Shredder

Pri mnohych anime mam problem s tym ako ich ohodnotit, kedze su neuveritelne nevyvazene. Striedanie vsedneho so zableskami unikatnych momentov, nie je nic neobvykle. Ako milovnik fantasy, ktory naopak nikdy prilis neholdoval sci-fi, som si Shiki uzil, kedze sa neodohrava v buducnosti ani velkomeste, ale odlahlej horskej dedine, ktora je najskor metaforicky a neskor aj doslovne obklopena len smrtou. Samotny pribeh ma iste hororove momenty, ale vacsnou skor pripomina temny detektivny thriller, obohateny o filozoficke a psychologicke prvky. Slabou stranku serialu, je podla mna dej ako taky, kde 70% serialu sa doktor snazi prijst na povod epidieme, zatial co divak od prveho dielu vie, ze mame docinenie s upirmi, v tomto pripade nazyvanymi shiki (Corpse Demon). Rozohra sa tak trochu aj partia sachu, vsak nic brilantne ako v Death Note neocakavajte. Velkym plusom je atmosfera, ktora nie je ani tak strasidelna ako skor stiesnujuca, kedze hrdinovia prehravaju na plnej ciare a jedna postava za druhou odchadza ma vecny odpocinok. Samotny zaver je spracovany kvalitne, predovsetkym smrt Megumi bola spracovana drasticky a v celkovom kontexte s motivmi pribehu ma az zastriaslo pri jej sledovani. Serial ako taky je vsak priemerny, no pre mna ako fanusika hororu, ducharin, zahad etc., bol pleasure a nie ani prilis guilty.

Bizarny, uleteny, osobity, pohodovy a predovsetkym preexponovany coming of age pribeh. Ako je tomu v CoA zvykom, Naota je "strateny" a najst sa mu pomoze vynimocna zena. Vychovava ho otec stroskotanec, starsi idealizovany brat je odcestovany v USA a nasim hrdinom navyse zmietaju hormony. Pocas siestich epizod si stihne usporiadat vztahy s otcom, kamaratmi aj ex-priatelkou svojho starsieho brata a posunut sa v zivote dalej. Stredoskolacka Mamimi, osamela a s depresiami si urobila z Naota svoju hracku a vidi v nom akusi nahradu za jeho starsieho brata, no jeho postupny vyvoj zasiahne neskor aj ju. Vedlajsia linia zahrna kratke mecha suboje a sci-fi prvky spojene s druhou najdolezitejsou postavou, mimozemstankou Haruko.Ta obracia vsetko v meste naruby a jej prave umysly su odhalene az ku koncu, avsak je to prave ona, ktora najviac ovplyvni Naotu a jeho pohlad na svet. Samozrejme vsetko co spominam, nie je prezentovane tradicionalisticky, ale naopak v naozaj nevsednom kabate, ktory nemusi byt kazdemu po chuti.

**Komentar obsahuje spoilery a spekulacie** Melancholickejsi a mysterioznejsi predchodca Angel Beats? Nie tak celkom, aj ked viacere podobnosti sa najdu. Nezname dievca, neskor pomenovane Rakka sa prebudza z kokonu do noveho zivota. S amneziou sa prebera v neznamej miestnosti plnej bytosti zvanych Haibane, ktore pripominaju anjelov, aj ked neskor sa dozvedame, ze Haibane su niecim uplne inym. Aby som bol precizny, vysvetlene to nie je nikdy, ale divak dostava postupne indicie a aj to len prostrednictvom dvoch hlavnych postav. Co teda su vlastne Haibane? Pola mojho nazoru podobne ako v Angel Beats su Haibane duse ludi, ktore sa "zasekli". Zatial co v prvom pripade islo o duse deti/mladych ludi, ktori dostali druhu sancu uzit si mladost, napravit krivdy a zmierit sa s minulostou, v Haibane presnu odpoved nedostame. Z minulych zivot Haibane vieme len to, ze Rakka aj Reki spachali samovrazdu, prva pravdepodobne skokom z vysky, druha menovana skocila pod vlak. Da sa predpokladat, ze ostatne Haibane su na tom podobne, pripadne mali ine nestatne osudy. Mesto Glie, kde sa cely serial odohrava je dalsou zahadou, kedze povodne sa dalo predpokladat, ze je to ocistec, co sice nikdy nie je vylucene, avsak teoria ma svoje trhliny. Mesto vyzera ako spociatku 20. storocia a ziju v nom tiez ludia, religiozny rad zvany Renmei, Toga (ludia/bytosti ktori ako jediny chodia za mestske hradby) a Washi, ktory ako jediny komunikuje s Toga. Glie je vsak pre Haibane len docasno zastavkou, pretoze tie ktore sa uspesne zbavia svojho hriechu/vysporiadaju sa s minulostou sa posuvaju dalej, ked nastane ich "Day of Flight", kedy idu duse do neba/ reinkarnuju sa. Mesto obklopuju hradby ktore su absolutne a zrania Haibane, ktore sa pokusia ich prekrocit, rovnako ako ich ochranuju pred zlymi vplyvmi z vonkajsieho prostredia. Haibane Renmei je pomale, kontemplativne anime bez sexu, nasilia, humoru, vyrazneho deja, ktore sa vlastne koncetruje len interny svet Rakky a Reki a ich cestu za vykupenim. Serial je plny symbolov, naznakov, metafor a tajomstiev. Co sa tyka nezodpovedanych otazok, autor mangy Yoshitoshi ABe povedal, ze ludia z USA (aj ked my tiez) chcu priame odpovede na casti z anime, ktore schvalne nechal nejednoznacne, co u Japoncov nie je taky problem. Mimochodom, ludia co tvrdia, ze Haibane Renmei by nemalo byt interpretovane cez krestanske/nabozenske motivy su v hlbokom omyle, kedze opat sam autor v interview povedal, ze Haibane Renmei je religiozne anime a jeho zvlastnost vyplyva z toho, ze aj japonsky pohald na nabozenstvo je iny ako v zapadnych krajinach a krestanstvo a budhizmus sa v urcitych miestach miesaju dohromady. Pripustil tiez, ze pri pisani bol ovplyvneny viacerymi inspiraciami, napriklad aj jeho oblubenou knihou Hard-Boiled Wonderland and the End of the World od japonskeho autora Haruki Murakami.

