Ronee

Toto si môžem pozrieť vždy, smejeme sa od začiatku dokonca.

Druhý diel na svahu tak to je super. Takéto dielko tu máme, pobaví aj o sto rokov.

Dobre, že som si pred pozretím neprečítala text distribútora, lebo je v ňom aj záver, ktorý som vôbec nečakala. Pozerala som to hlavne kvôli hudbe.

Ak je to ten film o horiacej knihe, tak musím napísať, že to bol dosť odvážny experiment. Najprv sme videli ako nejaká ruka prelistovala celú knihu, o nejakej islandskej ságe, ktorú čítajú povinne na islandských školách a učia sa ju naspamäť (niečo ako na Slovensku Mor ho! od Chalupku) a nakoniec tú knihu podpália. Film však ešte zďaleka nekončí. V jednom statickom zábere vidíme celý horiaci proces, až kým nie je spopolnená posledná strana. Kniha ľahla popolom. Asi nejaký protest proti povinnému čítaniu, inak si to neviem vysvetliť. A ešte tam myslím že boli nejaké divné zvuky, zneli ako upálené postavy z tej ságy.

O takýchto "ukecaných" filmoch sa vždy dozviem, že boli pôvodne myslené ako divadelná hra. Filmové prevedenie je potom vždy trochu menej filmové a výrazne divadelné. Preto som bola trochu filmovo sklamaná, ale určite som sa zabávala aspoň na hláškach a myslím, že v divadle by som bola nadšená. Čo vyzdvihnem, je najmä humor, aj keď som od začiatku tušila, ako to medzi dvomi postavami dopadne, nevadí-je pre mňa lichotivé, že som to vedela. Všimla som si tiež, že Allen ako hlavná postava je alter-egom Woodyho Allena. Super, že? Ten byt! Všade po stenách filmové plagáty, v jednom rohu opretý klarinet... O tomto filme by sa ale vedel najlepšie vyjadriť človek od divadla.

Myslím, že obidve verzie aj táto aj čiernobiela, sú skvelé a vždy si ich rada pozriem, akurát že viem, že budem plakať od začiatku do konca.

Mne sa hudba Cata Stevensa páčila, aj keď znie gýčovo.Z filmu spravila na niektorých miestach až hudobný videoklip. http://www.youtube.com/watch?v=NDq36YD1ESM Film má však aj úžasný príbeh, Perfektnych hercov. Vtipno-smutný - pre také mám slabosť. Tá optimistická hudba v spojení s optimistickým príbehom popretkávaným neznesiteľnou brutalitou, ktorej je však život až preplnený, to bol jednoducho zážitok. Mám rada ľudí, ako je Maud. Nechodila so svojimi problémami vytetovanými na čele - hoci si toho prežila toľko, čo si nikto z nás nevie ani predstaviť. A Harold, ten bol celý úžasný - čo záber, to úžas. Harolda som si hneď obľúbila! On bol stratená existencialistická duša a bol úplne nadpozemský. Chcem ho vidieť znova!

Veľa hudby, veľa spevu, veľa hippíkov a veľa trávy. Mne to prišlo dosť zábavné a v kine som strávila príjemný čas, popočúvala hudbu a zabavila sa aj na príbehu.

Krásny Alain Delon.

Francúzsku novú vlnu mám veľmi rada, a vôbec všetku novú vlnu, aj tú československú. Toto bol však trochu zvláštny film. Už keď nás upozornili, že postavy budú viesť dlhé intelektuálne diskusie, sa to v publiku trochu mrvilo. Ja som sa na to tešila. Rozhovory nakoniec boli to jediné, o čo vo filme išlo, pretože všetko, čo nám chceli tvorcovia povedať, bolo v nich. Kamera bola veľmi statická, postáv, akcie, interiérov aj exteriérov veľmi máličko. Herci mali naozaj ťažkú úlohu - naučiť sa toľko textu. Nechýbali však humorné scény, čo pobavili, takže som bola celkom spokojná a na Novú vlnu nezanevriem.