek odpustí aj tomu zvyšku nedospelého ansámblu. Jedno z tých lepších archívnych prekvapení slovenskej televízie.

Plná náruč priemernosti. Nijak neurážajúcej priemernosti. Čo zas nie je na slovenskú televíznu predrevolučnú komédiu tak málo. Žiadna veľká zábava sa síce nekoná, ale ani to našťastie nie je bolestne trápne ako väčšina týchto starých televíznych filmov a inscenácií, ktoré zo svojho archívu exhumuje slovenská televízia. Sympaticky zahrané a navyše to má triezvu stopáž 40 minút, takže skôr než to stihne začať nudiť a nútiť pozerať človeka na hodinky je koniec. Priemerné, ale pozerateľné.

Som si temer istý, že Jodorowského verzia Duny by sa mi nepáčila, ba dokonca, že by som mal problém čo i len s jej pochopením (čítal som Incal, tudíž viem o čom píšem). Ale! Ale tomu Alejandrovmu entuziazmu, nadšeniu, láske a energii, ktorá z neho sála ešte aj po rokoch keď o tom filme hovorí, nevraviac o jeho megalomanských plánoch (Carradine, Dalí, Jagger, Welles, Giger, Pink Floyd!!!) sa proste nedá odolať, rovnako ako sa nedá nesympatizovať s ním a neželať mu, aby to bolo bývalo vyšlo, nech by už výsledok bol akýkoľvek. Výborný, zábavný a napriek konečnému nezdaru pozitívny dokument o veľkých ambíciách a snoch, ktoré predbehli svoju dobu a narazili tak na smutnú realitu (a jej popredného vyslanca - peniaze).

No to teda bolo riadne peklíčko! Ja pijem len zriedkavo a aj to veľmi striedmo, ale ak by som mal toto vidieť niekedy ešte raz, radšej sa na mieste uchlastám k smrti. Ak existuje peklo tento film tam iste ako trest opakovane premietajú nejednej prekliatej, stratenej duši.

Skutočne dobrý film by podľa mňa mal v svojom divákovi vzbudzovať emócie a otázky. Otázky na ktoré nie je možno ľahké odpovedať, no na ktoré chce nájsť odpoveď. Chuť leta je takýmto filmom. Vzbudzuje síce len jednu otázku, no o to závažnejšiu a dôležitejšiu. A ja túžim nájsť odpoveď, dopátrať sa k pravde, odhaliť skryté. A čo sa emócií týka tam vzbudzuje tiež prevažne len jednu, no ako intenzívnu! Áno, až takto dobrý film to je. Otázka znie: „Kde, kurva, sa v tom filme akože vyskytla Táňa Pauhofová?“ Odpoveď som zatiaľ nenašiel, no nestrácam nádej, že raz... Bolo to pre mňa totiž (spomínaná emócia) silným sklamaním – gél i vreckovky som mal po celý čas pripravené vedľa kresla, a Táňa nikde. Iste, i tá mladá blondínka bola dobrá, ale ja mám svoju hrdosť a Táničke som nechcel byť neverný. Myslel som si, že v ruke mocne držím, nielen, svoj večerný osud, no filmári ma vyviedli z tohto omylu. A tak po skončení gél aj s vreckovkami putovali nevyužité do šuflíka a ja plný, nielen, dojmov do postele. To, že som nedostal možnosť, aby zo mňa vytrysklo, nielen, nadšenie z jej hereckého výkonu mi však nedalo zaspať. Zostalo vo mne totižto klíčiť semeno, nielen, neistoty ako som ju mohol prehliadnuť. Pri tom som mal počas filmu ako skala pevný, nielen, záujem kochať sa jej perfektne zahranou rolou. Nakoniec, nielen, tieto emócie ochabli a scvrkli sa a ja som zaspal. Postretlo ma však šťastie a snívalo sa mi o nej, vďaka čomu som zo seba nahromadené, nielen, napätie vypustil. No ale k filmu – prvých asi päť minút som z toho mal veľmi fajn pocit. Dokonca dojem, že by mohlo ísť o modernú verziu mnou nedávno videného a výborného Milionára, ale to som bol len opäť raz unáhleným, nenapraviteľným optimistom. Potom sa tam totiž zjavia šráci na motokárach, ktorým scenáristka dala do huby text, ako podľa nej rozprávajú mladí a presne tam moje nádeje bolestne pošli. Avšak na televízny slovenský film je to ešte vždy fajn, neurážajúci (ale ani nenadchýnajúci) priemer. Ale tá Pauhofka ma fakt škrie, to im neodpustím!

Podľa toho čo vidím vpravo sa nedokážem zbaviť pocitu, že väčšina ľudí tu hodnotila skôr na základe témy, než kvalít filmu samotného. Iste, téma je to zaujímavá, a je dobré a dôležité, že o nej vznikol dokument a že o sa o tejto opovrhnutiahodnej udalosti vďaka nemu vôbec dozvieme. V tomto smere všetka česť tvorcom a zúčastneným. To však nič nemení na tom, že ako dokument je to úplne priemerná záležitosť. Príliš krátka, príliš televízna, príliš filmársky nezaujímavá, príliš neinvestigatívna. Taký dokumentárny fastfood - získate z neho len to najnevyhnutnejšie, no nič naviac. Žiadna pridaná hodnota, zážitok či chuť, ktorá by vo vás zostala aj dlhšie po zjedení.

Nebolo by to zlé, keby sa to len vedelo rozhodnúť či to chce byť slabý eko-muzikál s jednou otrasnou pesničkou (text od dvorného shitelánistického lyricswritera Filana), dráma o strate zraku alebo teenagerská sociálna sonda. Pri ich bizarnom spojení nefunguje poriadne ani jedno. Čo je škoda, pretože tá druhá a tretia téma boli v rámci možností podané vcelku zaujímavo a mali potenciál na výsledok vo forme nijak úžasného, ale na tunajšie pomery ešte vždy fajn filmu.

Veľmi nevtipné, veľmi trápne a veľmi zle zahrané i zrežírované. Keby sa tam občas v pozadí neozvala hudba zo štyroch ročných období od môjho obľúbeného Vivaldiho, nech už akokoľvek sa k scénam nehodiaca, bolo by to úplne k neprežitiu. Takto som sa mal aspoň k čomu upnúť, aby som tú hodinu zvládol.