desade

Trine Dyrholm odviedla (ako vždy) excelentný herecký výkon. Takéto role jej vyslovene sedia.

Hastroš - "dobré" slovo, povedala dcéra. Zaujímavé, mne prišlo normálne...

E. T. bol lepší, ale dá sa zabaviť aj na tomto...

Dúfal som, že sa budú snažiť aspoň priblížiť atmosfére "Pat Garrett & Billy the Kid", ale ani ju to neštrajchlo. Ani tá titulková "dylanovka" to už nevytrhla. Škoda, Ethana Hawkeho mám celkom rád a tieto role mu sedia jak ušité. No hral už aj v horšom kváziwesterne - "In a Valley of Violence". Ono asi človek dopredu nevie, ako to nakoniec "vypáli".

Ludé, prečo vyhadzujete tie igelitové tašky z áut? A ešte aj v tuneli... Keby som si prednedávnom neprečítal zážitky beusáka "Ako som vozil Nórov", tak sa tomu čudujem ako LIVINGDEAD.

Tak som to konečne na tretí raz dopozeral. Obdivujem odvahu obetí postaviť sa pred kameru. Jedna z obetí to tam presne pomenovala. Celá tá cirkevná verchuška (a nie len poľská)... jedna veľká dvojitá morálka. Nepochybujem, že aj u nás je takýchto obetí hodne. Ale mám dojem, že tá naša (teda... moja nie) cirkevná verchuška má ešte dvojitejšiu morálku (viď napr. jalové reči o odluke cirkvi od štátu, kšefty s pozemkami, nedávno hrkútanie si so Šefčovičom, výzva nevoliť Čaputovú, atď, atď...), ale "bohužiaľ" aj obete u nás majú menšiu odvahu. Za tie reči a posmech by im to asi nestálo. A cirkevné súdy? Čo to je? Prežitok zo 17. storočia, ako vyšitý. Len sa do toho každý bojí pichnúť. Vieme prečo. Cirkevné ovečky sú u nás kategória najdisciplinovanejších voličov. P.S.: Film Klér sa mi videl mierne pritiahnutý za vlasy. Po tomto dokumente sa mi už nevidí...

To mám naozaj uveriť tomu, že zopár dekád dozadu boli všetci takí vylízaní?

Film som nehodnotil, lebo čo keby si moji známi, alebo rodina zmysleli vyhľadať nejaký film podľa môjho hodnotenia (dúfam, že ich nenapadne podľa komentárov) a potom si ho bez prípravy pustia v nedeľu podvečer ku kávičke so zákuskom. To by som asi mal telefonát bez oslovenia, úvodu a záveru, plný vulgarít, ktoré by síce v tej chvíli sedeli, ale vo filme - tak to už nie. Predsa len, naša spoločnosť je stále plná predsudkov. V TV bežal taký dokumentárny seriál "Najväčšie kriminálne prípady Slovenska". Nie, že by som ho vyhľadával, no občas som naňho narazil a pozrel si ho. Keď človek vidí tie dokumentárne snímky, nevdojak sa mu v hlave prevíja film, ako to bolo v skutočnosti. Tu nám to rejžo ukázal (aj bez záberov priamych brutálnych scén, čo oceňujem). Aj tak si pri pozeraní hovoríte - no jasné, pekne to prifarbil. Ale pri záverečných archívnych fotografiách vás zase zmrazí, že možno aj nie. Mňa bavilo to panoptikum miestnych štamgastov. Nezdieľam názor, že všetky postavy vo filme boli nesympatické. Boli, aké boli. U mňa viedol jednooký Norbert z Vaffen SS. Takýchto postavičiek máme aj po našich štvrtých cenových neúrekom, pričom platí úmera - čím menší pajzel a ďalej na východ, tým ich je viac. Keď sa občas ocitnem v nejakej neznámej štvrtej cenovej, s pôžitkom ich nenápadne sledujem, lebo prílišnou aktivitou si môžete zarobiť na jednu (dve, tri...) do držky. Samozrejme zaujímavejšie, ako samotné postavy sú ich konverzácie (- Runda na mňa! - Tak tomu sa povie hláška dňa.). To sa potom prestanete čudovať, že voľby zase dopadli na ... Dík za titulky majo0007.

Názov filmu je odkazom na úryvok z denníka Danielovej matky. Počas jeho zajatia sa upokojovala pohľadom na nočnú oblohu s vedomím, že jej syn sa nachádza kdesi pod rovnakým nebom, ako ona. Počas týchto úvah si zapísala myšlienku: "Dúfam, že vidíš mesiac, Daniel." A ešte jedna zaujímavosť: Vo filme majú všetky postavy svoje pravé mená.

Vlakom cestujem vcelku rád. A nie je nad to, keď sa máte s kým porozprávať, aby vám cesta rýchlejšie ubehla...