Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Akční
  • Dokumentární
  • Dobrodružný

Recenze (302)

plakát

The Loved Ones (2009) 

Jeden z najzábavnejších filmov, aké som tohto roku videla. Typický slasher (ďakujem Staniele za objasnenie tohto pojmu). Horor o láske, dosť krvavý a nechutný. Najmä lobotómia mozgu...fuuu. Nečítajte popis. Prekvapenie je lepšie.

plakát

Místnost sebevrahů (2011) 

Fuu, po tomto filme som desať minút bola ako v tranze, nedokázala som povedať súvislú vetu. Ako povedal jeden známy: Bolo to o rodičoch, ktorí nie sú normálni a aj ich syn je vygumovaný. No, ono to bolo určite oveľa hlbšie. Rodičia zlyhali vo výchove a synátor prišiel do krízového veku osemnásť rokov, kedy si uvedomil zásadnú vec a aj to bol impulz k tomu, že sa začal izolovať od okolitého sveta a čoraz viac sa stával závislým od internetu. Niektoré závislosti sú už neliečiteľné a prinášajú fatálne dôsledky. Prudko súčasné a realistické. Navyše výborne zahraté. Pre mňa dokonalý film.

plakát

Jmenuji se Oliver Tate (2010) 

Jeden z najlepších filmov, aké som tohto roku videla. Oliver je zaujímavý chlapec, zo začiatku mi pripadal morbídny ako Harold v jednom známom filme.

plakát

Zakázaná zóna (2010) 

Toto dielko ma pobavilo. Najviac som sa usmievala, keď sa na plátne objavili blikajúce príšerky, ktoré strašia ľudí, priťahuje ich blikajúca televízia a robia strašný rachot.

plakát

Klukanda (2011) 

Dôležité je, nečítať popis, predtým, ako pôjdete do kina. Nič nečítajte! Ja som teda zažila dosť veľké prekvapenie, čo je v kine len fajn. Príbeh ma zaujal, pobavil a zároveň ma nútil premýšľať o motívoch konania postáv. Nie je to super?

plakát

Norské dřevo (2010) 

No jo, starý známy problém - film vs. kniha. Celkom ma prekvapuje to nízke hodnotenie tu, pretože dnes som tento film videla, kino bolo preplnené a počas premietania sa nikto ani nepohol. Všetci boli zažratí do plátna, kde-tu to zašumelo, občas sme sa zasmiali. Hudbu k filmu som už predtým počúvala, tak som nebola prekvapená, ale vyzdvihujem soundtrack, je vkusný a hodí sa k atmosfére, ktorú dotvára aj krásna príroda. Film je dosť melancholický, čo ide ruka v ruke so silným príbehom a veľkými citmi. Pre mňa fajn zážitok. A som rada, že knihu nepoznám, lebo by som si skazila kinematografický zážitok a piplala sa v detailoch a v tom, že niektoré postavy vykreslili menej, ako v knihe a podobné veci, ktoré sa pri adaptáciách nevyhnutne stávajú. Niektorým možno prišla prepiata scéna ako Tóru reve na útese a tečú mu pritom sliny. Lenže viem, že Murakami má rád naturalizmus (čítala som Sputnik a Afterdark), preto je tá scéna podľa mňa v poriadku a metaforicky vyjadruje osamelosť a smútok.

plakát

Prázdniny v Římě (1953) 

Romantika. Super kamera, skvelá Audrey. Milujem tento film a musím si ho pozrieť znova. O princeznej, ktorá si vyšla na prechádzku po Ríme. Nechala sa ostrihať a stala sa z nej obyčajná dievčina. A záver je krásny. Ona je krásna a celý film je krásny. Keď si ho pozriem ešte aspoň dvakrát, napíšem niečo zmysluplné.

plakát

Osamělost přespolního běžce (1962) 

Je skvelé pozrieť si takúto starú snímku. Britská kinematografia 60. rokov. Hneď ma napadne: free cinema a rozhnevaní mladí muži. Nimi sa potom inšpirovali beatnici a tých ja mám veľmi rada. Ale k veci. Mladý Colin je presne ten typ chlapca, ktorý sa nerád prispôsobuje, zato rád robí všetko naopak, ako by sa od neho očakávalo. Film krásne pracuje s retrospektívou - začína sa to v prítomnosti a postupne sa dozvedáme, čo tomu predchádzalo, ale stále sa tieto dve časové roviny striedajú. Colin je super, čo si budeme hovoriť. Anarchista a outsider. Zato však veľmi talentovaný bežec. Hudba. Nie je možné, aby som si ju vo filme nevšimla, jedine ak by tam nebola vôbec dôležitá. Keď Colin beží lesom, hrá super hudba a je to celé také atmosférické, presne pre mňa. Krásny snímok jednoducho.

plakát

Filmové dny (1994) 

Film je autobiografiou režiséra. O malom chlapcovi, ktorý objavil čaro kina práve v pohnutých časoch, kedy na Islande vypukla vojna. Chlapec žije na vidieku, uprostred krásnej islandskej prírody. Trávi čas na samote, behá po kopcoch, zažíva tajomné čarovné chvíle. Ani sa nebolo treba namáhať vymýšľať nejaký tajomný motív, pretože z takéhoto prostredia vzíde prirodzene aj sám. Je to film o detstve. O minulosti a o spomienkach. Ak čakáte pointu, nedočkáte sa. Pretože spomienky sú presne takéto - útržkovité, fragmentárne, mozaikovité, nostalgické a jedinečné.