Ako z maleho princiatka vychovat uslachtileho panovnika. Moribito ocari hned na zaciatku svojou krasnou animaciou a harmonickou atmosferou, ktora nas sprevadza pocas vacsiny deja. Hlavna postava je bojovnicka Balsa, no vela subojov sa nedockame, co je skoda, ale nie preto, zeby bol serial nudny. V tretej epizode mame moznost vidiet jednu z najlepsich akcnych scen v anime vobec, no niecoho v podobnom style sa dockame znovu iba raz. Akcnych anime je vela, lenze takto kvalitna akcia je zriedkava. Prva polovica serialu je na tom kvalitativne omnoho lepsie, je viac zamyslava a sustreduje sa na vyuku princa Chaguma, ktory toho popri svojom v zivote v zlatej klietke mnoho zameskal. Vdaka svojej mentorke ma moznost prezit bezne detstvo, naucit sa ako chodi zivot na ulici, nieco o rucnej praci, bojovych umeniach, zakonoch prirody a jednoducho vsetko, co potrebuje k tomu, aby z neho vyrastol umny vladca. Druha polovica, ktora sa sustredi na zachranu princa pred Rarungou je nenapadita a predvidatelna a z toho dovodu davam len 3*.

Najviac iritujuce anime s najviac frustrujucim hlavnym hrdinom. Vash the Stampede, prezyvany tiez Humanoidny Tajfun, je najznamejsim pistolnikom na planete, ktora vzdialene pripomina Divoky zapad. Vsade kam prijde so sebou prinasa smrt, chaos a skazu. Cele to ma len jeden hacik, Vash vlastne nikdy nikoho nezabil. Ovplyvneny filozofiou svojej milovanej zosnulej mentorky, sa rozhodol, ze bude zit ako hipik, ktory doslova a do pismena nezabije ani pavuka. To v prvej casti serialu nepredstavuje az taky neskutocny problem, kedze je skor hrava a zabavna a hlavny protagonista plus dve jeho kumpanky skacu z jedneho dobrodruzstva do druheho. V druhej polovici serialu vsak na scenu nastupuje primarny antagonista pribehu, Knives, ktory ako sa dozvedame je Vashovym dvojcatom a zaroven uplnym protipolom. Ten v snahe sposobit svojmu bratovi co najvacsie muky, posiela za nim 12 psychopatov, s ktorimi sa musi nas hrdina vysporiadat. Ohlahceny ton mizne a zacina sa masove vrazdenie, mucenie a nicenie, ktoremu by mohol Vash lahko zabranit, nuz ale on predsa nemoze niekomu ublizit. Je naozaj iritujuce sledovat serial, kde sa hlavny hrdina polku deja vala po zemi, place, zavyja a prosi, zatial co zlodusi masakruju stovky nevinnych ludi vratane jeho milovanych. Nasilie sice nie je vzdy ta spravna cesta, ale pokial clovek nie je ochotny zastrelit (alebo aspon postrelit) bezcitneho vraha, ktory zabija male deti, zeny a starcov po stovkach, je retardovany, nie osvieteny. Ak si aj odmyslim tieto aspekty, ktore su subjektivne, pribeh ako taky nie je v zasade nicim vynimocny, takze tato klasika isla mimo mna.

