yatan

Prvodtriedne napisany scenar, s prvotriednymi hereckymi vykonmi a zaujimavou myslienkou. Ide ale o pomalsi film, s dramatickou zapletkou a velmi citlivou reziou. Farhadi je vynimocny talent.

Noahovi som dal odpad a Exodu 1 hviezdu a pri tom je Noah lepsi film. Vyvazenejsi originalnejsi a celistvejsi. Exodus je cisto ucelovy na kopyto robeny titani, ci herkules ci ine pseudo cartoon hero epicko vyzerajuce shity dnesnej zufalej digitalnej tvorby. Jedine co musim naozaj uznat je, ze kostym a vizual robili profesionali, ktorych skill, je tu ale zbytocne premarneny, lebo film nema ziadnu realnu hodnotu v mojich ociach. Jemne narazky na kritiku nabozenstva a uz beztak rasistickej ameriky mi velmi vadili. Da sa vobec brat tento film vazne, ked prakticky kompletne odignoroval zasadnu hodnotu biblickeho pribehu? Ved uz len psychologicka premena Mojzisa pocas 40 rokoch v Madiane stalo zato zobrazit, ako Mojzis pokornie a z pysneho egyptana sa stava "najmiernejsi zo vsetkych ludi na zemi,"aby neskor vladal a vedel viest skoro 4mil narod na svojich pleciach.Skoda.

Smejem sa nad niektorymi komentami, na adresu Scorsesa..Tolko ludi miluje jeho filmy a pri tom, tak malo mu doveruje..Takze co chcel tymto dokumentom Marty povedat? Vsimnime si zaujimave otvorenie, kde absolutne cielene ide Martin Scorsese po nemoznom uchopeni tychto divochov, nim samotnym, majstrom a perfekcionistom, ktory sa zrazu sam ocita v roli producenta, ktory je chcene-nechcene prinuteny mat onen "nadhlad" nad umelcom. Zaroven ukazuje, ze aj Rolling Stones maju v potravinovom retazci nad sebou chcenu-nechcenu autoritu, no v podobe samotnej politickej elity - Prezidentom. Jemny tuk na vy-alebo zne-uzivanie ich uspechu pre ich politicke ambicie, a od toho momentu, sa uz Marty stahuje do uzadia a v prestrihoch predstavuje minimalistickym sposobom jednotlivych clenov kapely, no pri tom tlaci do popredia ich koncert, ktory ma hlavne slovo a v skutku ma aj najvacsiu vypovednu hodnotu o kapele a ich fenomenalnom svetovom uspechu. Co viac dodat? Ked si predstavim, ze najvacsi machri to strihali 9 mesiacov, vznikaju otazky preco je tam to, co tam je. Ale Gimme Shelter tam nie je!!!!!!

Za najvacsi uspech tohto dokumentu povazujem fakt, ze sa na par minut clovek prenesie do realneho sveta, bez iluzii a lacnej filmovej zabavy. Pri sledovani som si uvedomi, ako dokument nekompromisne posunie vsetkych pseudo hrdinov na inu kolaj a sprostredkuvava pocit, ze sme sucastou niecoho uctihodneho, niecoho za co sa oplati trpiet ci zomriet. Ten moment, kedy si clovek uvedomi, ze toto je real, a ze je to serious, je nasobeny vynikajucou reziou a doveryhodne-vyznievajucim Edwardom. Naposledy som sa podobne po dokumente citil po The Cove.

Ide o ten neviditelny vzdy-pritomny usmev, ktory mam na tvari, ked pozeram Woodyho. "Magic in the Moonlight" nebude patrit k Woodyho najlepsim, podobne ako "To Rome with Love", ale ide o to ako dobre a lahko sa pozerali obia tieto filmiky. Minulorocny osperkovany "Blue Jasmine" mi siel ovela tazsie cez zaludok. Ono, ked sa to tak vezme, kto mi fakt vadil bola Emma Stone. Nedokazem sa na nu pozerat, ako na pritazlivu, ci atraktivnu zenu, a preto som to neveril ani Firthovi. Predstavte si v jej roli Emmu Watson alebo mladu Natalie Portaman, nenabera film uplne ine caro, "vibe"?!? Inak hudbicka, kamerka, a juzne francuzsko mozem skoro vzdy a vsade a uplne donekonecna s Woodym. Velmi lahucky a prijemny filmik, kde ale vztah medzi hlavnymi postavami hra az tretie husle. (co mi, ale vobec neprekazalo)

Jeden z najsilnejsich dokumentov.

Lance Armstrong je vlastne dokonala perzonifikacia Ameriky a jej sna. Slava, peniaze, moc, imige, nike = live strong, boj s rakovinou, epicky comeback, vsetko prvotriedne krmivo, ktore tak genialne dokaze predavat len amerika. Bublina, na ktorej sa super zaraba kym rastie aj ked praskne. Loz je stale len loz, no v amerike je na najsofistikovanejsej urovni. Dalsi na rade je podla mna Nadal.

Interstellar potrebujem vidiet este raz, aby som bol k Nolanovi uprimny a fairovy. Medzitym len, nolanovskym stylom polozena otazka, ze preco sa ludia hraju, ze vzdy, ked pride Nolan do kin nejde o filmovy vrchol roka?!

Prve otvaracie tony, prve zabery a je vam jasne, ze Leviatan bude velky film. Milujem tieto epicko atmosfericke otvorenia ala Kubrick. Skoda, ze Leviatan na Glassov hudobny motiv nestaci. Klasicky rusky heavyweight osudu cloveka a jeho bezmocnostou proti vacsim silam, ma svoje bedakanie, svoj zial aj boj. Obdivuhodne, ale nie oblubene. Hlboke, ale bez vychodiska. V principe ide len o zaujimave konstatovanie s prvtoriednymi surovinami v podobe Kricmana a Glassa. 9/10

Zistil som, ze najlepsie filmy sa najtazsie komentuju. Co sa o nich da napisat, co uz nenapisal niekto iny? Moj subjektivny pocit je, ze Birdman je to najlepsie co sa mohlo filmu stat v dobe "kulturnej genocidy" aka hollywood 21storocia. Masterpiece je piece, kde nie je nic navyse. Kde nic nechyba. Kde, divak sklana svoju hlavu v obdive a s nadsenim prijma a rozoznava zazitok, ktory mu serviruju majstri svojho remesla. Birdman je pocta pravemu i premarnenemu talentu v showbiznise. Zrkadlom dnesneho polo-mrtveho fastfoodoveho divaka a osviezujucim reminderom, ze pravy art este zije. Birdman je najlepsie zahrany, napisany, zrezirovany a natoceny film roka. Stoji za zmienku, ze mozno aj najlepsie ozvuceny. Je to jednoducho dar, milnik a bezkonkurencna filmova show. Film roka.