desade

Maďari zase zabodovali. Nemalo chybu. Skvelá Mónika Balsai. Aj nad dlhšími zábermi obrátenej Budapešti som bol ochotný prižmúriť oko.

Brilantná sonda do života srbskej menšiny, ktorá sa po roku 1999 ocitla v nezávideniahodnej situácii v nezávislom Kosove. Otázka je, kto za to môže. Netrúfam si ukázať jedným smerom. Myslím, že tých strán je viacej, ako len dve...

O 1. svetovej vojne sa toho točilo a točí menej, ako by bolo hodno. Zvlášť o vojakoch C & K armády. A toto malé veľké dielko je viac, ako dôstojným príspevkom do mozaiky Veľkej vojny. Za zmienku stoja aj herecké výkony a hudobný doprovod, ktorý vhodne dotvára atmosféru filmu.

Veru uff... Pokiaľ vám doteraz nebolo jasné, prečo Čína dokáže vyrábať všetko lacnejšie, ako Európa a Amerika, tak po zhliadnutí tohto dokumentu vám to už jasné bude!

Ono tu vôbec nejde o to, či sa tie príbehy odohrali v skutočnosti, tak ako boli ukázané. Režisér načrtol realitu absurdnosti a hrôz každodenného života v tejto oblasti a ľudia, ktorí tam ešte sú, sa s tým už bohužiaľ naučili žiť. A že je to len dôsledok Putinových politických hrátok, je nad slnko jasnejšie. Abcházsko, Južné Osetsko, Podnestersko, Krym, Donbas... kto bude ďalší na rade? Bohužiaľ aj na Slovensku máme politikov, ktorí si chodia do Moskvy potriasať ruky s ruskou verchuškou a tvrdia, že sankcie proti Rusku sú zbytočné. Sú potom zbytočné aj životy nevinných ľudí?

Gerhard Gundermann, alias Gundi (vo filme ho presvedčivo stvárnil Alexander Scheer) bol vnímaný ako kontroverzná osoba ešte predtým, ako sa prevalilo, že spolupracoval so Stazi. Ale vďaka svojej hudobnej tvorbe sa stal pre východných Nemcov legendou. Paradoxne pre Nemcov na západ od berlínskeho múru ostal takmer neznámy. Pozrite si záznam koncertu jeho piesne Linda ___________________ Životný príbeh Gundiho ma zaujal nie len preto, že som bol fanúšik alternatívnej hudby (vtedy sa jej hovorilo zakázaná). Okrem toho, že som za ňou dosť precestoval, nechával som si posielať rôzne amatérske nahrávky, samizdaty, "západné" platne a pod. Samozrejme, ústrižky z pošty putovali rovno do šuplíka Štb, takže som si užil dosť predvolaní, zopár sledovačiek, domové prehliadky, kopec vecí mi pobrali... ešte že prišiel 89-ty. Pre takých, čo neboli v lajne a príliš vystrkovali hlavu, to nebol žiadny "starý dobrý socík", ako ešte stále často počúvam. Odporúčam nielen pamätníkom tej doby.

Tak som to konečne na tretí raz dopozeral. Obdivujem odvahu obetí postaviť sa pred kameru. Jedna z obetí to tam presne pomenovala. Celá tá cirkevná verchuška (a nie len poľská)... jedna veľká dvojitá morálka. Nepochybujem, že aj u nás je takýchto obetí hodne. Ale mám dojem, že tá naša (teda... moja nie) cirkevná verchuška má ešte dvojitejšiu morálku (viď napr. jalové reči o odluke cirkvi od štátu, kšefty s pozemkami, nedávno hrkútanie si so Šefčovičom, výzva nevoliť Čaputovú, atď, atď...), ale "bohužiaľ" aj obete u nás majú menšiu odvahu. Za tie reči a posmech by im to asi nestálo. A cirkevné súdy? Čo to je? Prežitok zo 17. storočia, ako vyšitý. Len sa do toho každý bojí pichnúť. Vieme prečo. Cirkevné ovečky sú u nás kategória najdisciplinovanejších voličov. P.S.: Film Klér sa mi videl mierne pritiahnutý za vlasy. Po tomto dokumente sa mi už nevidí...

Prekvapila ma obrazová kvalita záberov. V čase, keď sme u nás čumeli na ČB TV značky Aurora...

Nemôžem si pomôcť, ale na tieto maďarské westerny mám slabosť...

Fauve vo francúzštine znamená divé zviera, šelmu, predátora, ale označuje sa ním aj "okrová" farba. K snímku sa názov hodí, ale v iných jazykoch sa tento dvojzmysel asi nevyskytuje, preto je aj ťažko preložiteľný.