Tunajsi plagat je znacne zavadzajuci. Modra obloha, usmievave deticky, pravdepodobne rozpravka pre malych. Shinsekai Yori vsak patri k tym najtemnejsim anime. Ludstvo bolo takmer vyhubene a zvysky civilizacie ziju v malych mestach na technologickej urovni zo stredoveku. Zatial co na prvy pohlad vsetko vyzera harmonicky, pod povrchom sa ukryva strach, ktory absolutne kontroluje konanie spolocnosti. Aby sa predislo nestastnym incidentom z minulosti, autority nevahaju zabit akekolvek dieta, ktore by mohlo potencialne byt nebezpecne. Serial vsadza predovsetkym na mysterioznu atmosferu, no vsetky tajomstva su rychlo odhalene a ukazu sa ako banalne. Aby sa zakamuflovalo, ze vsetky tromfy z rukavu uz boli vytiahnute, cele sa to opriadlo snovym vizualom a matoznou zvuckou, ktora sa neustale opakuje. Plot twist v samotnom zavere na tom nic nemeni, kedze kazdy, kto uz ma co - to napozerane, ho uhadne hned na zaciatku. Aj ked vizualna stranka je putava, animacia je casto odlaknuta, predovsetkym pri postavach, ktore su len hrubo nacrtnute.

Ako napravit zivoty a myslenie mladych ludi, ktori nikdy nezazili normalne detstvo/mladost a v skorom veku odisli na vecnost? Odpoved na tuto otazku ponuka Angel Beats!, emotivny serial obohateny o akciu. Asi najhlavnejsim problemom je nevyvazenost pribehu, ktory zacina ako zabava pre tinedzerov, pokracuje ako horkosladky tearjerker venujuci sa konkretnym postavam a konci unahlenym finale, ktore mi pripomenulo predcasne ukoncene anime (vid. Claymore). Najdu sa silne momenty - Yui a Hinata, avsak vacsinou zostava hranica anime standardov neprekrocena.

Matthew Vaugn zacina byt klasikom na poli mainstreamovej zabavy. Od carovenej rozpravky, cez humanneho superhrdinu a sviezi komiks, az po nekonvecneho 007, zakazdym prinasa neskutocnu zabavu. Kedze s najvacsou pravdepodobnostou ma Midasovu ruku, aj jeho najnovsie dielo dopadlo viac ako dobre. Spojene Kralovstvo ma noveho agenta a nie je to charizmaticky Connery ani chladnokrvny Craig. Kingsman v sebe spaja len tie najlepsie esencie z hluposti ako Spy Kids a Agent Cody Banks s tym najlepsim z Jamesa Bonda, v spionaznej komedii vhodnej do nasho desatrocia. Vaugn sa nevyhyba klise, ale na rozdiel od netalentovanych reziserov ich bezhlavo nekopiruje, ale pretvara, prisposobuje a obohacuje o svoje napady, vdaka comu vznikne nieco osobitne. Sympaticky kasting, skvostna akcia (legendarny kostol), humor, jednoducho tie dve hodiny ubehnu neskocne rychlo. Pre mna osobne asi najvacsou slabinou je pribeh ako taky , predovsetkym druha polovica filmu (zloduch sa pokusi znicit svet, hrdina v jeho bunkri tomu musi zabranit doslovne na poslednu sekundu), kedze jevsak film natacany na zaklade kniznej predlohy, nemozem mu to prilis vycitat. Stylova zabava, ktora posiela staromodne blockbustery do dochodku.

Mecha anime prilis neholdujem, ale kedze Gurren Lagann ma v urcitych kruhoch az kultovy status, nechal som sa zlakat. Uz od prvej casti je jasne, preco fanusikom robotov, videohier a megalomanskych subojov imponuje. Dej neobsahuje vela omaciek a v postate je to jedna velka kompilacia subojov mecha, v tomto pripade nazyvanych Gunmen, ktore v kazdom diely vyplnaju minimalne polovicu stopaze. Subojov je pozehnane, ale casto ide o masove zbesile scenky, kde sa vsetko meni na jednu sialenu farebnu masu. Aj ked ide skor o humorny dielo, urcita prekvapiva udalost (smrt jednej z hlavnych postav), vo mne vzbudila emocie a neskor sa vyskytlo par dalsich emocnych scenok. Zaverecny suboj bol znacne preexponovaný, ale vynahradil mi to vydareny zaver, predsa len, to je vacsinou ta cast pribehu, ktoru autori nezvladnu.

Co chodilo Blomkampovi po rozume, ked pisal scenar, ktory si neskor aj sam zreziroval, to vazne netusim. Amorfny gulas plny vykradnutnutych napadov, ktore dohromady vytvorili rozpravocku pre robofilov. Po kratkom akcnom uvode nasleduje takmer hodinu a pol trvajuca humanizacia robotickeho dietata. Predvidatelny a presladeny zaver, ktory este zhorsuje zly kasting, situaciu nezachranuje. Blomkamp dokaze vytvorit novy svet a vlozit do neho zaujimave postavicky, ide vsak o putavost cisto vizualnu. Do ust im vklada vety, ktore sme mali moznost pocut uz milion krat predtym a jednorozmerna motivacia konania ich transformuje na figurky, nie postavy dychajuce zivotom. Hugh Jackman absolutne neposobi vierohodne ako vojnovy veteran, posadnuty militarizaciou policajneho zboru a bud je pre rolu nevhodny, alebo by potreboval rezisera, ktory by ho lepsie usmernil. Z mojho pohladu je Chappie vacsie fiasko ako Elysium.