majo25

Ľudia sa časom menia. Aj priatelia. Neprekvapí ako asi dopadne súboj so "starým" módnym návrhárom.

Chorej mysli (herec sa trochu podobá na Nichalasa Cage-a) aj Duncan môže pripadať ako archaniel Gabriel. Zaujímavá epizóda - nielen kvôli templárskej mysterióznosti, ale aj kvôli tomu, že vidíme vznik nového nesmrteľného a teda nie všetci vznikli pred storočiami.

Doteraz žiadne nesmrteľníčky a zrazu jedna za druhou. Slušilo by jej však oddeliť hlávku od tela, bohužiaľ Duncan je až príliš veľký džentlman. Našťastie o súboj sa iný schopný nesmrteľník.

Prvýkrát sa na scéne objavujú aj ženy-nesmrteľníčky. Namiesto súboja s nimi je tu však dávna láska a tiež dávna žiarlivosť.

Duncan sa nám stratil v opere a vzniko tak niečo na spôsob Fantóma opery 2.

Kontroverzná afroamerická "osobnosť" medzivojnovej doby, ktorá popri množstve problémov dokázala aj niečo tvorivé - zabávať hudbou. Aj keď mne všetky tie jeho piesne prišli ako jednoduché odrhovačky a takmer všetky na jedno kopyto. Možno aj preto, že nie som cieľovka, mi tie hudobné vsuvky prišli príliš početné a pomaly až otravné. Život však tento černoch nemal nezaujímavý. Na filme je ale najlepšie to vykreslenie vtedajšej doby, chudoba, rasizmus, túlavé topánky - tak typické pre veľkú hospodársku krízu, počas ktorej sa príbeh odohráva. Nemôžem si pomôcť, ale práve filmy zo 70. rokov vedia túto dobu vykresliť najvernejšie. Skutočný Ledbetter síce nebol taká väzba ako herec vo filme, ale Roger Mosley v hlavnej úlohe obstál dobre.

Pasáže z palubovky sú určite zaujímavejšie ako športový bulvár z poza kulís Michaelového súkromného života, ktorým sa zhruba polovica dielu zaoberá.

Jednoduchá, ale sympatická japonská animácia v detsko-fantazijnom príbehu o malom Hansovi, ktorý všetky svoje budúce napísané rozprávky prežije ako chlapec na svojej "koži". Nijako nenadchne, ale ani neurazí.

Predlohu síce nepoznám, ale kedysi som v televízii sledoval rovnomenný seriál z roku 1978. Je to síce o tom istom, ale seriál je asi vhodnejší na tento typ epizoidnej veterinárnej témy. Príbeh totiž postráda výraznejšie dramatické scény (odhliadnuc od pár scén s veterinárnou praxou) i gradáciu deja. Dej proste iba plynie, občas vážnejšie, občas humornejšie. Sám pôsobí, akoby išlo len o epizódu. Herci i postavy sú však fajn. Len jedno ma štve, prečo som nedostal pozvánku na záhradnú slávnosť od Trickyboo-ho aj ja?

Keď som videl meno Roberta Shawa, obával som sa, že bude hrať nejakého nežného milovníka. Našťastie opak bol pravdou a on ostal presne takým tvrďasom a pragmatickým človekom, na akého sa herec tohoto typu hodí. Zaujímavý kontrast k zahriaknutej a nesebavedomej žene v rokoch, ktorá prekonala nervové zrútenie. Ich spojenie je netradičné a zároveň citlivé. Až záverečné jednostranné vyznanie citov naštrbí dobre zabehaný vzťah a hoci smerom k záveru film trochu stráca tempo a absolútny záver končí rozpačito (frustrácia z odmietnutia), celkovo ide o zaujímavý počin bez sladkastej romantiky.