giaruj

Film Musíme si pomáhať je dobrý. Čo sa môže niekomu zdať ako fascinujúce (hudba, trhaná kamera), inému príde zbytočne rušivé. Prikláňam sa k tej druhej skupine ľudí. Má náboj, silu, zápletku ale stále je to lepší priemer. Plusom sú herecké výkony Slovákov (Šišková, Kassai, Huba) - dôkaz o hereckej exilovej ére slovenského filmu.

Skvelé spracovanie Kingovky. Ikskrát je síce hlavnou postavou spisovateľ, pozadie tvorí zasnežená krajina, zápornú postavu tvorí sfanatizovaná žena s krížikom na hrudi. Nevadí. Príbeh je hutny, hustý, kulisy ostali a atmosféra sa dá krájať nožom...

Veľmi nešťastný názov pre zaujímavý hororík. Vhodný by bol napr. názov podľa piesne skupiny, alebo názvu hotela, kde to všetko "začalo"...Rámcovanie príbehu pomáha celku. Bez úvodnej a záverečnej scény, súhlasím, by to bol podpriemer priemerov. Áno, niektoré scény sú fakt primitívne a naivne spracované. Plus dáva, že som film pozeral po polnoci v TV. Neuspal, udržal, ba dokonca nútil dopozerať kvôli záveru...

Svieža komédia:-) Určite by zaujala deti, rodinu, proste, každého, kto si chce oddýchnuť a neriešiť veľký žáner, no nechce byť zahltený dnešným sileným americkým humorom.

Po revolúcii prišiel čas aby STV začala točiť TV filmy s náboženskou tématikou. Vznikla tak redakcia duchovného vysielania. Každý príbeh začína v období druhej svetovej vojny - židovského holokaustu, kedy sa židovským deťom pripomínajú dávne príbehy z obdobia prorokov a vzbudzje sa tak nádej k Bohu. Pre mňa je nezabudnuteľný posledný príbeh o kráľovnej Ester s jednoduchou, ale zaujímavou hudbou. TV seriálu sa dá akurát tak vytknúť štúdiový šum typický pre STV tvorbu deväťdesiatych rokov.

Nemôžem inak, pretože mi animácia doslova vyrazila dych. Kým iné o triedu lepšie animáky musím loviť v pamäti, názov filmu a pocity z neho vychrlim automaticky, keď je reč o animovanom filme... Ej, škoda, že csfd nedisponuje polhviezdičkami...

Žiaden z dielov seriálu som ako dieťa nevynechal, keď dávali reprízu bolo dôvod na opätovné zhliadnutie. Viac sa mi páčili rámcové príbehy, akési bájky o zvieratkách. Vekom sa vo mne vzťah k seriálu zmenil, prišiel mi detský a tak to malo byť. Zarezonval však hlboko, pretože melódia mi v podvedomí stále znie.

Napriek obrovskej glorifikácii filmu som nezažil niečo silné. Áno, film je skvelý, hudba tiež, ale úžasné? Ak šlo režisérovi o film pre deti, neodhadol nejak minutáž. Neviem si predstaviť, že by som to vo veku 11 rokov vydržal len kvôli tom, že je to pekné, krehké a metaforické. Azda sme pokazení americkými animákmi, pretože táto snímka, dovlečená na západ skrz Walt Disney, si vyžaduje úplne iný, nepopcornový prístup.

Každý film zasadený do doby komunizmu mi dáva veľký dôvod ďakovať Bohu, že je éra totality za nami. V osemdesiatomdeviatom som nastúpil do škôlky, vyprchávanie zahnitého systému som zažil len ako vystrašený prváčik a druháčik. Každý z nás, ktorí to nezažili si môže položiť otázku: "Čo by som robil, keby som mal pätnásť v ´75?" Film zaujal, pobavil, ale i vyrazil dych. Najmä nad postavou otca a akože dovolenkou do Juhoslávie. Divili by sme sa, čo všetko z komančovskej školy ostalo v dnešnom školstve, v učiteľoch,v žiakoch, v rodičoch. Určite minimálne postava skvelej "progresívnej" učiteľky, ktorá to má vyhrané u žiakov, ale nadriadení jej dýchajú na chrbát, kolegovia čušia a kryjú sa za vlastné svinstvo... Postáv, ktoré zarezonujú je viacero. Aj krčmová postavička, miestna legenda revolty v podaní Lukáša Latináka. Naproti tomu si tvorcovia mohli odpustiť zaangažovanie Mateja Landla. Bolo by dobré spísať zoznam slovenských hercov, ktorí by mali mať zakázané rozprávať po česky. Aký problém je dať Slovákom do úst slovenčinu, keď sa celý film odohráva v "bratskom" štáte?

Dejovo zaujímavý večerníček v ktorom chlapec a jeho dobrý kamarát - kocúr, putujú v rakete a navštevujú rôzne planétky. Popakovanom zhliadnutí som oprášil niečo krásne z detstva. Jeden z tých večerníčkov, ku ktorým sa oplatí vrátiť.